Folklorny subor Mostar sa v dnoch od 29. juna do 4. jula zucastnil na 13. medzinarodnom folklornom festivale Kupalnocka 2004 (Den Kupaly - najkratsia noc v roku) v polskom partnerskom meste Ciechanow aj napriek zlej financnej situacii (34 zucastnenych clenov sa stalo sponzorom nakladov na dopravu). Oficialne pozvanie prijal od Stanislava Kesika, riaditela Centra kultury i sztuki v Ciechanowe, ktore festival organizovalo spolu s mestami Glinojeck, Plonsk a Serock.
Pocas celeho pobytu sa o clenov suboru staral sprievodca Jan Sprlak, rodak z Oravy, ktory v Ciechanowe zije trinast rokov a ktory vedel o meste vela zaujimavosti. Po prehliadke mesta v prvy den pobytu sa Mostar prezentoval na styroch festivalovych a dvoch sprievodnych koncertoch. Vsetky vystupenia v piatich festivalovych mestach v podani Mostaru boli 40-minutovymi prezentaciami Horehronia, ale aj inych regionov Slovenska. Organizatorom zial neprialo pocasie a prezivali stresove situacie aj napriek tomu, ze divaci neplatili ziadne vstupne, teda nehrozila financna strata zapricinena zlym pocasim. Aj ked kolektivy ucinkovali na zastresenych podiach, vsetci mali obavy o priebeh podujatia. Mostar odohral dva koncerty v burke a v lejaku, z toho raz v Ciechanowe, kde sa po predchadzajucom roku ocakavala navstevnost 5000 ludi. Clenovia Mostaru s uzasom sledovali, ako na rozmocenom travnatom priestranstve, kde nebolo ziadne hladisko so sedadlami (ako je zvykom na nasich festivaloch), ostali stat ludia pod dazdnikmi, aby si pozreli program az do konca.
Vsetky vystupenia Mostaru sa stretli s dobrou odozvou. Viceprezidentka Ciechanowa Ewa Gladyszova bezprostredne po skonceni programu na javisku osobne nadsene podakovala Mostaru za velky umelecky zazitok a skonstatovala, ze je rada, ze takyto kvalitny subor je prave z partnerskeho mesta. Slovami chvaly nesetrili ani ostatni organizatori a kolektivy z Polska, Bieloruska, Bosny a Hercegoviny.
Festival sa skoncil za pekneho pocasia v Serocku galaprogramom a impozantnym ohnostrojom. Po nom clenovia Mostaru odcestovali domov v nadeji, ze aj mesto Brezno najde dostatok financii na to, aby mohlo vratit pohostinnost hostitelov v podobe prijatia zaujmovych kolektivov z Ciechanowa aj u nas.

(si)

Raztocky sviatok

,,Je vela krajin na svete, ale len jedna je taka jedinecna. Len jedna mala rozlohou, velka srdcom, bohata umenim svojho ludu, solou stastia, rosou zivota - nase Slovensko. A v srdci tejto krajiny je aj nasa obec Raztoka," tymito slovami starosta Raztoky Julius Bires vital ucastnikov oslav 580. vyrocia prvej zmienky o tejto obci.
Historia Raztoky siaha do davneho 14. storocia. Dedinka sa rozprestiera v kotline Nizkych Tatier obklucena vrchmi Farkasovo, Hradisko, Poduboc. Cez obec tecie maly potok, ktory v lete vyschyna, ale niekedy narobi starosti a problemy.
Vznik Raztoky je pevne spojeny s Lupcianskym panstvom. Obec zazila aj turecke najazdy a zaciatkom 16. storocia bola znicena tureckou vypravou. Podla zaznamov v obecnej kronike prezila tazke utrapy vojen, ale ludia v nej zotrvali. V prvej svetovej vojne padlo dvanast mladych ludi, po vojne nastala nezamestnanost a mnohi sa museli vystahovat za pracou do zahranicia. Raztoka sa vyznamne zapisala aj v rokoch druhej svetovej vojny, najma v SNP. Po vojne nastava rozmach obce, pocet obyvatelov sa zvysoval, dnes vsak zaznamenava stagnaciu rastu obyvatelstva.
Ako ste sa mohli docitat v minulom cisle, obyvatelia obce a hostia si toto jubileum pripomenuli pocas troch julovych dni na Raztockom sviatku, v ktorom si naozaj kazda vekova kategoria mohla prist na svoje, co dokumentuju aj fotografie Miloslava Gondu.

(r)