Tohtorocne vyrocie posviacky kostola, alias hody, ktore v Myte
pripadaju vzdy na septembrovu nedelu po kalendarnom mene Matus, oslavili Mytnania trochu
inac ako po minule roky. Dalo by sa povedat: vyraznejsie, zaujimavejsie - tak, aby ostali
v pamati vsetkych obcanov i farnikov co mozno najdlhsie.
Nedelne doobedie sa nieslo tak ako po ine roky v znameni slavnostnych bohosluzieb.
Aby ich co najviac zvyraznil a ozvlastnil, pozval pan farar pater Cyryl svojho oltarneho
brata patra Petra Lasotu az zo Smizian, aby v krasne vyzdobenom kostole spolu s nim
odsluzil svatu omsu za celu farnost a zaroven aj predniesol slavnostnu kazen. Pocas
svatych obradov o pekny umelecky zazitok sa postarala svojim huslovym solom Monika
Akuratna, jemne sprevadzana hrou na organe v podani jej syna Jakuba a organistu Tonka
Cellara. Takisto miesany spevokol vhodne doplnil velebnost chvil venovanych povzneseniu
dusi a docasnemu pozabudnutiu na problemy, ktore inac trapia kazdeho z nas.
Druha polovica dna mala vyrazne svetskejsi charakter, aj ked ho pater Cyryl uviedol
modlitbou. Zacinala o patnastej hodine a skoncila tesne pred zotmenim. Ludia vahavo
prechadzali farskou branou - pozvana bola cela dedina bez ohladu na to, kto k akemu
vierovyznaniu patri - kde ich vital zivy mytnik Matus v historickom obleceni, presne
takom, ako ho pozname z oltarneho obrazu. Kto chcel, mohol mytnikovi vpustit do kapsy
milodar, kto nie, aj tak dostal ,,vstupenku do neba", na ktorej bolo napisane: Lekara
nepotrebuju zdravi, ale chori. Neprisiel som volat spravodlivych, ale hriesnikov. - Do
farskej zahrady, ktorej plot bol vycackany stuhami v papezskych farbach, dostal sa teda
kazdy zaujemca.
Farnici i hostia sa pousadzali k
stolom, na ktorych nechybali zakusky a nealkoholicke napoje. Po kratkom uvodnom prejave
pana farara predviedli vacsi-mensi ministranti a deti scenky a pesnicky, ktore si
pripravili na tuto prilezitost. Zozali uprimny potlesk od svojich rodicov a kamaratov.
Nechybal ani vesely smiech. Medzitym uz dorazili aj chlapci a dievcata zo znameho
breznianskeho suboru Stastne detstvo. Prisli, aby svojim umenim, spevom a tancom spestrili
tento svojrazny, este novostou vonajuci mytnansky posviackovy den. Nastastie aj pocasie
oslave svateho Matusa este dost prialo: slnko sice bohvieako teplo nehrialo, ale nebolo
ani velmi chladno. Vonku sa dalo prijemne sediet a vychutnavat farsky gulas. Chvalabohu,
bolo ho dost pre vsetkych. Deturence zo suboru ukazali, co vedia, vsak sa uz pretancovali
cez nejedno domace i zahranicne javisko, ich veduca Angela Cernakova sa mohla spokojne
usmievat. Spontanny aplauz sa po kazdom cisle ozyval v rozlahlej zahrade. Usmieval sa aj
starosta obce Michal Baranek a vsetci, co pomahali pripravit tuto zatial netradicnu oslavu
cirkevneho sviatku v Myte pod Dumbierom. Ba akoby sa boli usmievali aj tvare zo starych
fotografii, vystavene na tabuli nedaleko vchodu. No a istotne sa usmieval aj hlavny hrdina
tohto dna, svaty Matus, niekdajsi hriesnik, dnes svaty mucenik a evanjelista. Sluzit Bohu
sa predsa da roznym sposobom: nielen vazne a zachmurene, ale aj veselo, ak je to veselost
prystiaca z cisteho a uprimneho srdca.
(d)
Foto: Pater Cyryl
Ako stravit ucitelske ,,prazdniny"
K praci ucitela nepatri len dennodenna priprava
na vyucovanie, jeho efektivny priebeh, snaha co najlepsie vychadzat so ziakmi a rodicmi,
ale i jeho dalsie sebavzdelavanie. Preto som vyuzila prilezitost, ktora sa ponuka kazdemu
nemcinarovi, nielen tomu zo Zakladnej skoly na Pionierskej 2 v Brezne.
Goethe institut je organizacia, posobiaca vo viac ako osemdesiatich krajinach
sveta. Organizuje jazykove kurzy pre rozne vekove kategorie ziakov a studentov, profesijne
zamerane kurzy i kurzy pre dalsie vzdelavanie pedagogickych pracovnikov - ucitelov
nemeckeho jazyka i tych, ktori maju o nemecky jazyk zaujem. Na jednom, z bohatej ponuky
posledne menovanych, som sa zucastnila od 11. do 24. jula v malebnom mestecku Schwabisch
Hall v Baden-Württembergu. Stretlo sa nas sestnast - z roznych kutov sveta (z Francuzska,
USA - jedna pricestovala dokonca z Aljasky, zo Spanielska, Bulharska, Irska, Salvadoru a
zo Slovenska). Dorozumievacim jazykom bola samozrejme nemcina. Kazde dopoludnie sme sedeli
v skolskych laviciach a vymenili si tak ulohy so svojimi ziakmi, ktori si v tom case
uzivali prazdniny. Pocas hodin sme precvicovali gramatiku, novy nemecky pravopis,
rozoberali leterarne texty, spievali detske i sucasne popularne piesne, diskutovali na
rozne temy, pozerali videofilmy, hrali sa, vypracovavali projekty. Niekedy prebiehal
vyucovaci proces aj mimo budovy Goetheho institutu, napriklad v Statnej galerii v
Stuttgarte, v Dome umenia vo Schwabisch Halle, v skanzene starej nemeckej dediny vo
Wacherhofene. Veduca kurzu nam dopredu zadala ulohy, ktore sme museli riesit. Takze sme
,,nebludili" v galerii medzi mnozstvom obrazov, ale hladali ten svoj a snazili sa o
nom zistit a povedat tym ostatnym co najviac. V skanzene sme objavovali typicke
,,Bauernhofy", predstavovali si, ako v nich zili ludia pred sto rokmi. Toto je len
jedna z metod, ktora ma zaujala a chcem ju vyuzit i na svojich hodinach nemciny ci na
roznych exkurziach. Iste si, mile kolegyne a kolegovia, zivo viete predstavit svojich
ziakov pri prehliadke muzea ci galerie - mnohi bezcielne bludia medzi exponatmi a velakrat
o ne nemaju zaujem. Co tak zadat im pred navstevou nejake ulohy? Pocas prehliadky budu
zamestnani a este o zistenych faktoch oboznamia aj svojich spoluziakov.
Kedze v spolkovej krajine Baden-Württembergu zacinaju prazdniny az 1. augusta,
mali sme moznost navstivit rozne typy skol - od materskej az po gymnazium.
Popri klasickom vyucovani v triede sme nasavali atmosferu kazdodenneho zivota vo
Schwabisch Halle, obdivovali krasu baletneho umenia v Statnej opere v Stuttgarte, mali
moznost vidiet netradicne spracovanie muzikalu Dracula. Pri navsteve Klett-Verlag v
Stuttgarte som ziskala prehlad o najnovsich vydavanych tituloch tohto znameho
vydavatelstva.
Vacsinu volneho casu, ktoreho nebolo vela, sme travili spolu. Z neznamej skupiny
ludi sa po dvoch tyzdnoch stali dobri znami, pretoze pisomne kontakty medzi zucastnenymi
pretrvavaju dodnes.
Urcite sa v duchu pytate, ako si mohla ucitelka zafinancovat dvojtyzdenny pobyt v
Nemecku. Z vlastnych zdrojov by to bolo sotva mozne. Moja velka vdaka patri Narodnej
kancelarii programu Socrates, v ktorej som ziskala grant. Tato sanca sa ponuka kazdemu
ucitelovi nemciny. Staci na internete vyhladat webovu stranku Goetheho institutu
(www.goethe.de), vybrat si vhodny kurz na nasledujuci rok - najlepsie do konca februara
2005 a vzapati poziadat o grant (www.saaic.sk - program Socrates/Comenius 2.2C). Ak budete
mat stastie a financny prispevok od agentury dostanete, prezijete nezabudnutelne dni,
ktore vas obohatia nielen po odbornej, ale aj po ludskej stranke.
(eb)
Psychoviny
- Vraj si bola vcera v divadle, - pyta sa
priatelka, - ake to bolo?
- Take do placu.
- A malo to aspon stastny koniec?
- Velmi. Vsetci bolo stastni, ze je koniec.
...
- Zase ti vratili z redakcie vtipy?
- Zase! Ale to je uz vrchol vsetkeho. Poslal som ich styri a vratili mi desat.
...
Hliadka zastavi dedka, ktory bicyklom prefrcal
na cervenu.
- Otec, dajte patdesiatku, - vravi policajt.
- Aj by som ti synku dal, ale ci ta ja poznam? Kto vie, ci ju vratis.
...
Rozpravaju sa dve zeny z jedneho cinziaka:
- Nevies, preco nas sused tak strasne vrieskal na svoju zenu?
- Lebo mu nechcela povedat, na co minula peniaze.
- Tak preco dnes znova vrieskal?
- Lebo dnes mu to povedala.
...
V hoteli je poziar. Vsetci kricia:
- Vodu, vodu, vodu ...
Z okna sa vykloni pan a krici:
- A na trinastku flasu borovicky.
... |
- Moja zena zacne od zajtra travit medove
tyzdne.
- Sama? A co ty?
- Ja nemozem. Som diabetik.
...
- Za pitie a fajcenie platite svojim zdravim.
- Keby len zdravim, pan doktor, ale viete, co to stoji penazi?
...
- Pocuj Dezo, tu citam, ze kazda tretia zena u
nas je tyrana.
- To je blbost. Ja som mal styri a tlkol som ich vsetky ...
...
- Pan sused, mozem vas vecer pozvat na jablka v
zupane?
- Pani suseda, vy aj bez zupanu!
...
Pani Novotna, musim vam povedat zlu spravu. Vas
manzel prave vyskocil z okna.
- To je strasne, ved na to nemal ziadny dovod.
- Tiez som si to myslel, kym som vas nevidel ...
...
- Halo, je tam drogeria?
- To teda nie je!
- Docerta, preco to potom dvihate?
...
Jozo hovori kamaratovi pri pive:
- Uz som prisiel na to, preco Holandania piju tolko mlieka.
- Ale nevrav. Tak preco?
- Ochutnaj ich pivo a uvidis.
Zozbieral: Jozef Pupis |
|