 Vyvrcholenie vycvikoveho roka
dobrovolnych hasicov
V nedelu 20. juna sa na stadione v Bravacove
uskutocnila previerka pripravenosti dobrovolnych hasicskych zborov okresu Brezno, na
ktorej sa napriek nepriazni pocasia zucastnilo 32 jednotiek muzov do 35 rokov, dve nad 35
rokov, sest zenskych a tri dorastenecke jednotky.
Po slavnostnom nastupe a prihovoroch zastupcu OR HaZZ v Brezne kpt. Ing. Ivana
Svantnera, starostu Bravacova Ing. Petra Baliaka a prezidenta DPO JUDr. Jozefa Minarika
zvazovymi vyznamenaniami ocenili DHZ Bravacovo a Valaska. Z ruk prezidenta DPO medaily Za
mimoriadne zasluhy prevzali Lucia Lopusna a Pavol Svantner. Za pracu v DPO ocenili aj Jana
Pancika, ktory za vyse 30-rocnu cinnost v rozhodcovskom zbore dostal medailu Miloslava
Schmidta Za zasluhy o vycvik. Pri prilezitosti vlanajsieho 80. vyrocia zalozenia DHZ v
Bravacove medailu Za prikladnu pracu dostali siesti clenovia DHZ Bravacovo a obec dakovny
list prezidia DPO SR
Po vyzrebovani poradia zacala previerka pozostavajuca z poziarneho utoku, stafety a
sutaze jednotlivcov. V dorasteneckej kategorii si pohar odniesol DHZ Jasenie s celkovym
casom 147,5 sekundy a DHZ Bravacovo (131,5). V zenskej kategorii treti najlepsi cas malo
DHZ Hronec (150,0), druhy DHZ Medvedovo a prvy DHZ Bravacovo (129,0). V muzskej kategorii
zvitazil DHZ Bravacovo (121) pred Predajnou a Breznom-mestom. V kategorii poziarny utok si
putovny pohar odniesli zeny z Bravacova (27) a muzi z Cierneho Balogu - Medvedova. V
kategorii muzi nad 35 rokov sa na 1. mieste umiestnil Hronec (137,5) pred Valaskou
(151,5). V sutazi jednotlivcov 16 clenov ziskalo vykonnostne triedy, traja prvu, ostatni
tretiu.
JUDr. J. Minarik ocenil vykony i uroven previerky pripravenosti, domacemu DHZ
podakoval za organizaciu a sutaziacim zablahozelal k vysledkom. Ako spomienku na toto
podujatie si odniesol sochu patrona hasicov sv. Floriana, ktoru mu daroval DHZ Bravacovo.
Previerku svojou ucastou podporili aj starostovia Bystrej, Osrblia, Myta pod
Dumbierom a dalsi. Sutaziaci presvedcili, ze v pripade potreby su dostojnymi partnermi
kolegom z HaZz a ze sa na ich pomoc pri zasahoch mozu spolahnut.
(pt)
Turisti - seniori v Lomnistej doline
 V sobotu 19. juna
sa uskutocnil 4. rocnik Okresneho zrazu turistov - seniorov. Po predchadzajucich dvoch
rocnikoch v Bacuchu sa tentoraz stretli v prekrasnej prirode v okoli Jasenia.
Nie velmi priaznive pocasie robilo starosti organizacnemu vyboru, ktory tvorili
zastupcovia OO JDS v Brezne a ZO JDS v Jaseni. Sobotne rano vsak vyhladilo vrasky na ich
celach, a tak mohli pred Obecnym uradom v Jaseni privitat turistov - seniorov z roznych
obci. Stretli sa tu uz mnohi stali ucastnici, ale aj nove tvare. Najviac ich bolo z
Bacucha (22), z Podbrezovej (18), z Brezna (17), domacich (11), z Valaskej (5), z
Pohronskej Polhory (4) a z Nemeckej (2).
Po uvodnych slovach predsednicky ZO JDS v Jaseni Eugenie Tanacovej vsetkych
privital aj starosta obce Ing. Michal Povraznik, ktory im priblizil historiu i sucasnost
Jasenia. Po tychto informaciach sa mohlo 79 turistov - seniorov vybrat na potulky
jasenskou prirodou. Volnym tempom presli dlhou dolinou a potom miestami strmsim stupanim
sa dostali na prve oddychove stanoviste blizko zbernych vodnych nadrzi pre vodnu
elektraren. Pocasie bolo priaznive, a tak asi po hodinovom oddychu sa dali na zostup do
Lomnistej doliny. V areali rekreacneho zariadenia ich pod peknym pristreskom cakal chutny
gulas a sladkosti, ktore napiekli sikovne dochodkyne. Pocas obcerstvenia sa pritomnym
prihovoril predseda OO JDS v Brezne Tibor Gilla, ktory vyslovil presvedcenie, ze sobota sa
vydarila a dochodcovia zas urobili nieco dobre pre svoje telesne i dusevne zdravie. Na
zaver sa predstavil spevokol Chabenec z Jasenia humornou piesnou zlozenou pre tuto akciu.
Ku koncu si vsak pocasie vybralo svoju dazdovu nadielku - spustil sa silny lejak.
Podakovanie patri starostovi, ktory na niekolkokrat autom zviezol turistov do dediny k
autobusu.
Mgr. Maria Cesnakova
Durica sa pripravuje
Po dlhsej odmlke a niekolkych urgenciach sa ozval nas rodak
Rudolf Durica, reprezentant Slovenska v thajskom boxe, ktory je na studijnom pobyte v
dalekom Thajsku.
,,Vsetko je O. K., iba trenujem a trochu som zabudol na okolity svet. Onedlho mam
totiz zapas o titul majstra sveta WPMF vo federacii, ktora vznikla - ako som uz pisal - v
januari. Uz styrikrat sa menil datum tohto stretnutia, co ma vycerpava hlavne psychicky.
Fyzicky sa snazim skoncentrovat na tento v mojej sportovej kariere najdolezitejsi zapas,
aj ked to nie je lahke. V sucasnosti startujem v kategorii do 61,5 kg. Po majstrovskom
zapase 5. jula letim domov. Verim, ze vyhram a vratim sa ako majster sveta!"
Rudovi budeme drzat palce a bez ohladu na to, ako finalovy zapas skonci, privitame
ho na domacej pode, na rodnom Horehroni, ako majstra sveta.
Mgr. Jozef Pupis
Ziaci atletickych sportovych tried opat
vitazne
V utorok 22. juna bola B. Bystrica dejiskom oblastneho kola
celoslovenskej postupovej sutaze Hladame noveho Jozefa Placheho. Moznost ucasti vitaza
kategorie chlapcov a dievcat (rok narodenia 1991 a mladsi) sice vyuzil mensi pocet skol
ako sa predpokladalo, no aj napriek tomu malo velmi dobru vykonnostnu uroven.
Zakladnu skolu Pionierska 2 reprezentovali Tomas Dibdiak a Janka Csordasova., ktori
podali vyborne vykony. Tomas obsadil v celkovom hodnoteni v behu na 1000 m pekne 4. miesto
v osobnom rekorde 3:14,49 a Janka v behu na 600 m taktiez v osobnom rekorde 1:57,69
skoncila na 5. mieste. Popredne umiestnenia im zabezpecili vitazstvo v sutazi druzstiev a
Tomasovi postup na Majstrovstva Slovenska, ktore budu 11. septembra v B. Bystrici pri
prilezitosti medzinarodneho atletickeho mitingu EAA kriterium SNP.
(ja)
| Sportoviny
Na hokejovom zapase hovori jeden divak druhemu:
- Tak vidite, vyhravame tri nula. Ako sa vam paci nasa hra?
- Aby som sa priznala, ja mam radsej hokej...
...
Prilby su dokazom toho, ze aj hokejisti hraju hlavami.
...
- Viete preco nasi hokejisti nemaju biele hokejky?
- Aby si ich nepomylili so slepcami.
...
- Rozumiete sa hokeju?
- To si myslim!
- Tak sa pozrite, prosim vas, mam dobre vyzehlene puky?
...
Prosim sportovych komentatorov, aby komentovali pomalsie.
Hokejisti nevladzu tak rychlo hrat.
...
Priatel hlasno zakrici:
- Hrajte, ved ste profici!
Ja mu:
- Len pokojne, Feri. Podla hry su to cisti amateri.
...
Reklamny sadzobnik mal hokejovy oddiel pevny – valutovy.
...
Bol na lade ako blesk, sem – tam aj udrel.
...
Jozo obdivuje Ferove nohavice:
- O, ake mas krasne puky!
- Cudujes sa? Ved sa prave vraciam z hokeja.
...
Z trestnej lavice goly nepadaju.
...
Ten, kto ziskal odvahu, ma uz sane na svahu.
...
Krasokorculiar je clovek, ktory ked dostane chut do tanca,
ide na klzisko. |
- Kde ides s tymi lyzami?
- Idem do Vysokych Tatier na lyzovacku.
- A preco ich mas take kratke?
- Ale, idem iba na jeden den....
Svetovych krasokorculiarov uz nemame, zato mame
krasorecnikov.
...
Stary dedko sedi v nebi na oblaku a pocuje zospodu
hrozny rachot. Pyta sa:
- Co sa deje?
- Su ZOH, hra sa v hokeji Cesko – Slovenske finale...
- A proti komu hraju?
...
V ziadnom zapase nesli s kozou na trh. Nemohli sa
do nej zmestit.
...
Abstinent:
- Hokejista, ktory pije konak s ladom.
...
Niektori nasi hokejisti maju preto tak malo hokejoveho
zapalu, lebo sa boja, ze sa roztopi lad.
...
Rozculuje sa rozhodca na rychlokorculiarskych pretekoch:
- No dovolte slecna, ako to, ze idete sutazit v pyzame?
- Viete, ja na lade vacsinou lezim!
...
Najhorsie je, ked sportova forma uleti pred zapasom.
...
- Janko, ty oblubujes zimne sporty?
- Ano, povazujem ich za velmi zdrave.
- A akemu sportu holdujes?
- V zime zbieram znamky.
...
Nevedia este hrat, ale vedia uz strajkovat.
Jozef Pupis |
Historia Velkej ceny Nizkych Tatier a alpske lyzovanie
na Horehroni
Z dostupnych archivnych materialov, publikacii
a spomienok nestorov lyzovania sa dozvedame o zaciatkoch lyzovania na Pohroni.
V Kremnici v roku 1912 usporiadal madarsky lyziarsky klub prvy lyziarsky kurz.
Toto preslavene banicke mesto sa stalo v obdobi rokov 1908 – 1918 vyznamnym
lyziarskym centrom vtedajsieho Uhorska. Na prvom lyziarskom kurze, ktory viedol rakusky
ucitel lyzovania Georg Bilgeri sa okrem lyzovania z Budapesti, Kremnice, Banskej
Stiavnice, Zvolena zucastnili aj prvi priekopnici z Brezna nad Hronom. V Brezne
uz v roku 1913 bol zalozeny sportovy klub Brezno – banyai Sport Egylet so styrmi
oddielmi – v serme, tenise, strelbe a futbale. Lyzovanie bolo do sportoveho
klubu prijate v roku 1917. Na cele 6-clenneho vyboru sportoveho klubu bol Dr. Jan
Brouth. Lyziarsky klub v Brezne podla dokladov v archivoch bol na strednom
Slovensku vobec prvym lyziarskym klubom.
Uz v tomto obdobi mali priekopnici lyzovania z Brezna a Podbrezovej
velmi uzke a dobre kontakty. Fabrika zeleziarni v Podbrezovej, ktora patrila
Rimamuranskej spolocnosti, bola vyznamnym centrom priemyslu na Horehroni, ktora okrem
pracovnych prilezitosti obyvatelom tohto regionu vytvarala podmienky aj pre rozvoj
turistiky a sportu. Vyznavaci lyzovania uz v obdobi rokov 1917 – 1920
podnikali lyziarske tury na Chabenec a Dumbier, kde boli vybudovane turisticke
utulne. Z nestorov lyzovania, ktori sa hlasili k tomuto sportu, su zname mena
bratov Bruothovcov, Chudikovcov, Hoffmana, Stolca, Plasil, Izak, Frimm, Kilvady
a dalsi uskutocnovali lyziarske vylety, lyziarske kurzy a skolenia na svahoch
Dumbiera, kde boli najvhodnejsie podmienky.
Po vzniku Ceskoslovenskej republiky juzne svahy Nizkych Tatier najma na Dumbieri
lakali lyziarov a turistov nielen zo stredneho Slovenska, ale aj z Ciech, najma
z Prahy a Brna, ktori boli castymi navstevnikmi v tomto prekrasnom kute
Slovenska.
Zalozenie Zvazu lyziarov republiky Ceskoslovenskej ovplyvnilo a urychlilo
rozvoj lyzovania aj na Slovensku. Uz v roku 1928 bola zalozena Slovenska zupa zvazu
lyziarov republiky Ceskoslovenskej. jej hlavnou ulohou bolo zdruzovat vsetky lyziarske
oddiely, odbory a kruzky, koordinovat ich cinnost, organizovat lyziarske preteky,
evidovat skolenia rozhodcov, cvicitelov a starat sa o vychovu pretekarov. Velky
rozvoj lyzovania v novozakladanych oddieloch, kluboch na Slovensku v tomto
obdobi si vyziadal, ze Slovenska zupa zvazu lyziarov republiky Ceskoslovenskej sa
rozdelila v roku 1933 na Zapadoslovensku zupu so sidlom v Banskej Bystrici
a Vychodoslovensku zupu zvazu lyziarov so sidlom v Kosiciach.
Bezecke lyzovanie na uzemi Slovenska malo velky predstih pred zjazdovym lyzovanim.
jeho tradicie zacinali uz koncom 18., ale hlavne zaciatkom 19. storocia v oblastiach
Vysokych Tatier na Strbskom Plese a v Tatranskej Lomnici, ale aj v Spisskej
Novej Vsi, v Kremnici, Liptovskom Mikulasi, Banskej Bystrici, kde uspesne posobili
lyziarske kluby. Zjazdove lyzovanie byvalo len ako sucast pretekov v behu
a skoku na lyziach pri vyhodnocovani zdruzenych pretekov.
Stredne Slovensko je krajinou, kde prevladaju horske masivy s vhodnymi holnymi
terenmi, takze vyznavaci lyzovania sa tu orientovali viac na zjazdove lyzovanie.
Lyziarske kluby z Brezna nad Hronom, Podbrezovej a Banskej Bystrice sa
koncom 20. rokov 19. storocia zameriavali na lyziarske preteky v zjazdovych
disciplinach. Usporiadanie zjazdovych pretekov podmienovali na juznych svahoch Nizkych
Tatier: vhodne terenne podmienky najma na svahoch Dumbiera; velmi dobre snehove pomery,
ktore stabilne pretrvavali od zaciatku decembra do maja; dobre moznosti ubytovania
a stravovania pre ucastnikov v chate M. R. Stefanika, ktora bola
v prevadzke od roku 1928 a v chate Trangoska od roku 1935; vybudovanie
cesty na Tragnosku dolinou Bystra dobry pristup do tohto strediska; spolahlivy kolektiv
lyziarskych funkcionarov s organizacnymi schopnostami usporiadat preteky
v zjazdovych disciplinach.
Najstarsie velke preteky v zjazdovych disciplinach na Slovensku sa zapasali do
historie lyzovania 1. maja 1934 pod nazvom Velka cena Nizkych Tatier (VCNT). Preteky sa
konali na Dumbieri na zaver zimnej sezony ako rozlucka so snehom. Tato tradicia sa
dodrziavala pocas mnohych rocnikov. Na preteky prichadzali zjazdari organizovani
v lyziarskych oddieloch z regionov Banskej Bystrice, Brezna, Brna, Kezmarku,
Krkonol, Prahy, Tatranskej Lomnice, Ziliny, Zvolena. Preteky o VCNT sa isli ako
zdruzene preteky alpskej kombinacie v zjazde a slalome. Start zjazdu obycajne
byval pod vrcholom Dumbiera vo vyske okolo 2000 m n. m. Dlzka trate zjazdu bola 2,5 az 3
km s cielom v Trangosskej doline pri salasi pod Kozimi Chrbtami. Do slalomu sa
kvalifikovalo 40 percent pretekarov z 1. a 2. kategorie muzov a juniorov, podla
dosiahnutych casov. Preteky v slalome boli dvojkolove. Trate boli postavene
v severnych muldach z Maleho Gapla vedla Kozich Chrbtov alebo na svahu do
Svatojanskej doliny za chatou M. R. Stefanika.
Kedze v tychto casoch neboli na Slovensku ani lanovky a vleky, pretekari
museli absolvovat peso treningy, obhliadku trati, mnohokrat aj upravu trati. Nebolo to
inac ani na VCNT na Dumbieri. Vystup z Trangosky k chate M. R. Stefanika, ktora
sa nachadza vo vyske 1742 m n. m., trval takmer dve hodiny a cesta od chaty na start
zjazdu dalsiu hodinu. Treba povedat, ze to bolo pre pretekarov narocne, ale objektivne
rovnake.(Pokracovanie)
Dr. Ivan Sarik |
|
