Radoslav Peknik, robotnik, Brezno:

- Podla mna vstupom do NATO by malo byt u nas bezpecnejsie. Bude to dobre aj z toho hladiska, ze nebudeme izolovani a mali by k nam prist investori. Ja nase clenstvo v tejto organizacii len schvalujem, bude to prinos pre Slovensko.

Matej Kypet, podnikatel, Brezno:

- Neviem, ci nam prijatie do NATO prinesie nejake vyhody, ale v kazdom pripade sme pohlteni Europou a svetom, takze nic s tym nespravime. Proste sme sucastou nejakeho velkeho celku a uz sa tomu nevyhneme.

Lubomira Korenova, administrativna pracovnicka, Helpa:

- Budeme sa citit bezpecnejsie, ked sme v zoskupeni viacerych statov. Ja nas vstup do NATO schvalujem.

Ing. Ladislav Gaspar, lesnik, Benus:

- Ja osobne si myslim, ze vstup do NATO nam k bezpecnosti velmi nepomoze. Mam skepticky nazor. Prekaza mi, ze nas stat alebo sucasna vlada sa predovsetkym opiera na Spojene staty americke. Ak patrime do Europy, mali by sme sa viac drzat s tymi rozhodujucimi clenmi, ktori v Europe su. Nie som velmi velky optimista v tomto smere.

Nada Jezekova, dochodkyna, Brezno:

- Momentalne neviem reagovat. Vseobecne asi nie je zle, ze sme clenmi NATO. Povedala by som, ze nase clenstvo je dobre kvoli ochrane. Az na to, ze mam urcite vyhrady voci USA a na invaziu do Iraku mam svoj nazor. Neviem, ci tam neslo o inu zalezitost ako o Husajna. Ale myslim si, ze vacsina verejnosti suhlasi s nasim vstupom do tejto aliancie. Mozno to bude v niecom aj dobre. Podla mna buducnost ukaze, ci to bolo spravne rozhodnutie.

Michal Stromajer, asistent, Brezno:

- V nasom vstupe do NATO nevidim nejake pozitiva. Neviem, ci to ma pre nas ako malu krajinu nejaky podstatny vyznam.

(ng, ma)

Popoludnie pri knihe

Aj v dnesnych uponahlanych casoch, ked vsetci sadaju za pocitac a svetu vladne technika, nie je na skodu siahnut po dobrej knihe. Obzvlast marec je na to vhodnym mesiacom. Prave v tyzdni kniznic sa aj ziaci 1. - 4. rocnika Zakladnej skoly v Pohorelej stretli so svojimi pedagogmi na Popoludni pri knihe.
V uvode sme si pripomenuli osobnosti literarnej tvorby pre deti a mladez a minutou ticha sme si uctili pamiatku nedavno zosnulych M. Durickovej a H. Zelinovej. Potom sme presli na veselsiu notu. Ziaci si potrapili svoje hlavicky roznymi tvorivymi ulohami. Kazda skupina sutaziacich sa v druhom kole premenila na spisovatelov a ilustratorov, vysledkom ich zapolenia boli pekne literarne a vytvarne prace na temu Jar. Nie vsetci mohli zvitazit.
Na prvom mieste sa umiestnili: Lenka Simanova, Ivetka Kurekova, Marosko Zelienka, Kristianko Zelienka, Matko Kanos a Danka Janoskova; na druhom mieste: Matusko Caban, Kristinka Sycova, Dianka Lihanova, Renko Sajsa, Matusko Mikolaj a Janka Haluskova; na tretom mieste: Martinka Simanova, Kristinka Putosova, Klaudia Malecka, Dusanko Holko, Frederika Teslarova a Milanko Stavina.
Zaver nasho stretnutia patril odmenovaniu vitaznych druzstiev. Po dobrom obcerstveni sa vsetci, obohateni o nove poznatky, rozisli domov.

Vychovavatelky SKD

Sikovne ruky k Velkej noci

K vitaniu jari okrem vynasania Moreny patria aj krasne sviatky, sviatky velkonocne. Vtedy v nasich domovoch pracuje uzasna fantazia tvorivych ruk, tak preco ju nevyuzit? Zakladna organizacia Slovenskeho zvazu zahradkarov vo Valaskej tak aj urobila a ukazala nadherne vyrobky obyvatelom, cim ich, ako verime, inspirovala k vytvoreniu velkonocneho kuzlenia.
V dnoch 27. a 28. marca bola otvorena vystavka sikovnych ruk k Velkej noci. Zucastnili sa na nej deti materskej a zakladnej skoly, odborneho osobitneho ucilista a patnast zrucnych obyvatelov obce. Neda sa povedat, ktore prace boli najkrajsie, pretoze vsetky mali svoje caro. Navstevnici, ktorych prislo aj pri nepriazni pocasia bezmala dvesto, uzasli nad krasou, pestrostou, fantaziou a preciznostou vystavenych prac. Obdivovali prace deti (povabne obrazky, sliepocky, zajaciky, vystrihovane ozdoby na okna a mnohe ine), rucne prace Valastaniek a Valastanov, ako hackovane, vysivane decky, kosicky s prekvapenim, obrazky vysite krizikmi a malovane na skle, rozkosne vajicka a ine napady, no nechybali ani korbace od pana starostu. Neda sa vsetko popisat, nabuduce sa treba zucastnit a uvidiet.
Chcem vsetkym, ktori pomohli pri vytvoreni vystavky, ci uz svojimi dielkami alebo pri aranzovani a organizovani, velmi podakovat. Vystavka bola, a to musim plne suhlasit so slovami ucitelky Olgy Trangosovej, krasnym pohladenim na dusi.

Ludmila Kralikova

Spravodlivy je smutok vas ...
Nad cim smutite, vy mraky temne, rozlozene po Tatrach, horach slovenskych?
Nad smutnym stavom obyvatelov ich, junak! Spravodlivy je smutok vas...
Nad cim smutite vy skaly ohromne, vypate na Tatrach, pretrvajuc tisic rokov ako den?
Ze rodaci nasi menia svoje umysly a nedokazu vytrvat v predsavzati svojom, junak! Spravodlivy je smutok vas...
Nad cim smutite, vy stihle jedle a duby, strmiace sa do vysok pohorim tatranskym?
Ze rodaci nasi daju sa sliapat nicomnikom a nepostavia sa zmuzilo proti nim ako my vetrom svojvolnym, junak! Spravodlivy je smutok vas...

(Ludovit Stur: Stary a novy vek Slovakov, 1841)

Drahi Horehronci!

Slovensko spi celonarodnym spankom. Socialne ubity narod straca sebadoveru a zaujem o narodne bytie a tych niekolko percent nadmerne bohatych nepotrebuje asi pre svoj zivot na vrchole pyramidy ani narodne sebavedomie ani narodnu identitu. Ich sebavedomie ci identita sa utvara podla inych principov - podla toho, ako a kde sa im kotia peniaze. Hlboko zabudnuty Stur v tomto svojom prihovore k Slovakom nastavil nam vsetkym zrkadlo!
Noze si vsetci pozorne, ale ozaj pozorne precitajme kazde slovicko a zamyslime sa nad - da sa povedat - ,,narekom nad Slovakmi" a spytujme si svoje svedomie. Je nam naozaj lahostajne, co sa okolo nas deje? Nepocut pomaly, ale isto slovensku piesen, slovensku rozpravku. Nase deti nie su vychovavane k laske a hrdosti k svojej vlasti. Snad v celej Europe nenajdeme taky ,,narod"! Nasa krasna lubozvucna slovenska rec sa stava ,,sekanou hatlaninou", ktora nepozna dlzne, makcene, bodky, ciarky.
Nepokusime sa spolocne napravit, co sa este da? Vstepujme nasim detom a vnucatam, ze len tu, na Slovensku je ich domov a istota, ked aj chudobnejsia, ale na svojej slovenskej postati.

(rj)

Kanadsky rodaci zahanbuju Breznanov

Napadlo mi to po precitani podnetneho prispevku Ota Baldovskeho, uverejneneho v Horehroni 23. marca. Ukazuje sa, ze Slovaci zijuci v Kanade dokazu lepsie pochopit kulturno - historicky vyznam postavenia pamatnika takej osobnosti a moralnej autority, aku predstavuje Martin Razus, ako sa tym prezentujeme my – domaci. Naplnuje sa tak pravdivost porekadla: Nikto nie je doma prorokom!
Toto pochopenie prejavili aj konkretnym cinom. Zareagovali na vyzvu mesta Brezna a doteraz poslali na tento ucel uz asi 6 tisic kanadskych dolarov (priblizne 200 tisic Sk). Vdaka za to patri hlavne organizatorovi zbierky Pavlovi Datkovi, ale aj vsetkym nezverejnenym darcom. Je skoda, ze ich mena zatial nepozname, neboli predstavene verejnosti. Pri tejto prilezitosti sa treba pozastavit nad skutocnostou, preco si spravca konta doteraz nepokladal za povinnost pravidelne (napriklad stvrtrocne, alebo polrocne) zverejnovat aktualny stav bankoveho konta a tiez mena prispievatelov, ak ich prispevok ma hodnotu minimalne napriklad 500 (1000) Sk. Toto povazujem nielen za moralnu povinnost vyhlasovatela akcie, ale aj za dobru prilezitost nastavenia zrkadla pre obcanov Brezna.
Ak obetavost darcov bude korunovana uspechom, pamatnik sa stane nielen kulturno – historickou ozdobou a turistickou uputavkou breznianskeho namestia, ale aj svedkom mudrosti, obetavosti a hrdosti na svoje korene vsetkych, ktorych zasluhou sa dielo uskutocni.
Stanu sa nam Slovaci z Kanady prikladom?

Dusan Gajdosik
 

Rozlucka ako sa patri

Podla kalendara sa jar zacina dnom jarnej rovnodennosti, t. j. 21. marcom. Aj v nasej materskej skole sme sa na jar uz dlho tesili. So zimou sme sa rozlucili, ako sa patri, pretekami v lyzovani a loparovani na Chvatimechu. Piaty rocnik sa uskutocnil 15. februara a zucastnilo sa na nom styridsat deti. Este viac deti nasej materskej skoly prislo na fasiangovy karneval 20. februara do telocvicne Specialnej zakladnej skoly vo Valaskej. Masky si zatancovali, pochutnali na pampusikoch a domov odchadzali s peknymi cenami z tomboly. Potom sme sa uz mohli sustredit na oslavu vitania jari. V nasej materskej skole je uz tradiciou vynasanie Moreny. Ani tento rok to nebolo inak. Zvyk vychadza z viery, ze spalenim a hodenim Moreny do vody sa z obce vyzenu nebezpecne choroby, z chotara sa vypudia negativne sily, ktore zadrziavaju vegetaciu, no predovsetkym sa urychli odchod zimy a urychli sa prichod jari. Morenu sme si zhotovili tak, ze na dve palice sme upevnili snop slamy upraveny do ludskej podoby a obliekli sme ho do zenskych siat. Deti z celej materskej skoly so spevom, v sprievode harmoniky odprevadili Morenu k Ciernemu Hronu, kde sme ju zapalili a hodili do vody, aby odplavala. Deti s radostou Morene mavali a privolavali slnko: Slnko, slnko, pod na nase licko...

Kolektiv Materskej skoly, Valaska