Sme nablizku

“Myslite, ze je mozne, aby som znova ziskala doveru u tych, u ktorych som ju stratila? Asi nie, vsak? ”

Zn.: Studentka

Ked mi kladla svoju otazku, sama si odpovedala : ”Ved zabudnut sa neda”. Suhlasim s nou - zabudnut sa naozaj neda. S tou doverou to vsak uz nie je take jednoznacne.
Strata dovery je zalezitostou dvoch ludi, ktori su vo vzajomnom vztahu. “Ja som ti veril a ty si ma sklamal.” Mnohe vztahy touto situaciou koncia, pretoze stratena dovera znicila medzi nimi vsetko, nezostalo nic, na com by vztah mohol pokracovat. Ludia sa rozidu a viac nestretnu. Riesenie radikalne, definitivne a najucinnejsie. Takto sa mozu rozist dvaja obchodni partneri, dvaja mladi ludia, ktori spolu chodia. Zivot vsak neprinasa len jednoduche situacie. Mozem sa rozist s muzom, ktory ma podviedol s inou, ale dieta, ktore od neho cakam ma s nim bude spajat navzdy. Mozem povedat svojmu dietatu, ktore ma oklamalo, ze ho uz v zivote nepoznam, ale mojim dietatom zostava. Mozem sa rozist s clovekom, ktoreho milujem napriek tomu, ze ma oklamal - prazdno po jeho odchode bude bolestivejsie ako bolest zo sklamania.
Niekedy nezostava dvom ludom nic ine len zostat spolu aj po naruseni dovery. Aj ked su tam vonkajsie okolnosti, ktore rozhoduju, myslim, ze pod tym vsetkym je aj chcenie zostat spolu. Ze u toho, kto bol sklamany, zostava v kutiku duse nadej, ze ten druhy sa zmeni. Ze je u neho tuzba, aby sa ten druhy zmenil. Ze dava tomu druhemu sancu, pretoze ho nadalej chce. Pozor – nie preto, ze mu veri. Strata dovery v citovom vztahu je tym hlbsia, cim hlbsi je vzajomny vztah. Obnovit doveru moze len ten druhy. Ten, kto ju narusil.
“Ale on mi tak skoro verit nebude!” Nie, a tak je to dobre. Nedovera je obrana pre jedneho, ale tiez pomoc pre toho druheho. Urobit chybny krok je lahke, ovela lahsie ako drzat sa stanovenych pravidiel, plnit svoje povinnosti. K plneniu povinnosti je potrebna urcita davka vnutornej sily. A prave nedovera toho, na kom mi zalezi, mi moze pomoct najst dostatok sil, aby som nezopakoval to, co druheho ranilo. Je na mne, aby som dostatocne dlhy cas potvrdzoval, ze chybu uz nechcem urobit.
Strata dovery a jej znovubudovanie nie je lahka zalezitost ani pre jedneho. Mam vsak skusenosti, ze prave takato situacia pomoze cloveku upevnit si svoje vnutorne sily a niekedy poriadne prehodit vyhybku na ceste svojho zivota.

Mgr. Marcela Skultetyova, psychologicka

Ked pisu zbojnicke dejiny alebo niekolko poznamok ku dielu Frantiska Kreutza

Urcite velkym potesenim pre milovnikov literatury ci priaznivcov regionalnej kultury je stvrte vydanie kniznej novinky Frantiska Kreutza, autora, ktoreho netreba miestnym rodakom “huganom” vobec predstavovat. Mnohi z nich ho stale poznaju ako “stareho Kreutza, ktory velmi rad vsetko historizuje a na vsetko sa pozera akoby cez historiu...”
Jedno je vsak iste: F. Kreutz prezil v Brezne viac ako styridsat rokov svojho aktivneho zivota, a preto je samozrejme, ze znacnu cast svojej literarnej tvorby spojil s poznavanim mesta – odhalovanim ludskych osudov spod archivnych pramenov a dokumentov. Ako znalec historickych realii tu nasiel svoju neunavnu zalubu spoznavat hrdu minulost kraja – jeho dejiny, ktore sa snazil vnimat ako pribeh cez ludske osudy. Mal to stastie, ze Brezno vynikalo vzacnou historiou, malo statut slobodneho kralovskeho mesta, bolo administrativnym centrom regionu, kde v miestnej radnici sa vykonavli rozsudky a na breznianskych Visleniciach aj popravy, krutym hrdelnym trestom symbolicky vyjadrenym v mestskej heraldike. Prave tento charakter spolocenskych podmienok viedol autora k aplikacii dlhorocnych historickych poznatkov zo studii o novovekom meste Brezne ako ucitela i muzealneho historika do literarnej podoby. Vtedajsom mestskom archive, kronikach i pamatiach tak nachadzal mnohe materialy, ktore mu nametovo pomahali popularizovat dejiny “o meste, kde vladne koruna a mec”. Aby ozivil osudy obzalovanych – sudenych – trestanych, aby dal historickym faktom rozpravaciu podobu (prevazne charakter “prozy dokumentu”), dotvara ich zivotne osudy akoby komunikoval s tym, co sa stalo, co sa mohlo stat, akoby to on citil a prezil: ako ozivit sudne pribehy z breznianskeho rinku, ako originalne beletristicky zachytit osudy previnilcov a “bezboznikov”, ako podat dany pripad s uctou a respektom k prezitym a pretrpenym pravdam...? Je pritom zaujimava autorova schopnost ozivenia starych archivnych listin, kde sice pozna dane zavery, no hlada svojske riesenia ich interpretacie vo vyjadreni situacii a reakcii hrdinov. S tvorivostou a domyselnostou spristupnuje dejiny, v pribehoch, v ktorych citit dobovost prostredia i jazyka.
Patnast samostatnych kratkych pribehov o tisovskom zbojnikovi chytenom v Polhore a popravenom v Brezne predstavuje akysi vyber z autorovho suborneho zbojnickeho romanoveho cyklu o Jakubovi Surovcovi, ktory (ako sa dozvedame zo sudnych protokolov): nie len aby svuj predesli zivot ku lepsiemu priviedol, ale radneji z roka na rok nesetrice ani na bozskij ani na ludskij prikaz a spravodlivost zakona potupice... Obavaneho zbojnika, ktory zutekal ako komorsky poddany a oddal sa na zbojstva, kde jeho devatclenna druzina mala “prechodne ubytovanie” v salasoch a horskych oblastiach zup stredneho Slovenska, na uzemi Cierneho Hrona i v severnych chotaroch ako Slanica a Polsko, az mu 11. oktobra 1740 clenovia breznianskej mestskej rady vymerali absolutny trest:aby byl na sibenicu za hrdlo zaveseny, jinym na bazen a straslivy priklad svojich pak skutkov a ucinkov zasluzene potrestany a pokutu skrze slavne praeses idis odsudzuje a condemniju do ruky popravneho mistra se odevzdavaju... (treba povedat, ze Breznu sa nepodarilo Surovcovi dokazat vrazdu voliara Jana Oravca, a preto ho odsudili len za predosle zlociny, za ktore bol uz potrestany).
Napriek tomu, ze vydavatelskym zamerom bolo vyuzit len cast z autorovho rozsiahleho rukopisneho diela Podme chlapci, podme zbijat (a mozno ho chapat aj ako ucelove reprezentacne dielo pre mesto Tisovec pri prilezitosti miestneho historickeho vyrocia), je cennou autorovou vypovedou o Zbojstvach Jakuba Surovca (1715 – 1740). Autor teda svojou kniznou publikaciou vstupil do literarneho zivota, aby co najvernejsie vykreslil postavu zbojnickeho druha Surovca od jeho ucnovskych rokov v tisovskom hamri, jeho postavenie valacha az po hodnost kapitana, prenasledovaneho drabmi az chyteneho zradou krcmarky. Spristupnuje nepoznane osudy zbojnika v poziciach sudnej rady, zbojnikovej frajerky a v postoji Surovcovej matky.
Suhrnne dielo by vsak lepsie odrazilo filozofiu vtedajsieho sudnictva, postavenie mestskej rady, no hlavne odkrylo mnohe suvislosti zo Surovcovho zivota doplnenych a umelecky spracovanych historickych faktov na zaklade vysluchov i rozsudkov zbojnickych clenov.
A ako hovori F. Kreutz: “Zbojnictvo je ako Hron. Moze menit koryto, posuvat breh vlavo, vpravo, ale Hron Hronom zostane, kym vody ludstva budu obmyvat tuto zem.”
Pri prilezitosti vydania publikacie stoji aj podnet na zamyslenie, ako si este viac uvedomit minulost nasho mesta. Urcite prinosom by bolo uskutocnit zistovaci archeologicky vyskum na “sibenicnom vrsku” (znamom ako lokalita Horka nad nemocnicou). Pomohol by prispiet k dokazom o geomorfologickej stavbe, oslidleni a formovani kotliny leziacej v paleolite na dne jazera. Sucasne rozvijajuce sa odvetvie archeologie – pravna archeologia alebo archeologia popravisk by tak nielen miestnym obyvatelom, no najma zahranicnym navstevnikom (ktori radi maju historiky ci strasidelne rozpravania, prip. vybudovanim turistickeho informacneho chodnika) netradicne spritomnila existenciu tejto pamiatky a tym este viacej zdoraznila vyznam slobodneho kralovskeho mesta Brezna, ktory sudil hrdelne delikty (ako formy usmrtenia cloveka, podpalacstvo ci spominane zbojnictvo) a vynasal patricne tresty s typickymi feudalnymi prejavmi. Historickej vede by objasnil pisomne pramene o vykone hrdelneho prava a otvoril nove nevyjsnene zahady okolo posledneho sudu so Surovcom, na povestnych Viselniciach. Zaujimave by bolo teda odkrytie jednotlivych vrstiev vrsku a mozne zistenie: odkedy sluzili Viselnice ako miesto hromadnych poprav (otazky datovania), aky bol skutocny tvar sibenice (islo o jednoduchu s jednym az styrmi stlpmi spojenym vodorovnym brvnom alebo o sibenicu v kruhovom tvare), ako vykon trestu a muceni mal vplyv na kostenych pozostatkoch a pod. Z nasho lokalneho hladiska by bolo podstatne zistenie, co sa robilo s telom zlozinca, pochovali ho za mestskymi hradbami ci sluzili Viselnice priamo ako cintorin? Artefakty, ktore by sa v danom pripade ojedinele nasli, by obohatili zbierku hmotnych pramenov Horehronskeho muzea (predpokladam potreby majstra kata, ucastnikov sudneho sprievodu – casti odevu, nalezy keramiky, ulomky minci, ruzenec, casti skeletu...).
Aj takto sa daju pisat dejiny! Jednym z nich je samostatny autor, zachytavajuci ludske tragedie, ktore pozmenilo slovo vrchnosti, a o dalsich nech prehovoria Viselnice. Aj v nich je Odkaz predkov v sucasnom projekte zameranom na dokumentaciu historickych pamiatok mesta Brezna i regionu Horehronie.

Marek Locek, student

Ochrana urody pred poziarmi

Okresne riaditelstvo Hasicskeho a zachranneho zboru v Brezne chce upozornit vsetkych obcanov v suvislosti so zberom obilnin, ich pozberovou upravou a skladovanim objemnovych krmovin a slamy na dodrziavanie zasad protipoziarnej bezpecnosti.

V obdobi zatvy a zberu krmovin uz kazdorocne v polnohospodarstve dochadza k zvyseniu poctu poziarov. Najcastejsimi pricinami su zakladanie ohnov v prirode, spalovanie slamy, vypalovanie suchych porastov, deti ponechane bez dozoru, fajcenie, pouzivanie otvoreneho ohna, samovznietenie, technicke poruchy a nepredpokladane zmeny prevadzkovych parametrov.
Pri poziaroch v polnohospodarstve dochadza nielen k materialnym skodam, ale aj k ujme na zdravi osob, v niektorych pripadoch aj so smrtelnymi nasledkami: dna 21. jula 2003 v katastri obce Suche, okres Michalovce pri spalovani slamy na poli na sukromnom pozemku doslo k uduseniu 74-rocneho muza. Za rovnakych okolnosti doslo v ten isty den k umrtiu starsieho muza v katastri obce Rakovec nad Ondavou, okres Michalovce.
Vsetky subjekty hospodariace na pode musia zabezpecit dobry technicky stav zberovych rezaciek, venovat zvysenu pozornost technickemu stavu elektroinstalacie v skladoch objemovych krmovin, poziarnym hydrantom a poziarnym nadrziam, zabezepcit prisne dodrziavanie zakazu fajcenia, vybavit skladovacie objekty a zberove stroje hasiacimi prostriedkami, venovat pozornost stavebnemu rieseniu skladov, dodrziavanie odstupovych vzdialenosti, dodrziavanie lehoty a sposob merania teplot uskladnenych objemovych krmovin. Pri zbere a uskladnovani slamy treba dbat na dobry technicky stav traktorov, stohovacov, zberovych navesov, penumatickych dopravnikov a zabezpecit prostriedky na zdolavanie poziarov.
Ochrana urody pred poziarom sa vsak tyka vsetkych obcanov, ktori by mali byt v tomto obdobi mimoriadne ostraziti a opatrni. Na zvysene nebezpecenstvo treba osobitne upozornit aj deti, pretoze prave tieto sa pocas prazdnin casto pohybuju bez dozoru a v blizkosti poli a stohov slamy.

kpt. Darina Dianiskova, Okresne riaditelstvo Hasicskeho a zachranneho zboru v Brezne

Policia patra

Urad justicnej a kriminalnej policie v Brezne sa obracia na obcanov so ziadostou o pomoc a spolupracu pri patrani po hladanom:
Lubosom Berkym, narodenom 8. juna 1977, trvale bytom Cierny Balog – Dobroc, Palenicne c. 806/10, po ktorom je vyhlasene celostatne patranie. Obvineny je zo spachania trestneho cinu zanedbania povinnej vyzivy podla § 213 odst. 1 Tr. zakona a trestneho cinu podvodu podla § 250 ods. 1,2 Trestneho zakona. Moze sa zdrziavat u osamelych osob a brigadnicky pracovat ako pomocny robotnik najma v restauracnych zariadeniach.
Lubos Berky je vysoky 175 cm, zavalitej postavy, ma dlhsie cierne rovne vlasy, vysoke celo, moze nosit fuzy alebo bradu.
Ziadame obcanov, ktori by vedeli podat akekolvek informacie o hladanom, aby tak urobili v ktoromkolvek utvare Policajneho zboru alebo na zname telefonne cislo 158.

Za spolupracu dakujeme.