Pri svojich cestach za majstrami starych ludovych remesiel som sa velakrat dozvedel aj to, ako sa vlastne k tejto svojej zalube dostali. A dostavali sa k nej vselijakymi sposobmi. Za zvlastnym pribehom som sa vybral do Hornej Lehoty, malej dedinky blizko Podbrezovej.Ked sa tu manzelom Schwarbacherovcom narodila dcera Janka, ani sa im len nesnivalo, co vsetko v zivote dosiahne svojou zrucnostou, no predovsetkym pevnou volou. Lenze male dievcatko bolo telesne postihnute a ani lekari jej spociatku nedavali sancu chodit. No nekonecna laska rodicov a neskor aj lekarov urobili zazrak. Podarilo sa ju vyliecit, aj ked jej na rukach ostalo natrvalo niekolko neuplnych prstekov.
Istotne sa pytate, preco takyto uvod. Nuz predovsetkym preto, lebo len malokedy sa v zivote cloveka stava, aby sa v takomto zdravotnom stave nepoddaval. A Janka sa nepoddala. Ked podrastla, vsetci ju pokladali za chlapca. Skusala horolezectvo, na bicykli presla kopce nad dedinou. Kedze mala rada zvieratka, chcela po skonceni skoly studovat tento odbor. No zivot rozhodol inak. Odchadza do Prievidze ucit sa za aranzerku. Divam sa na nu, ako na platne dokoncuje malbu slovenskej starodavnej drevenicky a vtedy sa rozhovorila: ,,Zaklady odborneho kreslenia, pismomaliarstva som dostala v skole. Po skonceni skoly pracujem ako aranzerka v Podbrezovej, no vzdy ma to tahalo k palete, platnu a ku stetcom."
Ani ked sa vydala a prisli deti, nezabuda na malovanie, na modulit, na zdobenie kraslic ci na vyrobu mnozstva inych zaujimavach suvenirov. Ked si Janka na podujatiach, kde kraluju ludove remesla, rozlozi svoj stanok, stojan s platnom na rame, zrazu je okolo nej vzdy dost zvedavych zaujemcov hlavne vtedy, ked sa na platne rysuje obraz slovenskej dediny, drevenic a ich krasy.
Ako sama zaspominala, rada chodi na podujatia, kde kraluju ludove remesla. Rada sa tu stretava s ludmi, ktori maju takeho isteho konicka ako ona. Neraz sa jej ludia vypytuju, aky ma doma velky atelier, kde sa rodia aj velke obrazy. A samozrejme, asi jej velmi neveria, ked im odpovie, ze atelier nema, lebo v rodnom rodicovskom dome v Hornej Lehote ma len malu dielnicku, kde sa veru ani sama nema kde obratit a nieto este vtedy, ked za nou pridu jej deti.
Z jej rozpravania som sa dozvedel, ze niet vari materialu, ktory by nepokorila, ktoremu by nevedela dat novy tvar, ktory by nevedela premenit na novu krasu. A co na jej zalubu hovori rodina? ,,Som rada, ze uz aj deti prejavuju zaujem o moju robotu, ba vselico aj same skusaju. Ale ani manzel neostava bokom, vyrobkami z dreva obohacuje sortiment. Je pravda, ze zo zaluby, konicka sa dnes stalo toto vsetko mojim zamestnanim. Velmi mi pomahaju aj rodicia, ked ma v stanku zastanu."
Spoznal som, ze jej rukopis, lasku k prirode a vkus je mozne najst v kazdom vyrobku. V kratkom rozpravani som sa vam dnes snazil predstavit mladu zenu, vytvarnicku, ktora aj napriek svojmu zdravotnemu hendikepu sa na svet okolo seba pozera srdcom. Nuz a toto jej diktuje aj to, co a ako ma robit. Treba k tomu este nieco dodavat?

Vojtech Majling

So strazcom NAPANTu Danom Hartanskym hovorime

o zbere lesnych plodov v narodnom parku

Leto je obdobim dovoleniek a zvysenej navstevnosti chranenych uzemi. Pre nie prave najvhodnejsie pocasie na vysokohorsku turistiku do Narodneho parku Nizke Tatry v tomto roku zavitalo menej turistov ako vlani. To ale neznamena, ze strazcovia narodneho parku maju menej prace. Turistov totiz nahradzaju zberaci lesnych plodov. Ti zial nerespektuju zakazy a nariadenia. Zbieraju vsade, aj v najprisnejsie chranenych a na poskodenie velmi citlivych lokalitach. O zbere lesnych plodov v narodnom parku a s tym suvisiacimi problemami nam porozpraval strazca Narodneho parku Nizke Tatry Dan Hartansky:

o Kde a kto vlastne moze zbierat lesne plody?

- Podla zakona o ochrane prirody a krajiny sa rastliny, teda aj lesne plody mozu bez obmedzenia zbierat v ochrannom pasme narodneho parku. Nie je obmedzeny ani vstup do tohto uzemia, samozrejme, ak pri tom zberac respektuje vlastnicke prava a neposkodzuje majetok vlastnikov pozemkov. Horsie je to vsak v narodnom parku a v rezervaciach. Tam mozu zbierat len vlastnici, najomcovia alebo spravcovia tychto pozemkov. Musia sa vsak pri kontrole opravnenia zberu strazcovi preukazat potvrdenim, ze su napriklad podielnici v urbari alebo komposesorate. Tito ludia, kedze su vlastnikmi pozemkov, mozu sa po nich volne pohybovat. Toto pravo zberu lesnych plodov ale nemaju clenovia polovnickych zdruzeni, hoci maju tiez pozemky v najme, a to preto, lebo tento najom sa tyka len vykonu prava polovnictva. Pre ostatnych navstevnikov narodneho parku plati zakaz zberu lesnych plodov, ako aj zakaz pohybu mimo znackovanych turistickych chodnikov. Vynimku z tychto zakazanych cinnosti moze vydat na zaklade pisomnej ziadosti po zaplateni spravneho poplatku Krajsky urad zivotneho prostredia v Banskej Bystrici. Zial, v poslednom obdobi sa v narodnom parku velmi casto stretavame s nerespektovanim tychto zakonnych ustanoveni. Na ich upozornovanie zberaci reaguju rozne, a tak v niektorych pripadoch musime ulozit blokovu pokutu, odnat cesaky a vedra na zber lesnych plodov a v horsom pripade aj predviest zberaca za ucelom zistenia jeho totoznosti na prislusne obvodne oddelenie Policajneho zboru.

o Preco je zber lesnych plodov v narodnom parku takto obmedzeny?

- Dovodov je viac. Zberaci, hlavne romskeho etnika, su velmi hlucni. Zvierata tak nemaju pokoj a musia pred nimi utekat, zanechavaju po sebe doslova spust a mnozstvo odpadkov. Pri zbere vytrhavaju neraz cele rastlinky, ale aj sadenice malych stromcekov (casto ich len tak polamu). Vela zberacov nezbiera pre vlastnu potrebu, ale na predaj a urobili si z neho vynosnu zarobkovu cinnost. Tychto ,,obchodnikov" dokonca za uplatu na hreben Nizkych Tatier vyvazaju majitelia terennych nakladnych aut - vetriesok a traktorov, ktori svojou jazdou po narodnom parku tiez neprispievaju k jeho krase. No a v neposlednom rade zberaci ochudobnuju o potravu zivocichy, ktore su na nej vo forme lesnych plodov existencne zavisle. No a ked potravu nenajdu vo svojom prirodzenom prostredi, hladaju ju inde a zneprijemnuju zivot obyvatelom podhorskych obci.
Zamyslime sa preto. Prestanme byt sebecki a nezneprijemnujme zivot nasim spoluobyvatelom narodneho parku. Respektujme ich prava, ale aj prava nasich deti a vnukov na krasnu a neposkodenu prirodu Narodneho parku Nizke Tatry.

(ng)