|
|||||||||||||||
|
|||||||||||||||
veducej kancelarie primatora mesta Brezna Mgr. Dane Kmetovej: o Ako oslavi mesto Brezno bliziace sa 60. vyrocie Slovenskeho narodneho povstania? - Je august, jeden z letnych mesiacov, pocas
ktorych vacsina z nas dovolenku travi pri mori, v horach, v zahradkach. Su to mesiace
oddychu. Nebolo tak vsak v obdobi pred sestdesiatimi rokmi, ktore bolo poznamenane
Slovenskym narodnym povstanim. Nas region bol svedkom mnohych udalosti nielen miestneho,
ale i celoslovenskeho vyznamu.
Odhalili skupinu kseftarov Po vyse dvojmesacnych pripravach Urad justicnej a kriminalnej policie Okresneho riaditelstva PZ v Brezne v spolupraci s Colnym kriminalnym utvarom Colneho riaditelstva SR odhalil a zadrzal clenov organizovanej skupiny, ktora posobila v Brezne a jeho sirsom okoli v oblasti obchodovania, predaja a distribucie ukrajinskych cigariet a liehovin. Obchod s nelegalne dovezenymi cigaretami sa uskutocnil vo stvrtok 5. augusta pred pol osmou rano za ucasti 27-rocneho Maria M. z Bacucha, 27-rocneho Rene M. z Brezna a 20-rocneho Mikulasa T. z Brezna v Pohorelskej Masi, kde cigarety doviezli dvaja ukrajinski statni prislusnici a Peter H. z Michaloviec. Na mieste bolo zaistenych 7766 krabiciek cigariet roznych znaciek s ukrajinskymi kontrolnymi znamkami. Colny a danovy unik na nezakonne dovezenom tovare predstavuje 545 250 korun. Policia zaistila aj Peugeot 405 a na zaklade prikazu sudcu v ten isty den vykonali domove prehliadky, pri ktorych nasli vacsie mnozstvo cigariet a liehovin. Vysetrovatel vzniesol obvinenie z trestneho cinu porusovania predpisov o statnych technickych opatreniach na oznacenie tovaru v spolupachatelstve. Obvineni Ukrajinci na zaklade rozhodnutia sudcu Okresneho sudu v Brezne su stihani vazobne, ostatnych stihaju na slobode. (mf) Spoznava ludi, ktori mrtvemu materialu vdychuju zivot
- Pojem ludova vyroba zahrna spracovanie miestnych surovin pre potrebu svojej rodiny, svojich blizkych, ale aj vyrobu na predaj. Zistil som, ze aj najrozvinutejsie odvetvia ludovej vyroby boli nerozlucne spate s polnohospodarstvom. Ludovy vyrobca by nebol nikdy stacil zabezpecit vyzivu svojej rodiny len z predaja svojich vyrobkov. Nuz a tak sa stavalo, ze v lete zo slovenskeho hrnciara, tkaca, sindliara sa staval rolnik a v zime zas z rolnika remeselnik. o Ako spominate aj vo vasej knihe tato vyroba sa postupne specializovala ... - Specializovana vyroba sa sustredovala v
mestach, ale aj v dedinach Horehronia bolo vela takych vyrobcov, ktori sa venovali
specializovanej vyrobe. Boli to predovsetkym hrnciari, kovaci, cizmari, obuvnici,
kozuskari, kolari ci v o Nas pohlad na ludovoumelecku vyrobu sa vsak postupne menil a dnes uz plni inu funkciu. - Ano, v sucasnosti sa pozrerame na ludovoumelecku vyrobu ako na celok. Hodnotime predovsetkym uslachtile formy, techniku prace, hodnoti sa aj dekor a forma. Je zaujimave, ze dedinski majstri byvali preciznejsi vo svojej robote a ich vyrobky byvali poznacene snahou tvorcov o skraslovanie nielen bytoveho prostredia, ale aj okolia cloveka. o Na svojich cestach za ludovymi remeslami ste navstivili a spoznali viacero majstrov z Horehronia. Ake poznatky ste si odniesli? - Objavil som vela majstrov, ktori boli uz uznavani. Som vsak rad, ze som mal moznost objavit aj vela takych, ktori sa vyznacovali velkou laskou k dedovizni. Navstivil som vela takych, ktori vo svojich malych dielnickach vytvarali nevidanu krasu, ale nikto zatial o nich nevedel. Najvacsiu radost som mal z objavovania a spoznavania mladych, zacinajucich majstrov, ktori v priebehu rokov svojou usilovnostou a preciznostou sa stali uznavanymi. Nuz a toto vsetko som vlozil nielen do svojej knihy Ludove remesla na Slovensku. Bol tu aj podnet vsetkych tychto ludi, ci dnes ziju alebo nie, predstavit a priblizit citatelom Horehronia. Ludi, ktori denno-denne sadaju k mrtvemu materialu a snazia sa mu vdychnut zivot. Zaroven by som tychto ludi rad dal do pozornosti cestovnym kancelariam, zariadeniam cestovneho ruchu a starostom obci, aby prostrednictvom nich reprezentovali Slovensko aj pred zahranicnymi navstevnikmi, ktori k nam pocas roka prichadzaju. (ng)
|
Uz viac ako styridsat rokov Vojtech Majling obchadza Slovensko,
navstevuje jeho dediny, aby tam zmapoval, zapisal, no predovsetkym nafotografoval miznucu
krasu starych zvykov, obycajov, piesni a obradov. V mnohych horehronskych dedinach bol ako
doma. No pri svojich cestach si pozorne vsimal a navstevoval aj majstrov ludovych
remesiel. Toto vsetko predstavil vo svojej prvej publikacii Ludove remesla na Slovensku.
Tak ako je Horehronie a jeho dediny bohate na zvyky a obycaje, ma aj mnozstvo majstrov
ludovych remesiel. Nuz a tychto nam predstavi aj na strankach nasich novin (zacina uz v
tomto cisle na strane 4). Este predtym sme s Vojtechom Majlingom hovorili na temu ludova
vyroba:
ela inych remeselnikov. Zivym podnetom pre dedinskych ludovych
vyrobcov boli trhy a jarmoky, ktore poriadali mesta a mestecka. Dochadzalo tu k
porovnavaniu vyrobkov dedinskych a mestskych vyrobcov. Taketo trhy boli zname napr. v
Brezne, Jelsave, Banskej Bystrici. Slovenske ludovoumelecke vyrobky vynikali striedmou
vyzdobou, no ich dekoracne motivy mavali ochrannu a neraz az magicku funkciu. V kolektive,
pre ktory tvorca pracoval, bol tento zvlast vysoko ceneny. Tkacka, predkreslovacka,
vysivacka, rezbar, kovac, rovnako ako vynikajuci spevak ci tanecnik sa na dedine tesili
velkej pozornosti. Takymto bol aj uznavany rezbar Jozef Klimko z Helpy a jemu vela
podobnych.