Hrnciarstvo este v nedavnej minulosti patrilo medzi najrozsirenejsie remesla na Slovensku. Varilo sa v hlinenych hrncoch, pieklo sa v hlinenych pekacoch, spolocne sa jedlo zo sirokych hlinenych mis. Mlieko a ine tekutiny sa uchovavali v mliecnikoch, krcahoch, dzbanoch, na stenach viseli malovane taniere. Kazda dielna mala svoj charakter, svoje vzory, svoje farby. Medzi najznamejsie dediny s vyrobou hlinenych dekoracnych vyrobkov patrili aj nedaleka Lubietova a Slovenska Lupca.
Nuz a ja vas dnes pozyvam do Slovenskej Lupce, na navstevu do dielnicky ludoveho keramikara Gustava Viraga. Vsade, kde sa pozriete, pozeraju na vas vyrobky z hliny. A majster? Toho nenajdete inak, ako pri robote - pri hrnciarskom kruhu. Prisadol som si k nemu, on pracoval a ja som pocuval. Dozvedel som sa, ze od malicka rad kreslil a maloval. Prve dotyky s hlinou sa viazu k ludovej skole umenia. Hlina mu ucarovala pre jej poddajnost, no nikdy si vraj nepomyslel, ze ked sa raz bude rozhodovat, co dalej, uprednostni hlinu.
A tak sa v roku 1970 zacina ucit v lubietovskej hrnciarskej dielni. Ako spomina, po prvykrat v zivote mal stastie. Preco? Nuz preto, lebo jeho ucitelom nebol nikto iny, ako uz uznavany nestor a majster keramikar, jeden z najznamejsich na Slovensku - Emil Majnhold. Ked vybadal jeho zaujem a talent, nic si neponechal pre seba, rad mu vsetko odovzdaval. Niet sa potom co cudovat, ze do jeho dielnicky chodil aj po veceroch, len aby sa naucil co najviac.
Po vojencine zacas robil instruktora a potom sa osamostatnil. Vedel, ze musi robit viac. V Slovenskej Lupci si zalozil dielnicku, kde pracuje aj dnes. Aj ked ostaval verny lubietovskym vzorom, farbam, tahalo ho to aj inde. Ked chcel vediet, ako sa rodia starodavne amfory, zasiel aj do Grecka. Ked to zvladol, znovu zatuzil po niecom inom. Boli to hlinene sosky, plastiky. No nech uz robil, co robil, aj dnes sa snazi byt verny lubietovskej tradicii, starodavnej kresbe: bodka, ciarka, vlnovka, farbam: zelena, biela a hneda. Velakrat sa s nim a s jeho vyrobkami mozete stretnut v ktoromkolvek kute Slovenska, na trhoch, jarmokoch, v skanzenoch. Pri jeho stanku je vzdy dost zaujemcov a je ich este viac, ked zacne tocit na kruhu. No jeho vyrobky su zname uz aj vo svete, kde mal niekolko vystav svojich vyrobkov.
,,Pridu aj take dni, ked ma to pochyti a zacnem sa s hlinou hrat, maznat, vytvarat vzory a tvary slnka ci rozpravkovu cutoru. No najviac sa viem pohrat s hlinenymi postavickami, ktore neraz predstavuju ludske neresti," priznava sa. Ma vsak aj ine lasky, farby a paletu, zbierku motylov a ked je aspon trochu casu, aj rybarcinu.
Hej, viem, ze by sa ziadalo o tomto majstrovi ludoveho remesla, hrnciarstva, este vela toho povedat. Nuz ale ja to ponechavam na vas. Zastavte sa pri jeho stanku, zapozerajte sa na jeho robotu, porozpravajte sa s nim a dozviete sa toho este velmi vela o jeho tvorbe, zivote, ale predovsetkym o jeho planoch. Ma ich viac ako dost.

Vojtech Majling

Polstorocne Brezinky

Brezinky, to nie je len nazov piesne, ale aj nazov doliny nedaleko Polomky, ktora sa moze popysit snad najstarsou folklornou skupinou tejto oblasti. Sucastou Dni obce Polomka, ktore sa uskutocnili v ostatny septembrovy vikend, boli aj oslavy 50. vyrocia zalozenia tejto folklornej skupiny. Ponukame vam preto maly navrat do minulosti Breziniek:

V roku 1954 mladi ludia hladali prilezitost na zabavu, aby si mohli oddychnut po tazkej praci, ktora ich denne sprevadzala. Leopold Cibula bol osobnostou, ktora sa uspesne pokusila zalozit skupinu, aby prezentovala v Polomke, ale aj mimo nej krasne zvyky rodnej obce. Skusenosti z posobenia v inom subore sa snazil vyuzit v prospech noveho kolektivu. Pomahali mu Jan Michalec a Michal Suchan ml., ktoreho dom bol prvym miestom spolocnych utornajsich a piatkovych stretnuti. Vo folklornej skupine zacali pracovat mladi ludia, ktori mali radi ludovy spev, tanec a hudbu. Prve predstavenie v roku 1954 na Medzinarodnom druzstevnom dni v Polomke sa stretlo s velkym uspechom. Nemenej vyznamne bolo aj vystupenie v roku 1955 v Hornej Lehote na Mierovych slavnostiach a o rok v Zavadke nad Hronom pri slavnostnom otvoreni podniku Sigma. V roku 1957 im tlieskali divaci na Medzinarodnom druzstevnom dni v Podbrezovej. V roku 1958 sa zucastnili na celoslovenskej sutazi ludovoumeleckej tvorivosti v Zarnovici, kde ziskali druhe miesto. V 60. rokoch folklorna skupina Brezinky pracovala na tvorbe svojich programov, s ktorymi sa prezentovala na roznych okresnych a krajskych prehliadkach a na oslavach roznych vyroci. Uspech zaznamenala aj v roku 1971 na vystupeni v hoteli Lux v Banskej Bystrici. Niekolko rokov po tychto pravidelnych vystupeniach ucinkovala prilezitostne len spevacka skupina pod vedenim Leopolda Cibulu.
V roku 1978 folklorna skupina Brezinky obnovila svoju cinnost na podnet organov obce a vtedajsieho tajomnika MNV Frantiska Durcenku, ktory dal dohromady ludi zanietenych pre ludovy spev a tanec. Zaklad noveho kolektivu tvorili mnohi zo zakladajucich clenov, ktori sa na zaciatku prezentovali hlavne spevmi. Spevacka skupina sa v roku 1978 zucastnila na nahravani ludovych piesni a zvykov v Slovenskom rozhlase v Banskej Bystrici na gramofonovu platnu s nazvom Pohronie. Prve stretnutie uzsej skupiny, ktoru tvorili Frantisek Durcenka, Leopold Cibula st., Jan Michalec, Magdalena Predajnova a Pavol Rosina, ktory s nimi dalej nepokracoval, bolo 23. marca 1979. Dohodli sa, ze jednotlive bloky budu zamerane na vsetky zvyky a obycaje pocas jedneho roka v Polomke pod nazvom Rok na dedine v spevoch. Prve velke stretnutie clenov obnoveneho suboru bolo 8. novembra 1979. K dospelym clenom sa postupne pridala aj mladez, ktoru v tancoch viedol Jan Venger a ludova hudba pod vedenim Jana Michalca. Vytvorili dramaticke pasmo Priadky, predstavujuce zvyky a obycaje zimneho obdobia na dedine, ktore malo uspech aj na okresnej prehliadke v Brezne v roku 1980. V obdobi rokov 1979 - 1985 subor vytvoril bloky, ktore sa viazali k nejakemu rocnemu obdobiu, napriklad Vitanie noveho roka. Tancovacka vo ,,vrstve" bol originalny zvyk, ktory k jari uzatvaral obdobie priadok, zimnych radovanok na zabave. Veselo bolo aj na Parackach. Blok Rukovacka bol spracovany do javiskovej podoby ako zvyky, ktore sa dodnes zachovavaju pri odvode a rukovani. Tento blok bol velmi oblubeny pre pestry pesnickovy repertoar. Polomska svadba je akymsi vyvrcholenim spevacko-tanecnej ludovej tvorby.

(kk)

Ozivenie ,,medvedov"

,,Ak mate priezvisko Medved alebo Medvedova a chcete sa zoznamit s inymi ,,medvedmi" - nevahajte! Pridte v dnoch 16. a 17. oktobra do rekreacneho zariadenia Drotovna pri Hronci na vynimocne a jedine stretnutie tohto druhu (mimo lesa) na Slovensku."
Tymto textom zacina pozvanka na 7. stretnutie ,,medvedov", ktore sa po stvorrocnej odmlke uskutocni nie v hoteli Biela Medvedica, ale v rekreacnom zariadeni Drotovna, ktoreho veducim je tiez nositel priezviska Medved.
V programe tohto podujatia je stretnutie pri vatre s podavanim kotlikoveho gulasa, originalne ,,medvedie" sutaze" pre deti a dospelych, chybat nebude tradicna sutaz v kresbe medveda na asfalt. Zlatym klincom bude slavnostna vecera s hudobnou skupinou M & W a s bohatym kulturno-spolocenskym programom i tombolou.
Na zaklade udajov z registra obyvatelstva ministerstva vnutra v roku 2002 v Ciernom Balogu evidovali 258 a v Brezne 381 nositelov priezviska Medved. V roku 2003 na Slovensku registrovali 1816 nositelov tohto priezviska. V pripade, ze patrite medzi nich, mate moznost zucastnit sa na 7. stretnuti ,,medvedov", ak sa prihlasite na adrese: Rastislav Medved, Cesta osloboditelov 122, 977 01 Brezno, mobil: 0905 439658, tel./fax: 6114016, e-mail: ambrezno@nextra.sk.

(DaRa)