Jozef Liska, Brezno:

- Co vam odpoviem? Je to ,,mizeria". Tisic korun nam mali pridat aspon kazdy mesiac, nie jednorazovo. Coze to je? Tisic korun, to je minimum. Miniem ich na lieky, ved mesacne za ne dam patsto az seststo korun. Zijem v domove dochodcov, kde sa zle nebyva, ale dnes je vsetko drahe.

Marie Petkova, Lopej:

- Tisic korun navyse dostanem v dochodku koncom mesiaca. Bude to pomoc, ale minimalna. Nepremyslala som este, co s nimi spravim, ale najskor za ne kupim palivo na kurenie cez zimu.

Emil Havlicek, Sihla:

- Tisickorunovy prispevok, to je zobracenka. Nechcem nikoho urazit, ale ako mi to pomoze? Preco nam nedali dvetisic korun tak, ako navrhovali vo vlade? Pomohli by mi. A co teraz? Odlozit ich na vyplatenie elektriny alebo za co? Vlani pred sviatkami, kedy bolo treba najviac penazi, som musel doplacat vyse sedemsto korun za elektrinu. Dochodok nemam bohvieaky, nedochadza mi na lieky, na ktore treba patsto az seststo korun do mesiaca.

Anna Turnova, Cierny Balog:

- Tisic korun? To je o nicom, ako psovi mucha. Dom rozvalany, detom treba pomoct, treba uhlie, drevo, strava je draha, na lieky treba a stari ludia su chorlavi ... Neviem, co tymto smiesnym prispevkom chceli dochodcom povedat.

Edo Vlcek, Brezno:

- Podla mna tisic korun je dost malo v porovnani s cenami, ktore isli hore. Dochodok dostavam az koncom mesiaca, no a tu tisicku miniem asi na stravu, okrem toho treba doplatit za plyn a elektrinu. Pocital som s tym, ze to bude aspon dvetisic korun, ktore povodne slubovali.

Emilia Rafajova, Valaska:

- Bude to len zaplata, ale aj ta pomoze, pretoze platime viac za plyn, elektrinu i za vodu. Takze aspon raz sa zide trosku si prilepsit. My s manzelom mame dovedna nastastie taky dochodok, ze nam to ako-tak vychadza.

(ng, ma)

Bolesti a starosti slovenskeho naroda tak, ako ich vidia obcania

1. Elektricke stoziare a stlpy na pode miest a obci su velkou prekazkou pri obhospodarovani pody. Dobrej pody mame v nasich regionoch aj tak malo a este nam ju niekto (elektrarne) znehodnocuje. Za toto znehodnotenie pody treba ziadat od skodcu financnu nahradu v podobe kazdorocneho najomneho alebo odkupenie pody. Stoziar, stlp ci betonovy zaklad tam ostane uz naveky. Elektrarne vsak bohatnu. Reklamne tabule roznych stran a firiem, to je tiez bezohladnost. Tu treba zakrocit, ale nema kto. Zobudme sa obcania, funkcionari miest a obci, je to nasa dedovizen. Co na to Slovenska polnohospodarska a potravinarska komora?

2. Co keby Zdruzenie miest a obci Slovenska vyhlasilo sutaz obci a miest v cistote verejnych priestranstiev? O cistotu by sa dobrovolne starali nezamestnani. Oni to budu sami organizovat, riadit, evidovat, propagovat a zapajat do prac vsetkych. Nezamestnanym treba vysvetlit, ze to bude dar svojej obci ci mestu za financnu podporu. Aj ked vsetci dobre vieme, ze ta podpora je mala, ale je bez prace a bez zasluh. Tak teda i za to vdaka obci ci mestu. Obec ani mesto nezamestnanym nezabudnu a pomozu, kde to len bude mozne. Nezamestnani obcania, preukazte sa ako citlivi, chapavi a ohladuplni. Obec ani mesto nemozu za to, ze trpite v nezamestnanosti. Robia vo vas prospech, co mozu. Dufajme spolu v lepsiu buducnost.

3. Starostovia a primatori na celom Slovensku, dajte si tu namahu a zistite, kolko politickych stran mate vo vasej obci ci meste a hlavne, kolko maju platiacich clenov. Dajte na papier pocet clenov vsetkych stran, pocet obcanov bez stranickej prislusnosti, vratane mladeze. Potom percentualne vyjadrite obcanov, ktorych zastupuje ista strana v parlamente a pocet obcanov, ktorych nikto nezastupuje. Tak prideme na to, ze treba volit aj takzvanych obcianskych poslancov do parlamentu, aby tych ostatnych a mladez tam tiez niekto zastupoval a obhajoval. My, bez stranickej prislusnosti, co nechceme byt v ziadnej strane, si sami zvolime svojich poslancov. Musia to byt zodpovedni, spolahlivi, doveryhodni ludia, ktorych pozname, su z nasho okolia a doverujeme im. Co vy na to?

Bernard H.

Cesta k mostarni ...

Problem zacal v roku 1998 pri konciacej rekonstrukcii ci vystavbe Baldovskeho mosta, ked Cestny investorsky utvar Banska Bystrica len na zaklade dohody s mestom realizoval napojenie na mostarensku cestu, inac by bola cesta asi 20 m prerusena.
Mesto cez zastupitelstvo nielen v roku 2002, ale hodne predtym, vychadzajuc uz z poznania v roku 1998, chcelo problem riesit napriek tomu, ze cesta obcanmi mesta je v ovela mensej intenzite vyuzivana ako podnikatelskymi subjektami sidliacimi v areali mostarne, resp. priamo sucasny vlastnik.
Po dohode so spravcom konkurznej podstaty MB som bol iniciatorom dvoch zvolani podnikatelov posobiacich na uzemi niekdajsej mostarne. Zial, ani raz sme neboli schopni rokovat pre neucast zainteresovanych podnikatelov. Cesta bola (stale je) v dezolatnom stave, vybita, podmacana, povodnym vlastnikom roky neudrziavana. Vyzaduje si generalnu opravu. Mali sme navrh zdruzit financne prostriedky na vyhotovenie projektu a vlastnu rekonstrukciu, zial od roku 1998 nedoslo k dohode, na ktoru treba minimalne dvoch. Pritom si musime uvedomit, ze generalna oprava by vyzadovala vymenu podlozia, vybudovanie rigolov pozdlz cesty na odvod vody, pricom podlozie a krycie vrstvy cesty musia byt dimenzovane pre vozidla s nosnostou minimalne 40 ton, co suvisi s vyrobou v areali mostarne. Obcania cestu vyuzivaju len osobnymi autami a maximalne raz - dva razy v roku si dovezu uhlie, drevo, co je len zlomok zakladneho ucelu co do poctu prechodov a zataze cesty podnikatelmi. Obdobne len osobnymi autami zatazuje cestu okresne riaditelstvo PZ. Teda v sucasnych ucelovych podmienkach je spravne, aby cestu vybudovalo pre podnikatelov? V tomto zmysle bol pripraveny aj navrh podielu mesta vo vyske 500 tisic korun, co sme pri rokovaniach prezentovali, naviac sme boli pripraveni ponuknut aj koordinaciu vystavby pri zdruzeni financii. Nie v poslednom rade vo verejnom zaujme odkupenie cesty malo byt s tarchou, ktora mala umoznovat tam byvajucim pracovnikom a navstevnikom OR PZ bezplatny pristup.

Ing. Vladimir Fasko

Reakcia na clanok Dovtedy bude v ucilisti vyberove konanie na miesto riaditela, kym nevyhra terajsi?

Dotknuty riaditel ucilista po precitani clanku navstivil redakciu a predlozil listinne dokazy o neopodstatnenosti skutocnosti uvedenych v clanku. Predlozil tiez uznesenie od justicnej a kriminalnej policie o zacati trestneho stihania voci pisatelom clanku.

Poznamka redakcie: Snazili sme sa ziskat stanovisko predsedu Banskobystrickeho samospravneho kraja, ale nedostali sme ziadnu odpoved.

Syty hladnemu neveri

Funkcia domoveho dovernika si vyzaduje hlavne slusne vystupovanie a jednanie s ludmi, ktori si ho zvolili. Ale co ked sa ukaze, ze prave on nevie jednat s ludmi?! Tak ako dovernicka v istom bloku. Dlhorocne skusenosti s jej stupnujucim sa arogantnym spravanim su vzorovou ukazkou negativnych vlastnosti cloveka, ktory vidi iba seba, nevazi si druhych, nevypocuje si ich nazory a pripomienky. Kde chybaju argumenty, prirodzena autorita a inteligencia, tam prichadza na rad hrubost, krik a vulgarny jazykovy slovnik. Ak ma spoluobcan – najomnik pripomienky k zavaznej poruche, tykajucej sa celeho domu, obrati sa s doverou na svoju domovu dovernicku a viete, akej odpovede sa mu dostane? “Co otravujete, vy nie ste nikdy s nicim spokojny!” A svoj prejav okoreni este sprskou osobnych urazok. Alebo inokedy tato “mila” dovernicka roznasa nove mesacne bytove zalohove vymery neskoro vecer divoko pritom vyzvanajuc a buchajuc na dvere najomnikov. Kritiku na konanie svojej osoby si vobec nepripusta, ale zato inych skritizuje tak, az sa hory cervenaju. Po opravnenych vyhradach najomnikov sa urazi a podla hesla: Najlepsia obrana je utok, vsetku vinu zvaluje na nich. V ociach inych vidi aj smietku, ale vo svojom oku nezazrie ani brvno. Ludia, ktori ziju v jednom spolocnom dome, musia dokazat viest medzi sebou rozumny a citlivy dialog s vysokou davkou tolerancie, empatie a diplomacie, ak chcu najst optimalne riesenia akehokolvek problemu. A najma v sucasnej zhorsujucej sa socialno – ekonomickej situacii rodin, ked vacsina najomnikov ma napaty rodinny rozpocet vzhladom na nizke platy zivitelov rodin, ktore stacia pokryvat len nevyhnutne zivotne naklady. Najhorsie je to v pripadoch, kde sa zije od vyplaty k vyplate alebo od jednej socialnej davky k druhej a s dlhmi na krku. Nuz, ale v sucasnosti dvojnasobne plati: “Syty hladnemu neveri.”

Predstavte si napriklad takuto situaciu. Na schodzi sa burlivo diskutuje o zvyseni osobneho uctu v podstate na dobru, ale nie prave nutnu investicnu akciu. Niekolko rodin protestuje, ze teraz nie je v ich silach setrit mesacne a dlhodobo navrhnutu financnu sumu. Domova dovernicka ich okrikne: “Bud si poziciate, alebo sa budete musiet vystahovat!” Ach, tie medziludske vztahy. Bohuzial, dnes obzvlast plati, ze ked ide o peniaze, brat nepozna brata.

Irena Slovenska