Ludmila Tazka, na materskej dovolenke, Brezno:

- Citam, rada si precitam nejaky romanticky roman o laske. Manzel robi s pocitacmi, takze sem-tam si nieco pozriem aj na internete. Ale prednost davam jednoznacne kniham, pretoze su tam lepsie ponaucenia ako v pocitaci. Kniha mi prinesie viac.

JUDr. Stanislav Hurtecak, advokat, Pohorela:

- V mladosti som citaval knihy, okrem povinneho citania. Venoval som sa basketbalu, takze pocas cestovania som vela cital. Knihy boli mojim spolocnikom, clovek sa v nich nasiel. Teraz mi manzelka nadava, ze minam vela penazi na odborne casopisy, pretoze pravnicka literatura je velmi draha. Mam dva pocitace, ale vyuzivaju ich moji pracovnici a dcera. Ja som v tomto smere skor konzervativny, ide to s vekom. Neuznavam to, literatura je stale literaturou.

Vanda Michaliakova, studentka, Zvolen - Slatina:

- Myslim si, ze kniha a internet sa nedaju porovnat. Knihy pre mna ako studentku vysokej skoly su dost dolezite, pretoze k internetu sa neviem tak dopracovat ako k nejakej knihe. Staci mi zajst do kniznice. Momentalne mam cas iba na odbornu literaturu, ale rada si precitam aj pekny roman, ked mi to vyjde.

Michaela Schmiedtova, studentka, Ruzomberok:

- S rozvojom techniky sa zacal rozvijat aj internet, tym padom niektore deti nevedia, co je kniha. Suvisi s tym aj prilev rozpravok zo zapadnych krajin na ukor nasich slovenskych. Podla mna, ked clovek cita knihu, ma ake-take vyjadrovanie, ale z internetu sa to neda. Kniha dava ovela viac ako internet.

Petra Sabova, studentka, Dubova:

- Kniha je len kniha, internet vam neda take duchovne bohatstvo, ani myslienku. Predsa len v knihe sa clovek viac docita. V sucasnosti mam cas len na odbornu literaturu, ked uz citam, tak nejaky roman, oddychovu literaturu alebo detektivku. Pristup na internet v skole este nemame taky, ako by mal byt, takze ostava nam len kniznica.

Lucia Kralova, nezamestnana, Brezno:

- Od citania povinnej literatury v skole knihy oblubujem stale. Rada citam romany od Steelovej, cestopisnu literaturu a vnuckam rozpravky. Knihy si pravidelne objednavam. Mladez, ktora uprednostnuje internet, je velmi ochudobnena, pretoze nasi klasici dali narodu vela.

(ng, ma)

Zivot v strese a beznadeji

Jednym zo serie sucanych drastickych antisocialnych a antihumannych opatreni vlady je reforma v socialnej oblasti: vraj dobrovolne platenie dochodkoveho poistenia mladych ludi vo veku od 16 do 25 rokov. Samozrejme vacsina mladej populacie studuje – zvysuje si vzdelanie na strednych a vysokych skolach. Stat sa zbavil zodpovednosti a financnu zataz zhodil na plecia rodicov, a to bez rozlisovania ci su financne solventni, ci maju priemerne zarobky, alebo ziju v hmotnej nudzi a na hranici biedy. Cynizmus vlady sa zameral na najbezbrannejsiu skupinu v state – mladu generaciu. Ekonomicky napredujuci stat a socialno – humanne fungujuca spolocnost maximalne podporuje svoju mladu generaciu, lebo vie, ze iba vzdelani mladi ludia s adekvatnym pracovnym uplatnenim na trhu prace budu jej uzitocni a plne podporia hospodarsky a kulturny rozvoj hospodarsky silneho statu.
Tu je jeden priklad z mnozstva dalsich ako v sucasnosti trpi vacsina slovenskych rodin s detmi v dosledku antisocialnych reforiem vlady. V stvroclennej rodine stredoskolsky vzdelana matka je dlhodobo nezamestnana. Otec pracuje za priemerny plat (robi cez soboty, nedele a v nocnych zmenach). Syn – absolvent strednej skoly s maturitou tiez pracuje – drie, ale za podpriemerny plat ako nekvalifikovany robotnik. Dcera – absolventka strednej skoly s maturitou je uz treti rok nezamestnana. (Kdeze su tie Dzurindove bombasticke predvolebne sluby este z roku 1998? Vraj prednostne pravo zamestnania pre absolventov stredoskolskeho a vysokoskolskeho studia!) Maturantka tvrdo brigadovala v letnych horucavach, ba aj zadarmo musela v robit v obci v ramci tzv. Programu udrziavania pracovnych navykov, ale ked v novom roku dostala oznamenie od uradu prace a socialnej pistovne, ze od prveho februara 2004 straca narok na podporu v nezamestnanosti a “pozdrav” od ministra vo forme prikazu byt samoplatcom svojho dochodkoveho poistenia, stratila nervy, trpezlivost a nadej. Dieta, ktore zo statnej “zobracenky” – 1450 korun polovicou sumy prispievalo do nizkeho rodinneho rozpoctu, zrazu sa citi byt rodicom na tarchu, rozmysla, ci ma jest a aky ma vobec zmysel dalej zit!
Po takychto uderoch pod pas od tejto pravicovej vlady mladi ludia hromadne uvazuju o odchode do zahranicia za pracou, nemajuc nadej na najdenie si slusneho zamestnania v Slovenskej republike. Su pod neustale sa zvysujucim ekonomicko – socialnym tlakom. Vacsina, ktora nema dostatocne solventnych rodicov, je po maturite surovo vohnana do deravej socialnej siete uradov prace, socialnej poistovne a podnikatelov – vykoristovatelov. Tito vsetci bezcitne zneuzivaju ich zlu a zufalu situaciu. Velka cast mladeze odchadza za pracou do zahranicia (novodbe vystahovalectvo: au-pair, hotelove, restauracne a ine sluzby, brigady). Mladi ludia, ktori pokracuju vo vysokoskolskom studiu, su nuteni platit za studium a zarabat si na brigadach, su lakani na pozicky, ktore raz budu musiet splacat aj s urokmi. Ziju v strese, co ak nezvladnu jednu skusku a cele ich studium je ohrozene a naviac bez zaruky zamestnania v buducnosti. Nemaju kde byvat, nechcu si zakladat rodiny, niet dobre platenej prace)! Takto to uz nemoze ist dalej v nasej Slovenskej republike! Ked uz aj nase deti stracaju vieru v buducnost a upadaju do stresu, strachu a depresii!

Ing. Irena Helcova

Pestujeme vojenske tradicie Brezna a Horehronia

Sedemnasteho februara uplynulo 155 rokov od chvile, co z balkona mestskej radnice v Brezne, terajsej hlavnej budovy Horehronskeho muzea, prehovoril Jozef Miloslav Hurban. Vo svojej reci obcanov Brezna a okolia zoznamil s poziadavkami slovenskeho naroda a vyzyval ich k vstupu do dobrovolnickeho vojska.
Tuto udalost si 24. februara pripomenuli clenovia a sympatizanti Klubu vojenskych dochodcov a veteranov v Brezne na svojom stretnuti s velitelom VU 5574 Nemecka pplk. Ing. Pavlom Hunakom, ktoreho zastupoval por. Ing. Sunavec. Predseda klubu pplk. v. v. Jozef Schulz privital pritomnych, medzi ktorymi boli: predseda OO JDS Brezno Tibor Gilla, predstavitelia ObV SZPB Brezno Karol Havlicek a Anton Pobis. V mene KVDV a ZO SZPB c. 3 zavesil k pamatnej tabuli vencek so stuhou a v kratkom prihovore pripomenul nedozite 187. narodeniny J. M. Hurbana, pripadajuce na 19. marec, 116. vyrocie jeho umrtia, ktore pripadlo na 21. februar, ale najma 17. februar 1849. Ved prichod Hurbanovcov do Brezna je neoddelitelnou sucastou vojenskej historie Brezna, ktora sa pocas dvoch storoci dalej rozvijala, aby vyvrcholila v SNP, ktoreho 60. vyrocie si v tomto roku pripomenieme. Po prihovore si ucastnici stretnutia prezreli expoziciu Horehronskeho muzea Brezno v premenach casu.
Stretnutie ukoncili obcerstvenim v pizzerii MIDA, kde svojou hrou na fukacej harmonike Edita Weisenpacherova prispela k dobrej nalade. Ucastnici nesetrili potleskom po kazdej piesni, ktoru si spolocne s nou zaspievali. Aj takto si vojenski dochodcovia a ich hostia zasluhou velitela VU 5574 pripomenuli vyznamnu historicku udalost, viazucu sa k slovenskemu narodnemu obrodeniu a k vojenskej historii Brezna. Sucasne urobili bodku za tohtorocnym fasiangom.

(jsch)

Na krizovatke

Dna 11. februara sa v sale ZUS-ky v Brezne opat stretli na verejnom polrocnom koncerte ludia tuziaci prijimat, ale i mali hudobni interpreti tuziaci davat, sprostredkovat plody ludskeho ducha a kultury.
O com rozpravalo podium, na ktorom stali tento vecer nase deti, nasi ziaci? O tuzbe? O slobode, o laske ci o radosti zo zivota? Hudba je vraj najcarovnejsim umenim na svete. Nesie v sebe posolstvo o ludskom osude, o boji so zlom, aj o ludskom utrpeni, ludskej slachetnosti i nadeji.
Tento polrocny ziacky koncert, ktory sa konal v case rozkolisanych a nepriaznivych zmien zasahujucich do samotnej existencie umeleckeho skolstva ma priviedol k zamysleniu sa nad otazkou hladania priesecnika minulosti, sucasnosti i buducnosti slovenskeho umeleckeho zivota.
Bude nasmu doterajsiemu, nebojim sa tvrdit, velkolepemu, premyslenemu a ucelnemu systemu umeleckeho vzdelavania, ktory nam zavideli aj tie najvyspelejsie staty, a ktory zachytaval uplny zaciatok vyvoja, ked zakladne umelecke skoly zaradili do siete skolskych zariadeni s najnizsim normativom na ziaka? Bude mat tento system, kotviaci v bohatej umeleckej minulosti, ktoreho uspech je dokazatelny mnozstvom slovenskych hudobnych a umeleckych kapacit svetoveho mena, snad este nejaku sancu?
ZUS-ky vychovavaju nielen velkych i mensich umelcov, ale aj siroku posluchacsku zakladnu. Je mnozstvo ludi s umeleckym nadanim, ktorym vnutornu slobodu, rozlet a emocionalnu hlbku dava prave toto vzdelanie. Bude taky clovek moct prostrednictvom svojho talentu v dospelosti lepsie spoznavat hlbku bytia, jeho hodnotu, jeho zmysel bez zakladov vo vychove, bez nasmerovania jeho umeleckej orientacie v detskom veku?
Chceme verit, ze sa do buducnosti zachova pre kazdeho talentovaneho cloveka moznost zachytenia jeho danosti a ich rozvoj pri spolocnej vytrvalej pracu s ucitelom. Ostava uz len dufat, ze na otazku Quo vadis, zakladne umelecke skolstvo, sa niekedy v buducnosti dozijeme pozitivnej odpovede.