|
|||||||||||||||
|
|||||||||||||||
,,Sutaze nie su len o rychlosti a vykone koni, ale aj o krase tychto zvierat"
o Od myslienky vytvorit Asociaciu furmanov Slovenska, ktora sa formovala v Polomke, sa casom rozvinuli sutazne podujatia na celom Slovensku. Ako ste zacinali? - Koncom oktobra 2000 sa v Obecnom urade v Polomke stretli furmani a dohodli sa na vzniku obcianskeho zdruzenia Asociacia furmanov Slovenska (AFuS), ktore sme po zaciatocnych organizacnych prietahoch zaregistrovali 26. septembra 2002. Na ustanovujucom zasadnuti 26. januara 2003 novozaregistrovani clenovia AFuS-u si na celo devatclenneho vykonneho vyboru zvolili mna. Zacali sme intenzivne spolupracovat so vsetkymi znamymi organizatormi furmanskych pretekov a vypracovali celoslovensky kalendar sutaznych podujati taznych koni. Je potesitelne, ze nasa aktivita prebudila furmanov k zdravemu sportovemu sutazeniu aj v dalsich obciach a mestach na Slovensku. Kym na zaciatku bolo 20 furmanov, v roku 2003 ich uz sutazilo 58. Musim podotknut, ze uz pred osmimi rokmi sa zacalo sutazit v Terchovej a osobitnu tradiciu spojenu s prehliadkou koni zalozili v Dohnanoch. No v Polomke sme zacali systemovo modelovat sutaz so zamerom vniest do tohto sportu vykonnost a atraktivitu. Namodelovali sme discipliny, ktore by ukazali suhru furmana s konmi vo furmanskom slalome, presnost v praci furmana a kona, disciplinu na silu a vytrvalost, stihaciu sutaz s metrovicou na vykon furmana a koni. Pre tazne kone sme pripravili rychlostnu disciplinu s povozom a ako exhibicnu disciplinu dnes vsade zaraduju silovu v pare alebo v solo zaprahu. Sutaze nie su len o rychlosti a vykone koni, ale aj o krase tychto zvierat. Z horehronskych spomeniem Hromnice, koniec sanice, Pohorelsky blancar, Tazko tomu furmanovi, z tych ostatnych sa uspesne zapisali Detva, Turcianske Klacany, Hrinova, Kovacova, Pavlovce, Trencianska Turna, Golianovo, Bytca-Psurnovice, Lokca, Trencin, Podolie ... o Vlani sa v celoslovenskom kalendari AFuS-u nachadzalo desat sutazi, v tomto roku patnast, k tomu nedavne vydarene majstrovstva Slovenska v Polomke. Preco prave na Horehroni? - Komisia AFuS-u robila vyber z troch uchadzacov. Som velmi rad, ze sa nam podarilo presadit, aby historicky prve majstrovstva boli prave v Polomke, kde vlastne vznikla myslienka zalozit AFuS. V tomto stadiu mozeme povedat, ze celoslovenska aktivita sa nam podarila a moze prerast aj za hranice Slovenska. Moje podakovanie patri vsetkym priaznivcom, ktori nam pri organizovani majstrovstiev moralne, vecne a financne pomahali. Neboli to ludia len z Polomky, ale zo sirokeho okolia a bolo ich viac ako tridsat. o Ako sa horehronski furmani zapajaju do tychto sutazi? - Vyhodnotili sme rok 2003 po stranke zapajania sa furmanov do sutazi ako takych. Najlepsim furmanom roka sa stal Peter Chobor z Pavloviec. Z Horehroncov su v tabulke v poradi za sebou zaradeni: Jan Pompura st., Milan Skolnik (obaja z Pohorelej), Jan Mesiarkin, Ondrej Rolko (obaja z Polomky), Jaroslav Lapin zo Sumiaca, Jan Pompura ml., Ondrej Kuklica (obaja z Pohorelej), Roman Ocel z Polomky, Pavol Durica z Helpy, Ivan a Stefan Gigacovci zo Sumiaca, Jozef Krivan z Pohorelej, Cyril Durco z Polomky, Michal Babela z Helpy a Jan Bialik z Pohorelej, do sutazi sa iniciativne zapaja aj Marian Zahorec z Filipova. V pomere k ostatnym castiam Slovenska je to slusna ucast, no bohuzial, musim povedat, ze Horehronci sa nezucastnuju na inych kolbiskach, a preto sa nenominovali na prve majstrovstva Slovenska. Komisia a snem Afus-u totiz vyriekli zasadu, ze na majstrovstvach sa mozu zucastnit len furmani, ktori absolvuju minimalne 40 percent podujati na Slovensku. Horehronci nesplnili tuto podmienku, pretoze je v tom jeden velky problem: danovy system furmanov zatazuje cestnou danou. Chceme preto vyvinut tlak na ministerstva podohospodarstva a financii, aby furmanom pri prevoze ich konikov urobili ulavu na dani. o Priblizenim tychto starych tradicii vlastne prispievate k rozvoju vidieckej turistiky aj z pozicie dlhorocneho predsedu, v sucasnosti podpredsedu celoslovenskeho Spolku pre obnovu dediny. - Program obnovy dediny ma zaujima. Do tejto aktivity som sa zapojil medzi prvymi uz v roku 1991, pretoze sa usiluje o rozvoj regionov a samozrejme, ze rozvoj regionov si dnes nemozeme predstavit bez rozvoja vidieckej turistiky. Nase podujatia prave k tomuto rozvoju vyrazne prispievaju. Navstevuje ich od tisic do tritisic ludi, dokonca aj zo zahranicia, a prave o to sa usilujeme. S davkou hrdosti sa mozeme pochvalit, ze aj na ceskej webovej stranke sme nasli pochvalu na nasu cinnost. (ng)
Spevacky zbor mesta Brezna v Cechach V nedelu sa z trojdnoveho koncertneho zajazdu v Ceskej republike vratil Spevacky zbor mesta Brezna na cele s dirigentom doc. PaedDr. Milanom Pazurikom, CSc. Pocas vikendu ucinkoval na festivale Mezinarodni sborove dny Litomerice 2004 za ucasti spevackych kolektivov z Nemecka, Svajciarska, Slovenska a domacich spevackych zborov (z Prahy, Roudnic nad Labem a Litomeric).
(r) Tragedia v Ciernom Balogu V piatok 1. oktobra o pol desiatej vecer pri manipulaci so samopalom vo dvore rodinneho domu v Ciernom Balogu zomrel styridsatsestrocny muz. Tragedia sa stala zo zatial neznamych pricin. Samopal ceskoslovenskej vyroby mal muz v nelegalnej drzbe. Zbran podrobia expertiznemu skumaniu. Okolnosti smrtelneho zranenia su predmetom vysetrovania. Policia zacala trestne stihanie vo veci ublizenia na zdravi z nedbanlivosti s nasledkom smrti a nedovoleneho ozbrojovania. (pd) |
V minulosti bol kon na vidieku jedinou taznou silou, v lete pracoval v
polnohospodarstve, v zime v lesoch pri tazeni a dopravovani dreva do miestnych pil.
Myslienku priblizit narocnu pracu drevorubaca s konom a zaroven zabavit divakov si do
svojho vienka zobralo obcianske zdruzenie s nazvom Asociacia furmanov Slovenska. V
rozhovore s jeho predsedom, byvalym starostom Polomky Frantiskom Durcenkom sa dozvieme,
ako zacali a pokracuju sutaze muzov, ktori popri tazkej praci svojou energiou a vitalitou
dokazu ocarit okolie.
Prvy festivalovy koncert sa konal v litomerickej katedrale, kde sa
najskor predstavili jednotlive vokalne telesa a na zaver spolocne zaspievali skladby L.
Janacka, Z. Lukasa a znamu Beethovenovu cast z deviatej symfonie Oda na radost - An die
Freude.