(Dokoncenie)

Tridsiateho prveho oktobra 1944 sa zacali bojove oddiely sustredene okolo Hlavneho stabu partizanskeho hnutia presuvat cez Prasivu na severne svahy do Lupcianskej doliny, kde sa predpokladalo vybudovat silnejsiu obranu proti Nemcom. Pre nepriazen pocasia museli oddiely zostupit do nizsich poloh Na Soliskach, kde sa zdrzali az do 10. novembra 1944. Potom boli pod nemeckym tlakom donutene tento priestor opustit, vydat sa v nepohode v snehu a dazdi na vystup na Chabenec s cielom presunut sa na juzne svahy Nizkych Tatier, severne od obci Jasenie, Dolna a Horna Lehota. Tento dnes uz legendarny presun cez Chabenec v snehovej fujavici vosiel do historie ako “pochod smrti”. Zahynulo pri nom vysilenim, zranenim, padom do priepasti a zmrznutim niekolko desiatok bojovnikov a civilistov skryvajucich sa v horach pred Nemcami. Pocet obeti sa odhaduje az na osemdesiat. Presun skoncil utaborenim v mladom lesnom poraste pri pramenoch Lomnisteho potoka, kde bol provizorne pochovany aj J. Sverma, poslanec ceskoslovenskeho parlamentu a delegat moskovskeho vedenia KSC, ktory pri pochode tragicky zahynul. Prvym utociskom ranenych, chorych a vycerpanych bojovnikov boli dve uz neexistujuce koliby jasenskeho salasa.
Lomnistou dolinou viedla vtedy len uzka cesta pre furmanske zaprahy a dolina bola aj svojou zhruba 15-kilometrovou dlzkou vhodnou lokalitou pre zabezpecenie obrany a cinnosti Hlavneho stabu partizanskeho hnutia v Ceskoslovensku, ktory sa tu rozhodol vybudovat obranu, bunkre a vybavenie pre prezimovanie.
Lomnista poskytovala i lokality vhodne pre zhadzovanie z lietadiel nakladnych padakov so zbranami a vybavenim. Zasadny vyznam malo pre cely dalsi partizansky boj proti Nemcom v Ceskoslovensku trvale fungovanie radiovysielacky stabu. Prostrednictvom tejto vysielacky sa cez Kyjev poskytovali v obidvoch smeroch informacie vojenskeho charakteru nielen veleniu od vychodu postupujucich frontov, ale aj informacie vojenskeho a politickeho charakteru pre ilegalny ceskoslovensky protifasisticky odboj. Vyziadane informacie vyuzivali aj organy ceskoslovenskej vlady v Londyne a jej zastupitelstvo v Moskve. Na cinnosti stabu sa podielali poslanci ceskoslovenskeho parlamentu R. Slansky (KSC) a B. Lausman (Soc. dem.). Uvadza sa, ze stab bol i centrom pre vydavanie ilegalnej tlace a letakov.
Hlavnou ulohou stabu bolo organizovat boj partizanov proti nemeckym okupantom v novych podmienkach az do uplneho oslobodenia Ceskoslovenska.
Nemecki okupanti velmi rychle rozpoznali dolezitost existencie stabu pre bojove aktivity partizanov a 30. novembra 1944, ani nie cele tri tyzdne po jeho usidleni v Lomnistej, zautocili na dolinu obchvatom z Dolnej Lehoty cez Dolnu Studenu. Rozstrielali a zapalili polnu nemocnicu v Kremnicke. Pesie jednotky Nemcov a Vlasovcov vyuzili vtedy uspesne informacie ich domacich prisluhovacov. Utok podporovalo delostrelectvo palbou na dolinu z Markova v Jaseni. Postup Nemcov bol nad Kremnickou odrazeny. Padlo asi desat obrancov doliny. Sidlo stabu vyssie v doline Pod jamou a Struharskym sedlom neutrpelo ziadne straty. Zosilnenie obrany stabu partizanskym plukom Danielova odvratilo dalsie prepady doliny nemeckym vojskom. Pokusy o narusenie fungovania stabu diverznou cinnostou neboli uspesne.
V ten isty den 30. novembra zautocili okupanti aj na Lom - Krpacovo nad Dolnou Lehotou, kde bolo taborisko bojovnikov 2. ceskoslovenskej paradesantnej brigady. V boji tu padlo tridsat prislusnikov brigady.
Okupacne nemecke aj madarske jednotky sa pomstili obyvatelom Jasenia za ich ilegalnu pomoc partizanskym jednotkam podriadenym stabu. Na Vianoce 1944 boli v dedine vypalene dva domy, v januari 1945 madarski vojenski zandari popravili dvoch ludi a zatkli asi tridsat Jasencanov, cast z nich dali uvaznit v B. Bystrici. Vo februari 1945 boli odvleceni transportom do Nemecka vsetci v obci sa nachadzajuci dospeli muzi.
Postupom Cervenej armady Liptovom a Pohronim vo februari 1945 a oslobodenie od okupantov uz skoro polovice uzemia Slovenska stracalo sidlo Hlavneho stabu partizanskeho hnutia v Ceskoslovensku svoje opodstatnenie. Preto bolo rozhodnute o jeho presune na uz oslobodene uzemie. K tomu doslo 19. februara 1945, kedy stab pod ochranou 2. partizanskeho pluku aj s bojovnikmi 2. ceskoslovenskej paradesantnej brigady z Vajsovskej doliny presiel tylom nepriatelskych vojsk ponad Dolnu Lehotu cez Krpacovo na Tale a spojil sa s Cervenou armadou severne od obce Bystra v Myte pod Dumbierom.
Obec Jasenie a jej doliny Lomnista, Prostredna a Sucha, v ktorych sa skryvalo pred okupantmi aj civilne obyvatelstvo, utecenci z koncentracnych taborov a vaznic, boli oslobodene postupujucou Cervenou armadou az 21. marca 1944.

Miroslav Cibula

Drobnostky

Hovori sa, ze leto zacina, ked svrcky vylezu zo svojich podzemnych pribytkov do medzi a zacnu koncert. Na Vita zacvrlikal, zahral na kridelkach v medzicke za mojim chrbtom. Prave bolo poludnie. Zvonili zvony. Vonala kava a sused ma posielal do tiena. Od toho dna teplomer pekne stupal. Az tak, ze uz aj v Podbrezovej otvorili kupalisko. V case oddychu mam vo zvyku zalistovat si v zapisnikoch zaplnenych traslavym pismom ...

... Do kupelov Korytnica, ale aj do dalsich slovenskych, cez letne dni prichadzali viaceri spisovatelia v dohodnutom termine, aby si nielen zdravie obnovili, ale aj o kulturnej stranke si pohovorili a v case volusky sa i zabavili. A tak jeden rok Samo Chalupka naucil Branislava Zocha, ktory bol v kupeloch s otcom, recitovat Junaka. Ked Zoch basen dobre ovladal, postavil ho Chalupka na pen pri hornom prameni a Zoch spustil. Tlieskali mu J. Matuska, M. Hodza, Makovicky, samozrejme i Chalupka.

...

Pred desiatimi rokmi Irena Rajcokova (uz nie je medzi nami) napisala pekne verse k zivotnemu jubileu Ladislava Chudika. Z versov aspon tieto myslienky: Vetricek maja / aj z nasho kraja / zavej panu Chudikovi, / stiskni ho vrucne, / objim nezne, / odovzdaj vdaky, pozdravy / ... Horehron zo srdca vas zdravi! / Casu dvihame, / v mysliach volame: Pan Chudik, zite nam v zdravi!

(sg)

Bystry pozorovatel prirody

(A. Plavka)

Dvanasteho jula uplynie dvestrotridsat rokov od narodenia lesnickeho buditela Jozefa Dekreta – Matejovie, rodaka z Dobroce. Vyrastol v drevorubacskom prostredi a cely zivot bol spaty s horehronskymi lesmi. Uz ako trinastrocny, po skonceni osemrocnej humanitnej skoly v Brezne zacal pracovat. Postupne presiel viacerymi nizsimi stupnami lesnickych hodnosti na posobiskach v Boci, Tisovci, Pohronskej Polhore, Brezne, az po funkciu hlavneho komorskeho lesmajstra v B. Bystrici v roku 1815. Tento post, neobvykly pre lesnika z ludu, si Dekret vybojoval ako bystry pozorovatel prirody a dobry lesny hospodar svojou huzevnatostou. V osvietenskych casoch znamenal pre nase lesnictvo to, co Juraj Fandly pre polnohospodarstvo.
Jozef Dekret si vysluzil velku doveru u svojich predstavenych. Vo vojne s Napoleonom, napriklad, ho poverili ochranou rakusko – uhorskych pokladov a sledovanim pohybu francuzskych vojsk.
Medzi najvyznamnejsie prinosy jeho cinnosti patri propagacia odbornej prace pri pestovani lesov aj v tazbe, v roku 1825 zaviedol rucnu pilu; racionalne hospodarenie s drevnou surovinou, boj za zastavenie drancovania lesov na Horehroni, pomoc pri vychove lesnickeho dorastu na akademii v Stiavnici, osadnicke upravy, starostlivost o socialne otazky drevorubacov a ich vdov. Zlepsoval system miliarenia – palenia dreveneho uhlia v milach; vzorne viedol vykazy o zalesnovani a obnove lesnych porastov v blizkosti obci, bani a hut, spasanych ploch a pod.
Ale mal aj odporcov, ktori jeho pokrokove metody nevitali, napriklad grofa Breszlera a inych aristokratov, ktori mu sposobovali znacne tazkosti. Ale on im odolal. Jeho pisomne obrany su svedectvom moralnej sily a vysokej odbornosti.
Dekret umrel na zapal pluc ako 67-rocny 18. januara 1841 v B. Bystrici, kde je aj pochovany. Pamatniky a pamatne tabule ho pripominaju v Dolnom Jelenci, v Narodnej ulici v B. Bystrici, v. C. Balogu i na budove piaristickeho klastora v Brezne.
O jeho zivotnych osudoch a priekopnickom diele napisal Jozef Horak knizku Horou piesen sumi, ktora neskor v prepracovanej verzii vysla pod nazvom Volanie lesa. Ciernobalocky rodak, spisovatel a dramatik Peter Kovacik pred dvoma rokmi vydal roman Svaty z Handlov.
Ale nielen archivy a knihy, pamatniky a spisy svedcia o vyzname jeho osvietenskeho diela, su to najma zive dokazy v podobe zachovanych lesnych porastov nasich horehronskych hor a vrchov.

A. Prepletana

P. S. Hold vyrociu narodenia tohto vyznamneho lesneho hospodara vzdali aj breznianski maticiari, ktori 19. juna zorganizovali vlastivednu vychadzku do skanzenu vo Vydrove, kde si zaspominali na Dekreta a precitali uryvky z Kovacikovho romanu o nom – a to priam v srdci krasnych balockych hor.