Regionalne noviny obcanov Brezna, Horehronia a Stredneho rudohoria
ROCNIK 12

CISLO

40

05. OKTOBER  2004 6-Sk

STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT

 

Predseda Asociacie furmanov Slovenska Frantisek Durcenka tvrdi:

,,Sutaze nie su len o rychlosti a vykone koni, ale aj o krase tychto zvierat"

h0440f.jpg (9186 bytes)V minulosti bol kon na vidieku jedinou taznou silou, v lete pracoval v polnohospodarstve, v zime v lesoch pri tazeni a dopravovani dreva do miestnych pil. Myslienku priblizit narocnu pracu drevorubaca s konom a zaroven zabavit divakov si do svojho vienka zobralo obcianske zdruzenie s nazvom Asociacia furmanov Slovenska. V rozhovore s jeho predsedom, byvalym starostom Polomky Frantiskom Durcenkom sa dozvieme, ako zacali a pokracuju sutaze muzov, ktori popri tazkej praci svojou energiou a vitalitou dokazu ocarit okolie.

o Od myslienky vytvorit Asociaciu furmanov Slovenska, ktora sa formovala v Polomke, sa casom rozvinuli sutazne podujatia na celom Slovensku. Ako ste zacinali?

- Koncom oktobra 2000 sa v Obecnom urade v Polomke stretli furmani a dohodli sa na vzniku obcianskeho zdruzenia Asociacia furmanov Slovenska (AFuS), ktore sme po zaciatocnych organizacnych prietahoch zaregistrovali 26. septembra 2002. Na ustanovujucom zasadnuti 26. januara 2003 novozaregistrovani clenovia AFuS-u si na celo devatclenneho vykonneho vyboru zvolili mna. Zacali sme intenzivne spolupracovat so vsetkymi znamymi organizatormi furmanskych pretekov a vypracovali celoslovensky kalendar sutaznych podujati taznych koni. Je potesitelne, ze nasa aktivita prebudila furmanov k zdravemu sportovemu sutazeniu aj v dalsich obciach a mestach na Slovensku. Kym na zaciatku bolo 20 furmanov, v roku 2003 ich uz sutazilo 58. Musim podotknut, ze uz pred osmimi rokmi sa zacalo sutazit v Terchovej a osobitnu tradiciu spojenu s prehliadkou koni zalozili v Dohnanoch. No v Polomke sme zacali systemovo modelovat sutaz so zamerom vniest do tohto sportu vykonnost a atraktivitu. Namodelovali sme discipliny, ktore by ukazali suhru furmana s konmi vo furmanskom slalome, presnost v praci furmana a kona, disciplinu na silu a vytrvalost, stihaciu sutaz s metrovicou na vykon furmana a koni. Pre tazne kone sme pripravili rychlostnu disciplinu s povozom a ako exhibicnu disciplinu dnes vsade zaraduju silovu v pare alebo v solo zaprahu. Sutaze nie su len o rychlosti a vykone koni, ale aj o krase tychto zvierat. Z horehronskych spomeniem Hromnice, koniec sanice, Pohorelsky blancar, Tazko tomu furmanovi, z tych ostatnych sa uspesne zapisali Detva, Turcianske Klacany, Hrinova, Kovacova, Pavlovce, Trencianska Turna, Golianovo, Bytca-Psurnovice, Lokca, Trencin, Podolie ...

o Vlani sa v celoslovenskom kalendari AFuS-u nachadzalo desat sutazi, v tomto roku patnast, k tomu nedavne vydarene majstrovstva Slovenska v Polomke. Preco prave na Horehroni?

- Komisia AFuS-u robila vyber z troch uchadzacov. Som velmi rad, ze sa nam podarilo presadit, aby historicky prve majstrovstva boli prave v Polomke, kde vlastne vznikla myslienka zalozit AFuS. V tomto stadiu mozeme povedat, ze celoslovenska aktivita sa nam podarila a moze prerast aj za hranice Slovenska. Moje podakovanie patri vsetkym priaznivcom, ktori nam pri organizovani majstrovstiev moralne, vecne a financne pomahali. Neboli to ludia len z Polomky, ale zo sirokeho okolia a bolo ich viac ako tridsat.

o Ako sa horehronski furmani zapajaju do tychto sutazi?

- Vyhodnotili sme rok 2003 po stranke zapajania sa furmanov do sutazi ako takych. Najlepsim furmanom roka sa stal Peter Chobor z Pavloviec. Z Horehroncov su v tabulke v poradi za sebou zaradeni: Jan Pompura st., Milan Skolnik (obaja z Pohorelej), Jan Mesiarkin, Ondrej Rolko (obaja z Polomky), Jaroslav Lapin zo Sumiaca, Jan Pompura ml., Ondrej Kuklica (obaja z Pohorelej), Roman Ocel z Polomky, Pavol Durica z Helpy, Ivan a Stefan Gigacovci zo Sumiaca, Jozef Krivan z Pohorelej, Cyril Durco z Polomky, Michal Babela z Helpy a Jan Bialik z Pohorelej, do sutazi sa iniciativne zapaja aj Marian Zahorec z Filipova. V pomere k ostatnym castiam Slovenska je to slusna ucast, no bohuzial, musim povedat, ze Horehronci sa nezucastnuju na inych kolbiskach, a preto sa nenominovali na prve majstrovstva Slovenska. Komisia a snem Afus-u totiz vyriekli zasadu, ze na majstrovstvach sa mozu zucastnit len furmani, ktori absolvuju minimalne 40 percent podujati na Slovensku. Horehronci nesplnili tuto podmienku, pretoze je v tom jeden velky problem: danovy system furmanov zatazuje cestnou danou. Chceme preto vyvinut tlak na ministerstva podohospodarstva a financii, aby furmanom pri prevoze ich konikov urobili ulavu na dani.

o Priblizenim tychto starych tradicii vlastne prispievate k rozvoju vidieckej turistiky aj z pozicie dlhorocneho predsedu, v sucasnosti podpredsedu celoslovenskeho Spolku pre obnovu dediny.

- Program obnovy dediny ma zaujima. Do tejto aktivity som sa zapojil medzi prvymi uz v roku 1991, pretoze sa usiluje o rozvoj regionov a samozrejme, ze rozvoj regionov si dnes nemozeme predstavit bez rozvoja vidieckej turistiky. Nase podujatia prave k tomuto rozvoju vyrazne prispievaju. Navstevuje ich od tisic do tritisic ludi, dokonca aj zo zahranicia, a prave o to sa usilujeme. S davkou hrdosti sa mozeme pochvalit, ze aj na ceskej webovej stranke sme nasli pochvalu na nasu cinnost.

(ng)

 

Spevacky zbor mesta Brezna v Cechach

V nedelu sa z trojdnoveho koncertneho zajazdu v Ceskej republike vratil Spevacky zbor mesta Brezna na cele s dirigentom doc. PaedDr. Milanom Pazurikom, CSc. Pocas vikendu ucinkoval na festivale Mezinarodni sborove dny Litomerice 2004 za ucasti spevackych kolektivov z Nemecka, Svajciarska, Slovenska a domacich spevackych zborov (z Prahy, Roudnic nad Labem a Litomeric).

h0440g.jpg (14775 bytes)Prvy festivalovy koncert sa konal v litomerickej katedrale, kde sa najskor predstavili jednotlive vokalne telesa a na zaver spolocne zaspievali skladby L. Janacka, Z. Lukasa a znamu Beethovenovu cast z deviatej symfonie Oda na radost - An die Freude.
Dalsi koncert v sobotu v miestnom divadle v Libochoviciach bol orientovany na Rok ceskej hudby. Spolocne i jednotlivo vystupili Pevecky sbor litomerickych ucitelu a Spevacky zbor mesta Brezna so skladbami C. Francka, J. Moora, Q. Gaspariniho, M. Schneidera - Trnavskeho, A. Dvoraka, B. Smetanu, G. Verdiho, E. Suchona, I. Hrusovskeho.
Na zaver festivalu v nedelu sa Spevacky zbor mesta Brezna predstavil svojim programom na svatej omsi a malym programom po svatej omsi opat v miestnej katedrale v Litomericiach.
,,Ucast Spevackeho zboru mesta Brezna na tomto podujati bola prinosom nielen pre samotny zbor, ale aj pre festival, kde konfrontoval svoju pracu s inymi zbormi a velkou mierou svojou dramaturgiou a nastudovanymi skladbami prispel k Roku ceskej hudby", tymito slovami zhodnotil zajazd dirigent Milan Pazurik.

(r)
Foto: Milan Pazurik


Tragedia v Ciernom Balogu

V piatok 1. oktobra o pol desiatej vecer pri manipulaci so samopalom vo dvore rodinneho domu v Ciernom Balogu zomrel styridsatsestrocny muz. Tragedia sa stala zo zatial neznamych pricin. Samopal ceskoslovenskej vyroby mal muz v nelegalnej drzbe. Zbran podrobia expertiznemu skumaniu. Okolnosti smrtelneho zranenia su predmetom vysetrovania. Policia zacala trestne stihanie vo veci ublizenia na zdravi z nedbanlivosti s nasledkom smrti a nedovoleneho ozbrojovania.

(pd)


STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT