Presny, citlivy, nie rekorder

Etnograficky vyznamnu horehronsku obec Helpa zalozili v 16. storoci valasskou kolonizaciou, patrila Muranskemu panstvu. Obyvatelia sa zaoberali chovom oviec, polnohospodarstvom a pracou v hore. Obec bola dobre znama folkloristom, a preto niet sa co cudovat, ze uz v roku 1933 tu Karol Plicka nakrutil helpianske hry do svojho filmu Zem spieva. Z pamiatok si zasluzi pozornost rimskokatolicky kostol Nanebovzatia Panny Marie z roku 1800. Helpa je znamym vychodiskom na turisticke tury do sedla Priehyby ci na Velky Vapenec, ale aj svojim folklornym festivalom.

Prave v Helpe svetlo sveta uzrel ludovy vyrobca hudobnych nastrojov Michal Filo, ktoreho vam chceme predstavit. Prve, co sa ako chlapec naucil, bolo rozpoznavat vone dreva. Ked mu po rokoch hladania drevo odkrylo aj svoje tajomstva, bol presvedceny, ze sa mu nemohlo prihodit nic krajsie. Spolu so svojim svokrom obchadzal trhy a jarmoky, chodili vsade tam, kde kralovali ludove remesla. Snazil sa tam stretnut s majstrami od dreva, co-to sa poducit a sem-tam si aj nieco od nich kupit.
Je to uz veru dost davno, co sa po prvykrat pokusil aj on nieco z dreva vyrobit. Zaciatky samozrejme neboli lahke, ved nebolo nikoho, kto by mu poradil, co-to ukazal. Spociatku vyrabal z dreva, zo svorov solnicky, crpaky, nuz a neskor to skusa aj s vyrobou ludovych hudobnych nastrojov. Ked bolo najhorsie, pomocnu ruku mu podaval znamy brezniansky vyrobca fujar Palko Libica. Vselico mu ukazal, poradil.
Potom sa uz Michal pustil vlastnou cestou. Z Helpy sa stahuje do Bystrice. Najskor mala izbietka v internate, neskor je mu dielnickou panelakova kuchynka a balkon. A tak, ako pribudalo rokov, pribudali aj prve uspechy. Europske remesla v Kezmarku, Vychodna, Helpa, Trh remesiel v Banskej Bystrici, Detva, spolupraca s bratislavskym ULUV-om. No po case jeho vyrobky a hru na fujare obdivuju aj vo svete. Vsade, kde prisiel, mal uspech. Azda najvacsi dosiahol v tomto roku na vystave cestovneho ruchu vo Finsku, kde aj jeho zasluhou - predstavoval vyrobu fujarky aj hral na nej - ziskala slovenska expozicia svetove prvenstvo.
Ked som sa ho pri jednej z navstev opytal, ako sa rodi fujarka, najprv sa zamyslel a zrazu povedal: ,,Je to dlha cesta. Od najdenia dreva, cez jeho susenie, vrtanie, opracovanie, zdobenie, ladenie, az do casu, kedy hotovu fujarku zoberiem do ruk, aby som si na nej zahral, aby som jej vdychol dusu." Z chlapca samouka sa postupne stava majster. Svedci o tom aj vitazstvo na celoslovenskej sutazi vyrobcov hudobnych nastrojov v Ruzomberku, ci posledne ocenenie v Detve. Vazim si ho, lebo je presne taky, aky bol, ked zacinal. Presny, citlivy, nie rekorder.
Potom som sa este dlho dival a nechcel som verit ociam, ako sa drevo poddavalo jeho predstavam. Pri rozlucke povedal: ,,S kazdym svojim vyrobkom sa tazko lucim, lebo do svojich vyrobkov davam kus seba." Dotkol som sa jeho diel a pocitil som vonu hory, starych, davnych cias. No skor, ako sme sa rozlucili, privolal svojho syna Matusa a spolu mi na fujarkach zanotili. Vtedy mi napadla myslienka: Ten, kto nesiel polnou, zaprasenou cestou, kto nevkrocil do utulnej drevenicky so sindlovou strechou, nezapocuval sa do spomienok tych skor narodenych, kto nespoznal drevo vo vsetkych jeho podobach, ten nevie, co je to rodny kraj a ako rodny kraj vonia.

Vojtech Majling

Jablko nepadlo daleko od stromu. Michal so svojim synom Matusom.

Domovina v Bacskom Petrovci

Ako sme vas uz informovali, na pozvanie komorneho zboru Musica Viva z Bacskeho Petrovca, v dnoch od 19. do 23. augusta miesany spevacky zbor Domovina z Bravacova so svojim programom ucinkoval pred Slovakmi zijucimi v zahranici. Ich pobyt v Srbsku a Ciernej Hore nam priblizia clenky tohto zboru Elena Luptakova a Margita Libicova:

- V Bacskom Petrovci nas nasi rodaci privitali lubozvucnou slovencinou v budove Matice slovenskej. Jej predseda nas oboznamil s historiou Maticneho domu a s ich cinnostou. Ubytovali nas v rodinach, kde sme mohli blizsie spoznat zivot nasich rodakov. V rozhovoroch sme vycitili ich lasku k domovine a k rodnemu jazyku. Nas prvy vecerny koncert v Gymnaziu Jana Kollara, zostaveny z piesni a skladieb rozneho charakteru, mal velky uspech. Pritomnost bacskeho rozhlasu a televizie umoznila sprostredkovat nase vystupenie sirsej verejnosti hned na druhy den. Mali sme moznost navstivit Kniznicu Stefana Homolu i vystavu insitnej maliarky Zuzky Medvedovej, ktora bola prvou akademickou maliarkou. O jej hrob na miestnom cintorine sa stara Miestne spolocenstvo - Spolok petrovskych zien, ktory vznikol uz v roku 1924 a v sucasnosti ho vedie Drahotina Dorcova. Spolok vyvija bohatu cinnost, cim mladu generaciu vedie k narodnemu citeniu. Po vzhliadnuti prekrasnej vystavy krojov a ludovych vysiviek z dvadsiatich vojvodinskych osad, v ktorych ziju Slovaci, sme sa presvedcili, ze laska k svojmu ludu, k prostrediu a k zachovavaniu kultury a obycajov pretrvava. Spolocne zaspievana piesen Aka si mi krasna bola prejavom lasky k rodnej zemi. Zaujimava bola prehliadka Noveho Sadu, ktory sa este nespamatal z nasledkov vojny v roku 1999. Nezabudnutelna bola aj prehliadka Petrovaradinskej pevnosti, ktoru dala v 17. storoci vystavit Maria Terezia ako ochranu proti tureckym najazdom. Kulpinsky kastiel bol miestom nasho druheho koncertu, ktory bol tiez uspesny. Radost a narodne citenie sme videli na tvarach posluchacov. Zaverecnym vystupenim s chramovymi skladbami v evanjelickom kostole sme sa rozlucili s Bacskym Petrovcom.
Rozlucka s rodakmi bola velmi dojimava a emotivna. Zoznamili sme sa nielen s bohatou historiou krajiny, ale aj s laskavymi ludmi. Hlboko v srdci nam zostanu spomienky na uprimnych priatelov - rodakov, ktorych sme pri svojom prvom zahranicnom vystupeni ziskali. V myslienkach zostaneme s nimi spojeni.

Foto: Juraj Gasperan, Vladimir Libic

Na aktualnu temu

Vazeny pan Belko,

v prvom rade vam chcem podakovat za vas nazor k racionalizacii skolskych zariadeni v nasom meste. Povazujem ho za racionalny a vecny.
Vasa otazka sa tyka stahovania specialnej zakladnej skoly do budovy Materskej skoly na Ulici 9. maja. Ano, do jedneho pavilonu tejto materskej skoly sa bude stahovat cast tried specialnej zakladnej skoly. Tento pavilon uz v predchadzajucom obdobi sluzil na vyucovanie ziakom Zakladnej skoly na Ulici MPCL - Mazornikovo a je technicky (stavebne) na tento ucel prisposobeny. Teda, bez problemov tu uz vedla seba posobili materska a zakladna skola. Navyse specialna zakladna skola, ktora ma ineho zriadovatela, bude za prenajom riadne platit, co aspon ciastocne pomoze pri financovani nasich skol a skolskych zariadeni.
No do zvysnych priestorov Materskej skoly na Ulici 9. maja sa ,,zmestia" aj deti z Materskej skoly na Ulici Martina Benku. Samozrejme, ze pri dodrzani vsetkych hygienickych a pedagogickych predpisov.
V septembri planujem zrealizovat stretnutia s obcanmi - volicmi v kazdom volebnom obvode. Chcem diskutovat aj na temu racionalizacia siete skol a skolskych zariadeni v nasom meste.

Este raz vam dakujem za vas nazor a tesim sa na stretnutie.

Ing. Jaroslav Demian, primator Brezna