Ludova majsterka z Hornej
Lehoty |
Pri svojich cestach za majstrami starych ludovych remesiel som sa
velakrat dozvedel aj to, ako sa vlastne k tejto svojej zalube dostali. A dostavali sa k
nej vselijakymi sposobmi. Za zvlastnym pribehom som sa vybral do Hornej Lehoty, malej
dedinky blizko Podbrezovej.Ked sa tu manzelom Schwarbacherovcom narodila dcera Janka, ani
sa im len nesnivalo, co vsetko v zivote dosiahne svojou zrucnostou, no predovsetkym pevnou
volou. Lenze male dievcatko bolo telesne postihnute a ani lekari jej spociatku nedavali
sancu chodit. No nekonecna laska rodicov a neskor aj lekarov urobili zazrak. Podarilo sa
ju vyliecit, aj ked jej na rukach ostalo natrvalo niekolko neuplnych prstekov.
Istotne sa pytate, preco takyto uvod. Nuz predovsetkym preto, lebo len malokedy sa
v zivote cloveka stava, aby sa v takomto zdravotnom stave nepoddaval. A Janka sa
nepoddala. Ked podrastla, vsetci ju pokladali za chlapca. Skusala horolezectvo, na bicykli
presla kopce nad dedinou. Kedze mala rada zvieratka, chcela po skonceni skoly studovat
tento odbor. No zivot rozhodol inak. Odchadza do Prievidze ucit sa za aranzerku. Divam sa
na nu, ako na platne dokoncuje malbu slovenskej starodavnej drevenicky a vtedy sa
rozhovorila: ,,Zaklady odborneho kreslenia, pismomaliarstva som dostala v skole. Po
skonceni skoly pracujem ako aranzerka v Podbrezovej, no vzdy ma to tahalo k palete, platnu
a ku stetcom."
Ani ked sa vydala a prisli deti, nezabuda na malovanie, na modulit, na zdobenie
kraslic ci na vyrobu mnozstva inych zaujimavach suvenirov. Ked si Janka na podujatiach,
kde kraluju ludove remesla, rozlozi svoj stanok, stojan s platnom na rame, zrazu je okolo
nej vzdy dost zvedavych zaujemcov hlavne vtedy, ked sa na platne rysuje obraz slovenskej
dediny, drevenic a ich krasy.
Ako sama zaspominala, rada chodi na podujatia, kde kraluju ludove remesla. Rada sa
tu stretava s ludmi, ktori maju takeho isteho konicka ako ona. Neraz sa jej ludia
vypytuju, aky ma doma velky atelier, kde sa rodia aj velke obrazy. A samozrejme, asi jej
velmi neveria, ked im odpovie, ze atelier nema, lebo v rodnom rodicovskom dome v Hornej
Lehote ma len malu dielnicku, kde sa veru ani sama nema kde obratit a nieto este vtedy,
ked za nou pridu jej deti.
Z jej rozpravania som sa dozvedel, ze niet vari materialu, ktory by nepokorila,
ktoremu by nevedela dat novy tvar, ktory by nevedela premenit na novu krasu. A co na jej
zalubu hovori rodina? ,,Som rada, ze uz aj deti prejavuju zaujem o moju robotu, ba vselico
aj same skusaju. Ale ani manzel neostava bokom, vyrobkami z dreva obohacuje sortiment. Je
pravda, ze zo zaluby, konicka sa dnes stalo toto vsetko mojim zamestnanim. Velmi mi
pomahaju aj rodicia, ked ma v stanku zastanu."
Spoznal som, ze jej rukopis, lasku k prirode a vkus je mozne najst v kazdom
vyrobku. V kratkom rozpravani som sa vam dnes snazil predstavit mladu zenu, vytvarnicku,
ktora aj napriek svojmu zdravotnemu hendikepu sa na svet okolo seba pozera srdcom. Nuz a
toto jej diktuje aj to, co a ako ma robit. Treba k tomu este nieco dodavat?
Vojtech Majling
So strazcom NAPANTu Danom Hartanskym hovorime
o zbere lesnych plodov v narodnom parku
Leto je obdobim dovoleniek a zvysenej
navstevnosti chranenych uzemi. Pre nie prave najvhodnejsie pocasie na vysokohorsku
turistiku do Narodneho parku Nizke Tatry v tomto roku zavitalo menej turistov ako vlani.
To ale neznamena, ze strazcovia narodneho parku maju menej prace. Turistov totiz
nahradzaju zberaci lesnych plodov. Ti zial nerespektuju zakazy a nariadenia. Zbieraju
vsade, aj v najprisnejsie chranenych a na poskodenie velmi citlivych lokalitach. O zbere
lesnych plodov v narodnom parku a s tym suvisiacimi problemami nam porozpraval strazca
Narodneho parku Nizke Tatry Dan Hartansky:
o Kde a kto vlastne moze zbierat lesne plody?
- Podla zakona o ochrane prirody a krajiny
sa rastliny, teda aj lesne plody mozu bez obmedzenia zbierat v ochrannom pasme narodneho
parku. Nie je obmedzeny ani vstup do tohto uzemia, samozrejme, ak pri tom zberac
respektuje vlastnicke prava a neposkodzuje majetok vlastnikov pozemkov. Horsie je to vsak
v narodnom parku a v rezervaciach. Tam mozu zbierat len vlastnici, najomcovia alebo
spravcovia tychto pozemkov. Musia sa vsak pri kontrole opravnenia zberu strazcovi
preukazat potvrdenim, ze su napriklad podielnici v urbari alebo komposesorate. Tito ludia,
kedze su vlastnikmi pozemkov, mozu sa po nich volne pohybovat. Toto pravo zberu lesnych
plodov ale nemaju clenovia polovnickych zdruzeni, hoci maju tiez pozemky v najme, a to
preto, lebo tento najom sa tyka len vykonu prava polovnictva. Pre ostatnych navstevnikov
narodneho parku plati zakaz zberu lesnych plodov, ako aj zakaz pohybu mimo znackovanych
turistickych chodnikov. Vynimku z tychto zakazanych cinnosti moze vydat na zaklade
pisomnej ziadosti po zaplateni spravneho poplatku Krajsky urad zivotneho prostredia v
Banskej Bystrici. Zial, v poslednom obdobi sa v narodnom parku velmi casto stretavame s
nerespektovanim tychto zakonnych ustanoveni. Na ich upozornovanie zberaci reaguju rozne, a
tak v niektorych pripadoch musime ulozit blokovu pokutu, odnat cesaky a vedra na zber
lesnych plodov a v horsom pripade aj predviest zberaca za ucelom zistenia jeho totoznosti
na prislusne obvodne oddelenie Policajneho zboru.
o Preco je zber lesnych plodov v narodnom
parku takto obmedzeny?
- Dovodov je viac. Zberaci, hlavne romskeho
etnika, su velmi hlucni. Zvierata tak nemaju pokoj a musia pred nimi utekat, zanechavaju
po sebe doslova spust a mnozstvo odpadkov. Pri zbere vytrhavaju neraz cele rastlinky, ale
aj sadenice malych stromcekov (casto ich len tak polamu). Vela zberacov nezbiera pre
vlastnu potrebu, ale na predaj a urobili si z neho vynosnu zarobkovu cinnost. Tychto
,,obchodnikov" dokonca za uplatu na hreben Nizkych Tatier vyvazaju majitelia
terennych nakladnych aut - vetriesok a traktorov, ktori svojou jazdou po narodnom parku
tiez neprispievaju k jeho krase. No a v neposlednom rade zberaci ochudobnuju o potravu
zivocichy, ktore su na nej vo forme lesnych plodov existencne zavisle. No a ked potravu
nenajdu vo svojom prirodzenom prostredi, hladaju ju inde a zneprijemnuju zivot obyvatelom
podhorskych obci.
Zamyslime sa preto. Prestanme byt sebecki a nezneprijemnujme zivot nasim
spoluobyvatelom narodneho parku. Respektujme ich prava, ale aj prava nasich deti a vnukov
na krasnu a neposkodenu prirodu Narodneho parku Nizke Tatry.
(ng) |