Valeria Ondrejkova, dochodkyna, Brezno:

- Nakup za akciove ceny v potravinach vyuzivam velmi malo, vacsinou je to tovar po zaruke alebo tesne pred lehotou spotreby. Mojej priatelke sa dokonca stalo, ze vyrobok ponukali v akcii, ale zauctovali jej jeho povodnu cenu. Ale co sa tyka vypredaja ineho tovaru, taketo akcie vyuzivam. Oplati sa to, ked clovek zije z dochodku.

Lucia Adamekova, predavacka, Pohronska Polhora:

- Akciove ponuky vyuzivam, sama robim v potravinach, takze som pri tom. Ludia taketo akcie vyuzivaju, spokojni su oni aj my. Akcie mame kazde dva tyzdne, vzdy je to iny tovar a kupujuci uz na ne cakaju. Aj oblecenie vo vypredaji nakupujem dcere i mne, je to vyhodne.

Stanislava Jankova, predajca, Helpa:

- Akcie najviac vyuzivam pri nakupe potravin na zaklade letakov, na textil nie, pretoze mam malo casu a malokedy nieco vystihnem. Musim priznat, stalo sa mi uz, ze potraviny boli uz po zaruke alebo zle skladovane, hlavne mliecne vyrobky. Odvtedy akonahle idem nieco kupovat, aj ked to nie je v akcii, vsimam si zarucnu lehotu.

Anna Pancikova, zdravotna sestra, Cierny Balog:

- Jednoducho na taketo akcie nemam cas. Idem do prveho obchodu a nakupim, ale ked vidim, ze je nieco lacnejsie, kupim to. Ani letny vypredaj textilu ma nelaka, neviem si take veci vybrat. Chodim do ,,sekacov", tam si skor vyberiem.

Lubica Trnavska, na materskej dovolenke, Michalova:

- Pozriem si letacik s ponukami potravin a podla toho si idem nakupit, mam s tym dobre skusenosti, ale textil a obuv vo vypredaji nekupujem.

Anna Kucharova, na materskej dovolenke, Valaska:

- Obcas akcie vyuzivam, ale malokedy. Stane sa, ze akciovy tovar je niekedy horsi. Vacsinou su to potraviny, ale aj zelenina casto uz nie je vhodna na konzumaciu. Vypredaj textilu sa oplati, hlavne pre deti.

(ng, ma)

Vazena redakcia Horehronia!

Reagujem na clanok zo dna 17. augusta 2004, ktory napisali rodicia, ktorych deti navstevuju Matersku skolu Martina Benku na Mazornikove. Vyjadruju svoju nespokojnost s jej prestahovanim do priestorov Materskej skoly na Ulici 9. maja – Brezno Mazornikovo. Podla mna je toto rozhodnutie mestskeho zastupitelstva spravna vec, pretoze obe materske skoly su od seba vzdialene len niekolko 100 metrov. Okrem toho jedna budova Materskej skoly na Ulici 9. maja bola uz minuly rok prazdna a cez zimu sa musi kurit aj v nej. Nie je to skoda a unik financnych prostriedkov?
Dalej rodicia pisu, ze “ich” materska skola je jedina v Brezne s alternativnou metodou vychovy dietata. To tiez nie je pravda, pretoze v Materskej skole na Ulici 9. maja takato alternativna vychova sa uskutocnuje uz niekolko rokov. A zaujimave akcie robia ucitelky v kazdej materskej skole.
Nie sme take bohate mesto, aby sme si mohli dovolit taky luxus – mat blizko seba dve kapacitne nevyuzite materske skoly. A co sa tyka Materskej skoly v Zadnych Halnach, ta je, vazeni rodicia, od mesta vzdialena 4 kilometre a nie 400 metrov od dalsej materskej skoly.

Otazka na primatora mesta Brezna:
Pocul som, ze do budovy Materskej skoly na Ulici 9. maja sa ma nastahovat specialna zakladna skola. Nebolo by lepsie, keby sa Materska skola Martina Benku prestahovala do Materskej skoly 9. maja 53, aby deti predskolskeho veku boli spolu a do priestorov Materskej skoly Martina Benku by sa nastahovala specialna zakladna skola? Deti by sa navzajom nerusili a urcite by sa predislo mnohym problemom.

Frantisek Belko

Spev, ktory vychadzal zo srdca

Dna 21. augusta sa konal 6. rocnik sutaze zaujmovo – umeleckej tvorivosti, ktoru usporiadala Okresna rada zdravotne postihnutych v Podbrezovej. Umiestnenie jednotlivcov a skupin v kategoriach:
Cenu poroty v solovom speve deti dostal Michal Blazecka zo zakladnej organizacie (ZO) Helpa; solovy spev dospelych: 1. Jan Datko (ZO Podbrezova), 2. Maria Noskova (ZO Zavadka), 2. Margita Kucerakova (ZO Brezno), 3. Jolana Hlasnikova (ZO Dolna Lehota); spevacke skupiny: 1. Anna Kanova, Zdenka Soltysova, Stefania Strmenova, Zlatica Kantarikova (ZO Dolna Lehota), 1. Magda Kukolova, Elena Siskova (ZO Zavadka), 2. Marta Olsiakova, Marta Babelova (ZO Helpa); hudobnici solisti: 1. Tomas Oravkin (ZO Helpa), 2. Pavel Butor (ZO Tisovec), 2. Peter Tazky (ZO Dolna Lehota), 3. Anna Telgarstka (ZO Zavadka); poezia a proza: 1. Elena Schneidgenova (ZO Podbrezova), 2. Anna Kanova ZO Dolna Lehota), 3. Emilia Malcekova (ZO Podbrezova); spevacke subory: 1. Lehotianka (ZO Dolna Lehota), 2. Nadeje (ZO Zavadka); zvykoslovie: 1. Jolana Hlasnikova, Viera Gillova, Zlatica Kantarikova, Anna Hlasnikova (ZO Dolna Lehota).

Anna Husenicova
Foto: Mgr. Olga Kleinova

O vystupeni slovenskych koscov v Rakusku

Popri vsetkom pozitivnom, co sa udialo pocas osmich dni, si zasluzi osobitnu pozornost druzstvo slovenskych koscov, ktore svojim vystupovanim zretelne pridalo na farebnosti celeho podujatia. Ze vedia kosit, o tom nikto nepochyboval, to sa nakoniec od ucastnikov takychto udalosti ocakava. Upozornili niecim inym. Hned po prichode do tabora sa na rozdiel od ostatnych neschovali pred dazdom pod strechou penzionu, ale postavili si stan a vydrzali v nom az do konca. Nestacili si ani rozlozit stan a uz pred nim plapolal ohnik. Nad nim hned visel kotlik, v ktorom Stefan Tlucak pripravil horehronsky gulas. O polnoci, po prichode z vystupenia Salzburgskej opery Figarova svadba, si na nom pochutili pritomni z viacerych krajin. Taketo “male cary z minulosti”, su pre mnohych clenov zmodernizovanej spolocnosti nezabudnutelnym zazitkom.
Na druhy den sa k Pohorelcom pridala skupina z Terchovej. V sprievode harmoniky a s kaliskom palenej spolu vykosili na strmom svahu ochranovanej luky narodneho parku 30 m vysoky, krasne symetricky slovensky znak. Tie zabery kos pri ornamente boli hodnotnejsie ako tie pretekarske a v kutiku duse som sa obaval, ze tym symbolom mozu zahanbit rakuskych organizatorov. Podobna “kosecka kresba” s motivom festivalu bola totiz naplanovana vyssie na tom istom svahu. Nastastie, namiesto urazky bola rakuska reakcia opacna. Vyjadrenie Ing. Adolfa Staufera – hovorcu organizacneho vyboru: “Ako krasne nas slovenski priatelia pozdravili.” Hned bolo objednane lietadlo a za styri hodiny mali Slovaci v rukach farebne fotografie ich koseckeho diela.
Cim este ocarili? Kosili v krojoch a na rozdiel od vsetkych ostatnych pri koseni casto spievali. Okrem toho bud spontanne, alebo na poziadanie urobili minivystupenie slovenskeho folkloru. Vsetci vedeli krasne notit. Ako kuriozitu Lukas Janoska predviedol svoju sikovnost, plieskanie dlhym pastierskym bicom.
Mnohi divaci a ucastnici prisli ku mne s konkretnymi poznamkami, ktorych zhrnutie sa da vyjadrit takto: “Slovenski kosci boli perlou 1. medzinarodneho koseckeho festivalu.”
Peter Vido, kanadsky clen organizacneho vyboru 1. medzinarodneho koseckeho festivalu v Mollne