Historia Velkej ceny Nizkych Tatier a alpske lyzovanie na Horehroni

2.

Velkej cene Nizkych Tatier nie vzdy prialo pocasie. Boli mnohe rocniky, ked Nizke Tatry boli zahalene od hmly, prsalo, alebo padal sneh, hoci na rovinach a dolinach Slovenska uz vladlo jarne pocasie a kvitli ovocne stromy.
Organizatormi Velkej ceny Nizkych Tatier boli lyziarski funkcionari z Brezna nad Hronom, Podbrezovej, ale aj Banskej Bystrice. Za vsetkych, ktori sa o to zasluzili uvedieme: Dr. J. Zibrina, J. Mikusa, J. Saktora, J. Bukvaja, V. Kocuma, L. Holubeka, Dr. B. Sobotu, V. Schwarza, M. Izaka, R. Chudika, G. Tatliaka, S. Zachara, V. Pavlecka, F. Milcana, MUDr. Z. Nabelka, D. Trepaca, K. Dedecka, Z. Sramku. Riaditelom pretekov bol dlhe roky Dr. Ing. J. Simcisko, predseda Lyziarskeho zboru Slovenska.
Putovnu cenu vitazom jednotlivych rocnikov VCNT venovalo mesto Brezno nad Hronom, v ktorom sa konalo na zaver pretekov aj slavnostne vyhlasovanie a dekorovanie vitazov pretekov.
Vitazom 1. rocnika VCNT v roku 1934 sa stal Eduard Hromadka z KLV Praha. Pred pretekami 2. rocnika v roku 1935 doslo na juznom svahu Dumbiera pri Kozich Chrbtoch k velkej tragedii. Skupinu desiatich lyziarov z Prahy strhla snehova lavina, v ktorej piati z nich zahynuli. Na mieste tejto tragedie ceskoslovenski turisti a lyziari postavili kamennu mohylu, ktora dodnes pripomina tuto smutnu udalost.
Vitazom pretekov 2. rocnika VCNT v roku 1934 sa stal Jan Ruzisnky zo SKI Clubu Banska Bystrica, ktory bol niekolko rokov v reprezentacnom druzstve lyziarov Slovenska. V dalsich rocnikoch VCNT vyhrali v roku 1936 Zigmund Ascher z CZK Praha a v roku 1938 Milan Saradin z KSTL Zilina.
Po vyhlaseni autonomie Slovenska v roku 1938 dochadza v organizacnej strukture telesnej vychovy a sportu na Slovensku k zmenam. Vznika lyziarsky zbor klubu slovenskych turistov a lyziarov so sidlom v Banskej Bystrici. Predsedom sa stal Dr. Ing. J. Simcisko, tajomnikom V. Kocum. Vo vedeni boli aj dalsi funkcionari: Dr. B. Sobota, J. Saktor, J. Bukvaj, ktori dlhe roky aktivne posobili v organizacnom vybore VCNT.
Po vyhlaseni Slovenskeho statu v roku 1939 Velka cena Nizkych Tatier bola zaroven aj 1. majstrovstvami Slovenskej republiky v alpskych disciplinach. Na Dumbier prisla aj delegacia najvyssich predstavitelov vlady na cele s Alexandrom Machom.
Na velmi dobre zorganizovanych pretekoch v zjazde zvitazil Karol Dobos z KSTL Zilina, kombinaciu vyhral Karol Bruk z Tatranskej Lomnice. VCNT v roku 1940 bola premenovana na Velku zjazdovu cenu Slovenska (dalej VZCS).
Na 7. rocniku v roku 1940 zvitazil Jozef Dano z KSTL Banska Bystrica, v roku 1941 Tibor Kralik z KSTL Banska Bystrica.
Od roku 1941 sa na Dumbieri poriadali aj preteky lyziarskych funkcionarov v slalome. Sutazilo sa v dvoch kategoriach – do 32 rokov a nad 32 rokov. Ucastnici tychto pretekov nesmeli byt registrovani ako pretekari. Zavody funkcionarov boli velmi popularne. Publikum tvorili pretekari a divaci, ktori pomerne v hojnom pocte prichadzali v tomto obdobi na Dumbier. Prvy rocnik funkcionarskych zavodov vyhral Dr. Belo Sobota z KSTL Banska Bystrica v roku 1942, 2. rocnik vyhral Jan Mraz tiez z KSTL Banska Bystrica a 3. rocnik Viliam Schwarz zo Zvolena.
Na pretekoch Velkej ceny na Dumbieri 2. maja 1942 v dolnej casti zjazdovej trate v zuzenom useku pri Kozich Chrbtoch narazil v plnej rychlosti do priehlbiny, z ktorej vyviera podzemna voda z vysokohorskeho dumbierskeho krasu, juniorsky pretekar Aljosa Halasa. Tazkym zraneniam pri prevoze do podbrezovskej nemocnice podlahol. Miesto tejto tragedie nesie dodnes nazov Halasova jama. Na jeho pocest sa od roku 1944 na VZCS poriadal Memorial Aljosa Halasu pre kategoriu juniorov. Halasov otec lyziarsky funkcionar KSTZ z Trencina venoval putovnu cenu pre vitaza memorialu – strieborny veniec so zlatou stuhou. Prvym vitazom memorialu Aljosa Halasu sa v roku 1944 stal Vlado Krajnak.
Na tragediou poznacenom 9. rocniku na pretekoch na Dumbieri zvitazil Tibor Lehotsky z Liptovskeho Mikulasa, ktory pretekal za armadny klub OAP SR. Vitazom v roku 1944 sa stal Slavo Cagasik z KSTL vo Svite.
Pocas 2. svetovej vojny, po potlaceni Slovenskeho narodneho povstania boje slovenskych povstalcov pokracovali v horach na juznych svahoch Nizkych Tatier s nemeckymi komandami SS, ktorym sa podarilo vypalit chatu na Trangoske a v zimnych mesiacoch zaciatkom roka 1945 znicit aj chatu M. R. Stefanika na Dumbieri. Velka cena sa v rokoch 1945 a 1946 nekonala. Stavebne a rekonstrukcne prace v chate trvali az do konca roka 1945. Na jej obnoveni mali najvacsiu zasluhu zeleziarne v Podbrezovej a dobrovolni brigadnici KSTL z Podbrezovej, Brezna a okolitych obci. Pri znovusprevadzkovani chaty na Dumbieri dochadza k jej premenovaniu na Chatu hrdinov SNP.

(Pokracovanie)

Dr. Ivan Sarik

Pohorela – Terchova 7:5

Tyzden po jubilejnom pohorelskom sampionate v koseni uz po tretikrat Pohorelci pobalili kosecky “sersam” a pobrali sa tentoraz rovno cez Certovicu do Terchovej na 5. majstrovstva Terchovej a Slovenska.
Pri koseni duzinatej travy, vyrastenej v studenom maji, pod hotelom Boboty opat padali slovenske rekordy. Najskor novacik Jan Valchar (28) z Terchovej prekonal magicku hranicu dvoch minut casom 1:57,9 min. Dovtedajsi platny rekord bol 2:05,0 min. Vyborne si pocinal aj dalsi outsider Albert Sisila (33) z Habovky (2:06,9 min), celkove stvrty. Minulorocny vitaz Dr. Lukas Janoska (49) si vyzreboval startovacie cislo 16. Po dokoseni rakuskou kosou velkosti 90 cm sa stopky zastavili na 1:52,3 min. Ked rozhodcovia – traja terchovski gazdovia zhodnotili kvalitu kosby jednotkou, nakoniec to znamenalo 1. miesto a obhajenie titulu. Stary rekord zlepsil aj dalsi neskuseny Milan Adamik (34) zo Sutoviec, casom 2:03,4 min sa umiestnil na 3. mieste. Vacsina z dvadsatosem zucastnenych koscov si vykosila svoje osobne rekordy.
Sucastou koseckych sutazi su aj suboje patclennych druzstiev v koseni 10 arov. Napriek prekonaniu dedinskeho rekordu Pohorelcov (14:24,6 min), skoncili za rekordne kosiacou Terchovou (11:42,0 min). Vzajomny pomer vitaznych bodov z doterajsieho superenia je 7:5 pre Pohorelu.

(ms)

nedela 11. jula 58 km/450 m

Zraz: o 7.00 v Brezne – zeleznicna stanica

Trasa: Brezno – Banska Bystrica (zabezpecena preprava vlakom s odchodom z Brezna o 7.26) – Ulanka – Polkanova – Stara Pila – Stare hory – Piesky – Katrinka – Spania dolina – Sachticky – Balaze – Pila – Podkonice – Slovenska Lupca – Brezno (mozna preprava vlakom s odchodom zo Slovenskej Lupce o 16.26 alebo o 18.11)

nedela: 18. jula 56 km/430 m

Zraz: o 9.00 v Brezne – namestie pod zvonicou

Trasa: Brezno – Bujakovo – Jezova dolina – Repcula – Horna Vartovka – Mytnanska kysla – Myto pod Dumbierom – Bystra – Tale – Krpacovo – Tajch – Podbrezova - Brezno.

Foto: Ing. Anton Jursa