|
|
|
Velkonocny ostrov. Po polynezsky Rapa Nui, spanielsky Isla de Pasca, Anglicania mu vravia Easter Island. Rec bude vlastne iba o ,,bodke" na mape juhovychodnej kotliny Ticheho oceana. O osamelom ostrove vulkanickeho povodu, jednej z kolonii Chile, 3700 km vzdialeneho od brehov Juznej Ameriky a 4000 km od tahitskych ostrovov. V roku 1972 mal iba nieco vyse 2000 obyvatelov a so svetom ho spajaju letecke linky. Ak by sme si zobrali na pomoc nejaku novsiu encyklopediu, dozvieme sa este, ze administrativnym strediskom Velkonocneho ostrova, ktory ma rozlohu 180 km stvorcovych, je Hanga Roa ... Obcas pri brehoch tejto exotickej piade Zeme kotvia aj luxusne zaoceanske lode privazajuce navstevnikov zaujimajucich sa o zahadne, zvedavost podnecujuce rarity, najma o obrovske sochy. Stastlivci a najbohatsi zatuzia po pobyte na tomto ostrove s hornatym povrchom a tropickym podnebim spravidla na Velku noc. Urcite, ze stravit velkonocne sviatky na ostrove rovnakeho mena ma nieco do seba. Prave preto sa stal najnavstevovanejsim miestom v dnoch svojich menin a sucasne aj ,,narodenin" - Velkonocny ostrov.
Bola to zhoda nahod? Tri lode holandskeho admirala Davida J. Roggeveena zakotvili pri ostrove v nedelu 5. aprila 1722, cize vo Velkonocnu nedelu. Obrovska burka nedovolila 134-clennej posadke vyplavat. Museli zotrvat styri dni tam, kde, ako sa neskor dozvedeli, cudzia noha este nevkrocila. Rozhodli sa, ze ostrov pomenuju Velkonocnym. Pravdou je, ze praobyvatelia ho nazyvali Velkou Rapou (Rapa Nui) a hovorili aj o ,,velkom tancujucom vesle". Ktosi nazval prave toto miesto ,,pupkom sveta". Holandanov na cele s D. J. Roggeveenom prekvapilo, ze vacsina obyvatelov bola odeta velmi skromne, do ,,vlajucich" sukien zo supolia. Voci namornikom sa spravali priatelsky, obdarovali ich mnozstvom ovocia a masa. Najvacsim prekvapenim pre nich boli obrovske sochy akoby vytesane z kamenov. Z dennikov objavitelov vyplyva, ze prave na upati tychto gigantov nachadzali domorodci svoj pokoj, miesto oddychu, ale aj prinasania obeti.
O patdesiat rokov neskor si ostrov privlastnili spanielski namornici a v roku 1862 ,,profesionalni" hladaci otrokov z Peru uniesli stovky praobyvatelov. Niekolki z nich sa vratili nakazeni epidemiou kiahni, takze prezilo iba niekolko sto obyvatelov. Koncom 19. storocia mal Velkonocny ostrov iba 111 obyvatelov ... Neskor tu Francuzi zacali chovat ovce a hovadzi dobytok, co trvalo dovtedy, kym stada nespasli vsetko rastlinstvo a zostala len spustosena, vulkanicka krajina. Rapuanci, ako sa obyvatelia ostrova sami nazyvaju, radi oslavuju, veselia sa. Velka noc tu ma svoje osobitosti. V procesiach, ktorymi sviatky zacinaju, veriacich sprevadza dvojmetrova z dreva vyrezana socha Panny Marie. Cesta sprievodu sa konci pri kostole, sidle sochy. A potom prichadza na rad to, co ludia ocakavaju cely rok - hody, ake malokto zazil. Dvaja chlapci odstrania lopatami hromadu zeminy a obradne odkryvaju tajomstva podzemnej kuchyne - umu - upecene kusy mladych bravov, kureniec, baraniny, ale aj banany a betaty (sladke zemiaky). Svojimi specialitami najskor ponuknu hosti. Z napojov sa podava iba jeden druh svojsky pripravenej palenky, ktora chuti len domorodcom. Navstevnici si namiesto popijania tohto moku zvolia radsej prechadzky, sleduju zapad Slnka, ktory je prave na Velkonocnom ostrove nezabudnutelny. Pavol M. Kubis |
