Minulost i sucasnost Bomburovej sable

Ako sme vas uz informovali, v sobotu 5. juna v synagoge slavnostne otvorili a vyhodnotili 9. rocnik medzinarodnej sutaze kresleneho humoru a satiry o Bomburovu sablu.
Je tak trosku symbolicke, ze poslednu vystavu sutaznych prac 8. rocnika Bomburovej sable instalovali v roku 1996 spolu s vystavou Perspektivy rozvoja mesta v zrekonstruovanych priestoroch synagogy. Po rokoch odmlky sa podarilo obnovit podujatie, ktore uz nadobuda medzinarodny charakter.
Sutaz o Bomburovu sablu vznikla v roku 1984 na pode Mestskeho osvetoveho strediska v Brezne, ktore do svojho kulturneho planu cinnosti zaradilo vystavku kresleneho homoru karikaturistu Petra Zifcaka. V tejto suvislosti pracovnikom osvetoveho strediska Danielovi Rakytovi, Ferdinandovi Hrablayovi a samotnemu autorovi Petrovi Zifcakovi napadla myslienka nezrealizovat len vystavku, ale zorganizovat aj sutaz kresleneho humoru a najuspesnejsie prace vystavovat. Problemom bolo vymysliet nazov tohto podujatia. Po mnohych navrhoch sa napokon zhodli na tom, ze by sa nazov mal viazat na historiu mesta, a tak vlastne vznikol nazov Bomburova sabla. Jedna z povesti sa totiz viaze k obrnenemu a mecom ozbrojenemu rytierovi v ludovom podani nazyvanom Bombura, ktory je sucastou mestskeho erbu. Podla tejto povesti Bombura za davnych cias, ked Turci napadli Brezno, vitazne ich odohnal. Organizatori ludovu legendu obnovili v zodpovedajucej modifikacii, ze ostrie Bomburovej sable je v sucasnosti namierene proti roznym nesvarom vyskytujucim sa v spolocnosti, co aj mnohi autori aj v tomto rocniku zobrazili.
Porota, ktorej predsedal jeden z iniciatorov sutaze Daniel Rakyta, hodnotila nielen kvalitu vytvarneho prejavu, schopnost vyjadrit sa skratkou, osobitost rukopisu, ale aj originalitu, aktualnost a vtipnost napadu. Zaujala aj kategoria do 15 rokov, hoci do sutaze prislo malo kresieb. V pracach sa odzrkadluju svieze napadite myslienky, priamost, jednoznacnost, ale aj uprimnost detskych vypovedi. V kategorii nad 15 rokov bola uloha poroty tradicne tazsia. Pri urcovani poradia zohrala ulohu nielen kvalita pouzitych vyrazovych prostriedkov (linia, farba, plocha v ramci kompozicie) ci technik (kresba, tlac z vysky), ale aj aktualnost temy, ostrost vtipu a celkova vyrovnanost tvorby.
Niektore z prac najdete aj v dalsich cislach Horehronia.

(r)

Texty pod kresby:

1. miesto v kategorii nad 15 rokov: Marcel Kristofovic z Nitry (,,No pockaj!")

1. miesto v kategorii do 15 rokov: Michal Kovacik z Brezna (,,Omyl", z kolekcie prac)

Pat rokov Zakladnej umeleckej skoly v Polomke

V minulych dnoch si ziaci, ucitelia a rodicia Zakladnej umeleckej skoly v Polomke pripomenuli piate vyrocie jej vzniku, predtym bola patnast rokov pobockou Zakladnej umeleckej skoly v Brezne. Pri tejto prilezitosti skola pripravila slavnostny koncert, kde okrem ziakov a ucitelov vystupili aj pozvani hostia. Japonska klaviristka Tomoka Asahina, v sucasnosti posobiaca ako vysokoskolsky pedagog v Akademii hudby v Banskej Bystrici a mlady klavirista, student Konzervatoria v Bratislave Peter Fancovic, cerstvy vitaz slovenskych konzervatoristov v hre na klaviri. Obidvaja hostia dali koncertu punc vysokej kvality, a to aj napriek tomu, ze Tomoko Asahina este den predtym koncertovala v Ceskej republike a Peter Fancovic uz v skorych rannych hodinach nasledujuceho dna odchadzal na koncert do Viedne.
Pre publikum bolo velmi zaujimave a nevsedne vypocut si Variacie na temu Akatombo od sucasneho japonskeho skladatela Haruna Miyake, ked Tomoko svojou “slovencinou” priblizila aj vznik tejto skladby. V tejto skole koncertovala uz vlani, no ako povedala, v Polomke sa jej paci a citi sa tu velmi dobre. Samozrejme, ze jej vztah k tejto skole tesi a od umelkyne jej formatu dobre padli slova uznania pre ziakov. Nie je cielom tohto clanku hodnotit jej vykon, ale skladby v jej podani skutocne zanechali hlboky zazitok.
O dalsie velmi pekne chvile naplnene prekrasnou hudbou sa postaral druhy host Peter Fancovic. Je este len studentom konzervatoria, no jeho vystupenie nenechalo nikoho na pochybach, ze ide o klaviristu s velkou buducnostou. V obsahovo a technicky narocnej Poloneze fis mol od Chopina totiz uz teraz preukazal velku a obdivuhodnu technicku vyspelost a interpretacnu zrelost. Posluchaci v koncertnej sale so zatajenym dychom pocuvali jeho brilantnu hru, ktorej nechybala zdrava dynamicka vybusnost, ale aj nezna poetika, pricom aj tie technicky najexponovanejsie miesta prechadzal s lahkostou “velkeho” umelca. V Polomke dufaju, ze s klaviristom Petrom Fancovicom alebo s jeho starsim bratom Ladislavom, tiez klaviristom (vystupoval v skole pred dvoma rokmi) sa este stretnu. Vystupenie obidvoch hosti bolo pre ziakov velkym povzbudenim a motivaciou a pre vsetkych pritomnych hlbokym umeleckym zazitkom.
Len pochvalne sa mozno vyjadrit o vykonoch ziakov a ucinkujucich ucitelov skoly. Ziaci predstavili vsetky hudobne nastroje, ktore sa v skole vyucuju, klavir, keyboard, husle, dychove nastroje, spev, a na koncerte ucinkovali od tych najmensich, teda od 1. rocnika az po ziakov 2. stupna studia. V programe sa striedali solove, komorne ci orchestralne vystupenia roznych nastrojov. V skole sa totiz celkom uspesne zacala rozvijat jednak komorna hra, ale aj kolektivne muzicirovanie roznych nastrojov. Na koncerte sa predstavili: kvarteto gitar, slacikovy subor s klavirom ci flauty, klavir a slacikovy subor, cim sa naplna jedna z priorit skoly – podpora kolektivneho muzicirovania a to v akejkolvek podobe a forme. Napokon takato forma hudobnej reprodukcie ma v regione Polomky tradiciu, i ked nejde prave o folklorizmus. Rdicia ziakov, ale aj obyvatelia Polomky a okolia urcite nelutovali cas, ktory venovali skole. Znovu sa potvrdilo, ze aj mala skola vie pripravit hodnotne podujatie a ze ma svoj vyznam a opodstatnenie pre obec a jej okolie.
Pre mnohych ziakov a ucitelov skoly boli velmi povzbudive slova ocenenia a podpory zo strany rodicov prednesene predsednickou rady Obcianskeho zdruzenia pri ZUS Polomka Bc. Janou Dupakovou. Pre skolu je takyto postoj zo strany obecneho uradu a rodicov velmi dolezity, zvlast dnes, ked tieto skoly zapasia o svoje prezitie.
Zda sa, ze niektori predstavitelia statnej moci si myslia, ze ich likvidaciou sa financne problemy skolstva vyriesia. Je mozne, ak je nieco nefunkcne a neefektivne, potlacat to, ci eliminovat, ale zakladne umelecke skoly uz davno dokazali svoju dolezitost a opodstatnenost vo vychove a vzdelavani deti a mladeze. A napokon nikto doteraz neponukol miesto nich ziadnu inu alternativu. Ci ozaj sme uz tak naivni, ked si myslime, ze kruzkova cinnost roznych skol alebo skolskych zariadeni nahradi edukacny proces v zakladnych umeleckych skolach s kvalitne prepracovanym obsahovym a formalnym kurikulom? Pani uradnici, ktori rozhoduju, by sa mali mozno viac zamyslat nad cinnostou tychto skol, ich posobenim a ich vyznamom pre obec, region a pre celu spolocnost.

Jozef Baran

(zo strany 3)

Vsetci vodici pracujuci v SAD BBDS, a. s., zavod Brezno musia splnat podmienky, ktore su dane zbierkou zakonov 164 z roku 1997, pravidelne lekarske prehliadky a psychologicke vysetrenia, ktorymi sa zistuje, ci je vodic po fyzickej a psychickej stranke schopny tuto pracu vykonavat. Vodici vlastnia vodicsky preukaz skupiny D, ktoreho ziskanie je narocne a kde DI preveri ako techniku jazdy, tak znalost pravidiel cestnej premavky a konstrukciu vozidla.
Vodic osobneho cisla 62263 vsetky tieto nalezitosti splna, a tak nebol dovod aby toto zamestnanie nevykonaval. V zavode Brezno pracuje ako vodic od roku 1992 a doteraz neboli zaznamenane ziadne pisomne staznosti tykajuce sa jeho techniky jazdy.
Podla vypisu z elektronickej pokladne EMTEST vodic dna 6. juna 2004 na linke 603 462/120 skutocne prichadzal na autobusove zastavky predcasne, z coho mozeme usudit, ze vodic jazdil neprimeranou rychlostou. Vodic bol upozorneny na porusenie pracovnej discipliny a budu mu kratene mesacne premie.
Verim, ze podobnych negativnych skusenosti budu mat cestujuci co najmenej.