Valastiansky hasicsky zbor osemdesiatrocny

Zaciatkom maja boli vo Valaskej oslavy 80. vyrocia zalozenia Dobrovolneho hasicskeho zboru, na ktorych sa zucastnili vzacni hostia: prezident Dobrovolnej poziarnej ochrany Slovenskej republiky JUDr. Jozef Minarik, riaditel Okresneho riaditelstva Hasicskeho a zachranneho zboru v Brezne ppl. Jan Kovacik, predseda DHZ Valaska kpt. Pavel Svantner, zastupcovia OV DPO Ing. Milan Giertl, Stanislav Luptak, starostovia z okrsku Valaska, Igor Nemky z Hronca, Ladislav Pancik z Osrblia, Marian Alberty z Bystrej, Michal Baranek z Myta pod Dumbierom.

Oslava zacala otvorenim siene slavy s fotografiami vsetkych velitelov a predsedov DHZ Valaska od roku 1924 po sucasnost. Nasledovalo predstavenie tabla clenov DHZ vo Valaskej, ktore sa obnovuje vzdy po desiatich rokoch. Hosti potom prijal starosta Valaskej Ing. Emil Gröne. Po prihovoroch starostu a predsedu DPO SR v kulturnom dome spristupnili vystavu venovanu osemdesiatke hasicstva vo Valaskej. P. Svantner zhodnotil doterajsiu cinnost valastianskeho hasicskeho zboru, ktory patri medzi popredne na Slovensku. Clenovia a funkcionari prevzali zvazove a obecne vyznamenania, predseda DPO SR odovzdal DHZ Valaska medailu Za mimoriadne zasluhy. Okrem hosti hasicov na slavnostnej akademii v kulturnom programe pozdravili horehronskymi pesnickami rodina Datkova v sprievode heligonky a miestny spevacky zbor Matice slovenskej. Na zaver Radoslav Krbila precital uvodnu kapitolu z pripravovanej knihy o valastianskych hasicoch. Oslavy pokracovali posedenim oslavencov, hosti a ucinkujucich.
Na druhy den hasici po vyhlaseni poplachu vypochodovali spievajuc ,,Co ste hasici, co ste robili" na sidlisko, kde za pomoci prislusnikov z okresneho riaditelstva predviedli ukazky modernej techniky pri likvidacii poziarov a poskytovania prvej pomoci pri urazoch. Akcia sa stretla so zaujmom najma malych divakov, ktorych bolo neurekom.

(pt)

Slovensko je bohate na mineralky

V jednom z najvacsich prieskumov o doveryhodnosti znaciek European Trusted Brand sa za minuly rok na najvyssej priecke v kategorii nealko napojov a mineralnych vod umiestnila mineralna voda Budis. Dokonca zabodovala v silnej konkurencii znamych zahranicnych napojov. Tato mineralna voda pochadza z malebneho Turca. Pramen objavil uz v roku 1573 benediktinsky mnich M. P. Brikcius. Odvtedy si nasi predkovia vodu z tohto pramena nevedeli vynachvalit.
Na Slovensku sa nachadza neuveritelne mnozstvo zdrojov prirodnych mineralnych vod. Problem je vsak v ich optimalnom vyuziti. Pre vyskyt prirodnych mineralnych vod su najdolezitejsie geologicko-tektonicke podmienky a Slovensko ich ma viac nez priaznive. Maloktora krajina sa moze v ramci svojej rozlohy pochvalit tolkymi rozmanitymi pramenmi ako Slovensko. U nas sa nachadzaju vsetky zname druhy mineralnych vod, niektore su priam unikatne. Podla odhadov je ich priblizne 2000. Z toho zaregistrovanych je 1657 zdrojov. Mnohe pravdepodobne este ani neboli najdene alebo zaregistrovane. Prva velka registracia bola v rokoch 1961 az 1969. Zvlastne postavenie maju prirodne liecive zdroje a prirodne zdroje mineralnych stolovych vod. Lisia sa vlastnostami, charakterom a vyuzitim. Momentalne je povolenych na cerpanie 106 prirodnych liecivych zdrojov. V plniarnach sa vyuzivaju liecive vody Cigelka, Korytnica, Fatra Extra, Sulinka a Brusnianka. Z prirodnych mineralnych vod su to Baldovska, Salvator, Budis, Fatra, Santovka, Slatina, Miticka, Cerinska, Lubovnianka, Gemerka, Klastorna.
Predpokladom na vyhlasenie mineralnej vody su jej fyzikalno-chemicke vlastnosti, ako mineralizacia a vydatnost zdroja. Prirodna lieciva voda musi obsahovat rozpustne tuhe latky minimalne 1000 mg a maximalne 5000 mg v jednom litry vody. Vyuzivanie mineralnych vod je podmienene vyhlasenim podla zakona o zdravotnej starostlivosti. Z velkeho mnozstva tychto vod maju len niektore fyzikalno-chemicke vlastnosti vhodne na kupelnu liecbu alebo plnenie do spotrebitelskeho balenia. Kriteria na kvalitne parametre mineralnych vod su vysoke, ale i napriek tomu sa na Slovensku najde dost potencialnych lokalit. Vyuzitie samozrejme zalezi od investicnych moznosti spolocnosti a od uplatnenia sa na trhu.

Najznamejsie pochutiny, ktore sa pouzivaju u nas i na celom svete, su kecup, horcica a chren. Nevieme si bez nich predstavit uz ziadnu domacnost a dobre zasobenu kuchynu, restauraciu ci obycajny bufet. Konzumujeme ich k jedlu na ranajky, obed i veceru. Odkial tieto vyborne vecicky pochadzaju?
Horcica sa u nas pouziva najma v spojitosti s udeninami, klobaskou, parkami, ciganskou a spekacikmi. Bez nej si tieto pochutky ani nevieme predstavit. Prvy raz sa horcica spomina v starych sumerskych a indianskych textoch spred 3000 rokov pred nasim letopoctom. V Novom zakone drobne horcicove semienka symbolizuju boj. Hippokrates pouzival horcicu na liecenie bolesti. V 20. storoci sa horcica stala najpouzivanejsim korenim na svete. Pouziva sa v podobe semienok, prasku a pasty, ktora sa ochucuje roznymi druhmi korenia.
Chren sa najviac pouziva pri pochutkach studenej kuchyne, ako su sunkove rolky ci krkovicka. Chren je neoddelitelnou sucastou velkonocnych sviatkov, rodinnych oslav a posedeni. Povod ma na Balkane. Dnes ho poznaju ludia na celom svete. Je to trvala rastlina s dlhymi svetlozelenymi listami, ktore su na jar prijemnym osviezenim salatov. Najpouzivanejsou castou je koren. Ma ostru vonu a chut. Obsahuje zdrave latky ako vapnik, magnezium, sodik a vitamin C. Reprodukcia chrenu je velmi jednoducha. Chren sa pouziva ako pochutina k masam, k sunke, do natierok.
Kecup je nasa najoblubenejsia pochutina. Pouziva sa najma na talianske cestoviny, parky v rozku, hranolky ci stejky. Kecup si jednoducho podmanil svet. Prvy raz sa husta omacka pod nazvom ,,ketsiap" zjavila u starodavnych Cinanov pred vyse 350 rokmi. Vtedy vsak s rajciakmi nemala nic spolocne, pripravovali ju z ryb a makkysov. Bola to vyhladavana pochutka, vyvazali ju do Malajzie, Singapuru a Anglicka. Kedze bola jej cena vysoka, zacali si ju kuchari vyrabat sami s roznymi prisadami. V 18. storoci sa uz objavoval kecup vyrobeny z rajciakov.
U nas su najoblubenejsie pochutiny Snico, vyrobene z kvalitnych surovin a podla overenych receptur. Vybrat si mozno horcicu kremzsku, feferonovu, francuzsku, s chrenom a dokonca aj s nahradnymi sladidlami. Z chrenu sa tesi oblubenosti pikantna pochutka, extra silny, s majonezou a tiez s umelymi sladidlami. No a kecup pikantny, pizza, jemny a s nahradnymi sladidlami.
A teraz nasa sutaz. Podmienkou, aby ste sa dostali do zrebovania, je spravne odpovedat na sutaznu otazku: Kto objavil pramen mineralnej vody Budis? Spravnu odpoved, svoje meno, adresu a telefonne cislo napiste na sutazny kupon a do 3. juna poslite, alebo prineste do nasej redakcie. Na dvoch vyhercov, ktorych mena zverejnime, cakaju kartony jemneho kecupu bez cukru.

Jana Demkova

S U T A Z N Y K U P O N

Odpoved: .........................................................

Meno: ...............................................................

Adresa: ............................................................

Tel. c.: ..............................................................