25. MAJ 2004 Strana 7

STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT

h0421k.jpg (16253 bytes) Vzacne obrazky

Pod dohladom rezisera O. Mateicku Breznania zinscenovali aj tuto divadelnu hru. Jeho pomocnikmi boli sepkar J. Obernauer (sediaci vpravo) a dcera Anna (sediaca vpravo). Nespoznavate medzi hercami svojich pribuznych?

 

Ludove remesla na Slovensku a ich majstri
Ludova vyroba predstavuje rozsiahlu oblast tradicnej ludovej kultury. Tvoriva aktivita sa rozvinula do rozlicnych podob. Charakterizovalo ju rucne zhotovovanie uzitkovych predmetov, prevazne z miestnych surovin pre potreby vlastnej rodiny a pre blizke okolie. Zahrna vyrobu z hliny, kamena, skla, kovu, prirodnych pletiv, dreva, textilnych vlakien, rohoviny, koze, vlny, cesta, papiera a inych materialov. Ludova vyroba mala od svojho zaciatku sezonny charakter. Ludovi vyrobcovia boli rolnici, ktori v zimnom obdobi zhotovovali rozlicne nastroje, pomocky, odevne sucasti a ine potrebne veci pre seba a svoje rodiny. Ale boli tu aj dedinski specialisti, ktori za naturalnu alebo penaznu odmenu vyrabali aj pre ostatnych clenov dedinskeho spolocenstva. Samotna vyroba takmer nikdy nebola schopna zabezpecit obzivu vyrobcu a jeho rodiny bez rolnictva.
Uzitkovost vyrobkov a jej hodnoty sa dostali po prvy raz do pozornosti slovenskej inteligencie v obdobi narodneho obrodenia v 18. - 19. storoci, kedy boli uznavane ako najvlastnejsi prejav slovenskeho naroda. Spolu s tymito nazormi sa zacali sirit predmety ludoveho umenia aj mimo prostredia ich vzniku a ako ludovy umelecky vyrobok sa dostavaju na rozne vystavy. Organizovanie vyroby a predaja ludovych umeleckych vyrobkov sa datuje od konca 19. storocia. No vidiecke obyvatelstvo predava svoje vyrobky aj prostrednictvom drobneho obchodu, pocestnych kupcov a priekupnikov. Drevene vyrobky, cipky, syry, mlynske kolesa, hlineny riad vozili furmani alebo plte po Vahu a Hrone na Dolnu zem. Po cestach k vzdialenym mestam a dedinam smerovali peso kosikari a drotari. V priebehu osemdesiatych rokov 19. storocia sa ludova vyroba stava predmetom zaujmu oficialnych kruhov. Vznikaju rozne spolky. Po druhej svetovej vojne sa vyrazne zmenilo postavenie ludovej kultury. Cely rad malych dielniciek nahradzaju priemyselne podniky a po zruseni sukromnej malovyroby zacina ludova vyroba pomaly zanikat. No po case sa ukazalo, ze ludova vyroba ma svoje miesto i v zivote sucasneho cloveka. O prezentaciu ludovych vyrobkov a vyrobcov ludovych nastrojov sa zavaznou mierou pricinili aj folklorne festivaly a rozne trhy.

(Z publikacie Vojtecha Majlinga Ludove remesla na Slovensku).

V adresari ludovoumeleckych vyrobcov najdeme aj horehronskych: Cyril Gandzala z Pohorelej (bacovsky riad, crpaky zo svorov, nalievky, naberaky, drevene hracky), Dusan Javorcik z Myta pod Dumbierom (drevorezby - reliefy a plastiky z dreva), Ing. Frantisek Ocel z Polomky (drevene debnarske vyrobky: putne, mliecniky, dzbanky, mutelnice), Jan Pindiak z Helpy (drevene reliefy, sosky a obrazky s ludovou a nabozenskou tematikou), Janka Schwarbacherova z Hornej Lehoty (uzitkove a dekorativne predmety z dreva, kraslice, olejomalba slovenskej krajiny, rozne suveniry), Ing. Ivana Javorcikova z Myta pod Dumbierom (vyrobky z kovu: sperky, privesky, obrazky zdobene smaltovanim), Lubomir Medved z Cierneho Balogu - Janosovky (vyrobky z koze: opasky, krpce, pastierske kapsy, pracky, zapastky, lanove nohavice).

 


AFORIZMY

o Nie vsetko, co clovek moze dat, sa da pripisat na ucet o Niekto preziva hrejivy pocit, ked inym behaju zimomriavky po chrbte o Ak si myslite, ze ste vsetko stratili, ostali vam este nepriatelia o Jediny dar, ktory clovek neunesie sam, je laska o Ak vas zivot sfukne, zaprite sa do plachiet o Nikdy nie je neskoro. Vzdy je to predcasne o Mudre myslienky su nesmrtelne. Hlupe vecne zive o Ak chcete, aby deti nieco urobili, zakazte im to o Slabsich nebime! Ani ked su pri moci? o Clovek si moze vybrat. Bud bude zit v spine alebo v chudobe o Kto rozosieva pokoj, zne lasku o Vazime si ludi, ktori myslia? Nemyslim! o Ak sa chcete presadit, nemali by ste zapustat korene o Hadat sa treba iba vtedy, ked ide o dobru vec. Preto sa nikdy nehadam o Mysleli sme si, ze budeme lietat, ale pristrihli nam kridla o Najcastejsie pachame atentat na cas o Pichat do osieho hniezda si moze dovolit iba srsen o Dovtedy sa naparoval, az kym mu neprisiel ucet za teplu vodu o Z kalicha horkosti neraz tecie zlc o

Marian Palko


 

MALA ZOOGALERIA

Kacka

Preco sa tak kolemba?
Lebo kratke nozky ma.
Primotka sa ku vodicke,
hlavku do nej ponori.
Chce si odtial rybku vybrat
ako z vlastnej komory.
Rada vsetko popapa,
co jej poda gazdina.
Tapotanim v makkom blate
svoj kazdy den zacina.

Bozena Bobakova

 

Tecie voda, tecie ...

Kdesi - ktosi povedal, ze nemame spominat knihu, ktoru sme neprecitali. Moze sa stat, ze medzi priatelmi, s ktorymi o knihe hovorime, je jeden, ktory ju pozna a odhali tvoje klamstvo. Suhlasim. Vtedy je najlepsie byt ticho a sledovat, akym smerom sa rozhovor nakloni. Preto takmer vzdy na podobne stretnutia idem s urcitymi poznatkami. Oplati sa. Dialog je potom zaujimavejsi.
Aj teraz prezradim, ze k napisaniu myslienok, ktore prave citate, ma priviedla poviedka Studniar od Petra Glocku, rodaka z Murana. Slovo studna u nas vyvolava velmi vela predstav. Nie som vynimkou. Moja predstavivost vidi v studni robotu, potom vodu, dalej pramen, pravidelny denny pozdrav so studnou, lebo voda je nepostradatelnym zdrojom zivota vobec.
Voda. Pramen, studnicka, potocik, rieka ... Pri kolkych som sa pristavil, obdivoval ich skor ako samotar, ktory rad chodil po dolinach a kopcekoch v mieste rodiska, neskorsie aj spolu s breznianskymi turistami. Neraz som si polozil otazku: ako to, ved po dazdoch voda zbehne do dolin. To pochopime, ale tazsie je to uz s tym, ked nas pramen, voda prekvapi napriklad v 1500-metrovej vyske. Pre laika zvlastny, carovny prirodny ukaz. Vodny kolotoc. Odbornik mu rozumie. Turista je ale rad, ze sa perlivou vodou obcerstvi.
Glockov studniar, nie prutikar, hladal vodu vzdy sam kedykolvek a kdekolvek, ale len za obzivu. A kedze autor pochadza z Gemera, kde je miestami dost vody (Zeleznik, Kohut), miestami bolo treba ozaj hladat, aby ju gazda, ludia mali v blizkosti svojho domu. Hladal ju a nasiel studniar. Dnesne dni, to je uz ina vodna piesen. Mnohe obce zasobuje voda od Murana, ale ...
Mam pred ocami laznicke usadlosti v okoli Brezna, aj z druhej strany Klenovskeho Vepra, na ciernobalockom Vrchu (teraz su tam chatky), v okoli Hrinovej. Tie vsetky vyrastli pri vode a vtedy este neboli prutikari. Boli vsak jednotlivci, ako sa da vycitat zo Studniara, ktori hladali vodu nosom (zvlastne steklenie v nom), bosymi nohami. Ked sli ponad podzemnu vodu, mali v nich akesi chvenie. A nasi staropamatnici hovorievali, ze vodu, pramen, z ktoreho mozno urobit studnicku, premenit na potocik, najdeme i tam, na tom mieste, kde na kosienke najdlhsie rosa sa drzi, ba i podla travy - sariny, podla dlhodobeho pozorovania ohna, ked casto zhasa, je v hlbine pod nim voda. Tieto a dalsie skusenosti vyuzili i nasi dedovia roztruseni po poliach, postavili svoje pribytky tam, kde vytusili, ze voda sa po mensej uprave terenu sama ukaze. Aj tak bolo. Potom ju prinutili do kadlubcekov, strieskovych studni ...
Kopce a vrsky nase, vy zasobujete vodickou smadne hrdla. Radost v ociach, ked spod starej jedle vyteka pramen vody. Tazko sa urcuje jeho zaciatok, ale na povrchu si uz uda smer pre potocik, riecku, rieku, akou je Cierny Hron. Vodne dobre sluzby poskytuje aj ,,pani" Kralova hola. Rozdeluje svoje zasoby pre tri dlhe rieky: Vah, Hron, Hnilec. Svojou polohou su zaujimave i dva pramene v Lome nad Rimavicou. Vychadzaju zo zeme v takmer rovnakej vyske. Jeden sa rozhodol pre juhovychod (Rimavica), druhy pre cestu zapadnu (Kamenisty potok). Medzi pramenmi na kopceku kostol, fara, skolska budova. Nemaju strach, ze sa okupu v jazere vody pod nimi.
Na tisovske Trstie casto chodieval Vaclav Vrany za zvlastnymi raselinovymi rastlinami. Vo svahu tohto kopca vyteka voda, cely potok, zaklad rieky Zapadny Turiec, v smere k Ratkovskemu Bystremu. Rad pri nom sedaval i spominany basnik. Isto - iste uvazoval aj o tom, ako zachytit tuto silu, ktora s ,,krikom" skace do doliny, pre vodovodne kohutiky v rodinach ratkovsko-jelsavskej (tornalskej) doliny. Nestalo sa. Asi navrh nepodal, ale ...
Janosika si prisvojilo cele Slovensko. Doliny, vrsky, dediny, mesta. Neobisiel ani nase kraje. Raz, ked sa vybral do Klenovca, kratil si cestu cez Klenovsky Vepor. Na jeho hrebeni ho pristihol smad. Ako si kraca, zrazu zbada studnicku, malicku ako jeho slza. Napil sa. Voda chutna, sily dodala. Zvlastnost je ale v tom, ze tuto vodicku pastieri vedia najst, turistom sa to nedari. Osviezia sa len na juznej strane Vepra, kde skutocne pramen zliabkom vyteka. Zblnkoce do valova a potom do ceresnoveho potoka a ten az do klenovskej priehrady.
Sam som chodil v rodisku roky na zliabkovu vodu. Vytekala (este stale vyteka) spod medze, ci je tuha zima alebo velmi horuce leto. A predstavte si, je vyborna.
Vazme si vodu, zivotodarny mok. Majme k nej aspon taku uctu, aku ma clovek, ktory nielen esteticky, ale aj ucelovo upravil pramene v prechadzkovej breznianskej pesej zone.
Tecie voda, tecie z kamena do jarku ...

(gs)


STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT