Obec Podbrezova, zastupena starostom obce v sulade s § 4 ods. 1 zakona 596/2003 Z. z. a § 5 ods. 3 zakona 552/2003 Z. z. vyhlasuje vyberove konanie na funkciu riaditela Zakladnej skoly Podbrezova.

Podmienky: vysokoskolske vzdelanie pedagogickeho smeru s prislusnym zameranim, ktore zodpoveda pedagogickej sposobilosti na uvedeny typ skoly, najmenej 5 rokov pedagogickej praxe, absolvovanie prvej kvalifikacnej skusky alebo jej nahrady podla Vyhl. MS SR c. 41/1996 Z. z., bezuhonnost, zdravotna sposobilost, znalost skolskej legislativy, riadiace a organizacne schopnosti, sposobilost pouzivat spisovny slovensky jazyk v uradnom a beznom styku.

Prihlasku do vyberoveho konania treba predlozit do 30. aprila do 14. h s tymito dokladmi: overene doklady o vzdelani, profesijny zivotopis s uvedenim odbornej praxe, odpis z registra trestov nie starsi ako 3 mesiace, lekarske potvrdenie o zdravotnej sposobilosti, pisomny material Navrh koncepcie rozvoja Zakladnej skoly Podbrezova na adresu: Obecny urad Podbrezova, Sladkovicova 76/6, 976 81 Podbrezova osobne alebo postou, v zalepenej obalke s oznacenim: Vyberove konanie riaditel ZS - neotvarat.

Termin vyberoveho konania bude uchadzacom oznameny pisomne. Ak vyberova komisia nevyberie uchadzaca na obsadzovane miesto, pretoze ziadny nevyhovel ustanovenym podmienkam, obec Podbrezova vyhlasi nove vyberove konanie.

Moja tretia noha

Raz pred rokmi, ked sme kazde leto chodili z “dolniakov” do Brezna nadychat sa lepsieho horehronskeho vzduchu, podaroval mi ju priatel Matej, chyrny a neunavny brezniansky turista. Zberali sme sa hore Laznou zbierat repik po juznom svahu breznianskej Skalky, strcil mi ju do ruky so slovami: “Tu mas, lepsie sa ti bude kracat do kopca po smyklavej starej trave!”

Palicka dovtedy bez uzitku, zaprasena, mozno aj zabudnuta odpocivala v kute domacej Matejovej dielne. Nic zvlastneho. Obycajny “spacirstok” volakedy nepostradatelna rekvizita mestskych ficurov, dnes dobra opora tych seniorov, ktori nepodlahli modernym “barlam” zadovazenym na recept zdravotnej poistovne a donedavna celkom vyznamnym. Ba, spominam si, ze to bol pred davnymi rokmi, este v case mojich skolackych rokov, dokument dospelosti aj maturantov bystrickeho Gymnazia Andreja Sladkovica. Nie terajsie zelene stuzky, symboly nadeje, ale poriadne bakule dostavali mladenci do boja so zivotom. Mozno aj tento Matejov podarunok sluzil volakedy tomuto ucelu. (Len neviem, co dostavali vtedy slecny maturantky na cestu zivotom!)

Tato moja terajsia zivotna opora zvlastna je este tym, ze ju zdobi jeden pliesok (len jeden), aky si volakedy zanieteni turisti kupovali v cieli svojej tury, aby aj na palici dokumentovali svoju turisticku zdatnost. Je na nom symbol Terezina s radmi krizov obeti zlych, strasnych casov druhej svetovej vojny.

Skoda, ze tieto pliesky uz vysli z mody. Odvtedy, co je tato palica mojim majetkom, bolo by na nej plieskov odvrchu az po samy spodok. Ba este by som aj stvrtu nohu mohol nimi povybijat. Uz len s Matejom a druhym kamaratom – Huganom Jurajom sme presli stovky kilometrov nezabudnutelnych tur. V Cesku to boli dlhe vychadzky pozdlz Sazavy, Labe a Vltavy, okolie Machovho jazera, Prachovske skaly. Navstivili sme krasne ceske hrady – Zinkovy, Cesky Sternberk, Zleby, Bezdez. Doma sme viackrat presli nase hole od Kralovej hole po Prasivu, Kubinsku holu, Choc, Sip, Sulovske skaly, kysucku Ladon horu, kremnicku Skalku, Kriznu, Zvolen aj blizky Klenovsky Vepor, Fabovu holu atd atd.

Keby som mal spominat vsetko, kade ma moja verna druzka sprevadzala, bolo by toho neurekom, niekto by tomu ani neveril. Hovorim len o tom, co som presiel s priatelom Matejom, ktory mi pomohol vydatne rozsirit moj turisticky repertoar. A potom – moja pamat je uz derava a dier uz v poslednom case zo dna na den pribuda. Nemam uz ani vela takych pestrych cestovatelskych zazitkov. Palicka caka v kute alebo na vesiaku, kedy ju vezmem na prechadzku tych par krokov mestom, do obchodu, do kostola, do kniznice, na postu. Uz ani funkciu osobnej zbrane bez zbrojneho pasu jej nedoprajem plnit, ked v meste sa nestretavam ani s tulavymi psami, co by ma obtazovali. Zavse sa jej cestou prihovaram: “Zmier sa aj ty, moja bakulka, so svojim osudom. Mozno sa ty este dozijes aj lepsich cias.”

Koloman Weiss

Smutny mesiac knihy

Tohtorocny mesiac knihy vzal slovenskej kulture viac vyznamnych ludi. Navzdy nas opustili zname a oblubene spisovatelky Maria Durickova a Hana Zelinova, maliarky Agnesa Sigetova a Kveta Gandelova, reziser Martin Holly (vnuk Jozefa Holleho a synovec Eleny Holeczyovej), skladatel a herec Radosincov Jan Melkovic, pedagog a prekladatel z talianciny Mikulas Pazitka, ale aj rodak z Bystrej, basnik Marian Kovacik.

Marian Kovacik pisal pre dospelych aj pre deti, bol dlhorocnym sefredaktorom Romboidu a v ostatnom case veducim redaktorom casopisu SAV. Narodil sa 20. maja 1940 a hoci vystudoval na SVST odbor fyzika pevnych latok, stal sa basnikom. Na prelome 70. a 80. rokov bol pat rokov riaditelom Bratislavskej lyry a v druhej polovici 90. rokov pracoval na Ministerstve kultury SR.

Debutoval zbierkou basni Suradnice v roku 1963. V nej i v nasledujucich zbierkach Vodoznak a Modre obdobie cerpal namety aj zo svojho rodneho kraja. O hladani miesta svojej generacie v novych zivotnych podmienkach su jeho zbierky Pramienok a Medzimesto. Pre deti napisal zbierky Vrabeceda a Basnicky zo psiny a detom boli urcene aj jeho televizne rozpravky O stastnej princeznej, Zub mudrosti, Zlatohlaska a vecernicky Vesele prihody Macneho Macnika a Rozpravky z makovnika. Prekladal aj poeziu z rustiny a polstiny.

Zo sucasnosti do vecnosti odisli dalsie vyznamne osobnosti nasej literatury a kultury, ale ich dielo zostava s nami. Z ucty k nim a pre povznesenie a potesenie nasich dusi je na nas, aby sme sa k ich dielam vracali a nezabudali.

A. Prepletana