Milan Palovcik, podnikatel, Brezno:

- Ja osobne by som sa uz zaockovat nedal, lebo raz som ockovanie absolvoval a potom som ochorel este viac. Cize moj imunitny system sa musi sam vzchopit a vysporiadat s chorobou. Pri chripke jem menej stravy, pijem vela tekutin, vypotim sa a za tri, styri dni je po nej.

Denisa Longauerova, na materskej dovolenke, Podbrezova:

- Myslim si, ze ockovanie je mozno na nieco dobre. Ale bojim sa, ked dam zaockovat proti chripke deti ci seba, ze moze prist nejaky iny virus, ktory bude o nieco horsi a proti nemu ockovanie nepomoze. Teda nemam k tomu nejaky pozitivny vztah.

V. S., dochodkyna, Brezno:

- Proti chripke som nikdy nebola ockovana, ani nebudem. Viem sa liecit sama. Pocula som, ze to nie je bohvieco. Denne treba vela pohybu a vela vitaminu C. Ked uz chripku dostanem, liecim sa bylinkovym cajom, medom a vitaminom C.

Julia Vajdikova, podnikatelka, Pohorela:

- Vlani som si kupila injekciu, ale nestacila som sa dat zaockovat, lebo ma chripka predbehla a injekcia ostala nevyuzita. Casto som chora, preto verim, ze ockovanie pomoze.

Julius Garaj, zivnostnik, Brezno:

- Chcel by som to skusit, lebo som hudobnik a casto mam problemy s hlasivkami. Mozno by mi ockovanie pomohlo. V televizii som sice videl anketu, v ktorej sa vyjadrovali proti ockovaniu, ale ja by som to aj napriek tomu skusil.

Mariana Margetova, socialna pracovnicka, Cierny Balog:

- Ja som sa proti chripke ockovat nedala, ale viem, ze moj brat dal deti zaockovat a myslim, ze im to pomohlo. Podla mna deti a stari ludia su nachylnejsi na chorobu, a preto by sa mali dat zaockovat. Mladsi ludia do styridsiadky v pohode zvladaju naval chripky.

Magdalena Ostrihonova, dochodkyna, Brezno:

- Myslim si, ze ockovanie pomoze a zvlast starsi ludia mavaju problemy. Zatial som este ockovanie nepotrebovala, chorobu som vzdy prekonala vitaminmi a lezanim v posteli bez antibiotik, ale uz zacinam nad ockovanim rozmyslat.

(ng, ma)

Zastavka uz ma lavicku

Dakujem v mene obcanov Zamostia a prilahleho okolia pracovnikom Obecneho uradu v Nemeckej, predovsetkym Petrovi Orosovi, ze spravne pochopili moj zamer v Horehroni zo 7. septembra a autobusova zastavka pri ,,zamostianskom" moste sa moze ,,popysit" stabilnou lavickou, s ktorou si tazko poradi aj rozbujarena mladez pri navrate z diskotek.

Miroslav Suja

Kralovna monografii

Samotny Cierny Balog, jeho okolie je znamy pojem. Presvedcil som sa o tom aj tu za morom, kde krajania roznych emigracnych vln, rozneho veku, ti najstarsi, ktori prezili znacnu, ak nie celu cast zivota za hranicami Slovenska, az neuveritelne dobre poznaju tento kraj a dedinu Cierny Balog.
S napatim som preto cakal monografiu Cierny Balog, tuto teraz uz ,,kralovnu monografii". Cosi som vedel o jej priprave, praci na nej. Dvojica, znamy tandem spisovatelov Peter Kovacik a Ladislav Tazky, ktori su okrasou, hrdostou slovenskej literatury, kultury a ktori su aj hrdi Ciernobalocania a ku ktorym sa pridali dalsi rodaci a priatelia Cierneho Balogu, bola zarukou napovedajucou, ze to nebude bezne dielo. Rozhodnutie Jana Kovacika, ktoreho poznam z tlace, jeho uvedomelost, stedrost pri podpore veci prinasaju uzitok spolocnosti. Ti, co Balog poznali z rozpravania, maju dokaz. Popocuvali cedecko, ktore je v knihe. Padli hlasy, ze taku knihu zaiste nema ani Toronto, najvacsie mesto Kanady, ktore ma vyse 2,5 miliona obyvatelov. Clovek ani nechce verit, co vsetko dokaze kniha, ako dokaze reprezentovat cely stat, narod, kontinent. Cez studenu vojnu obe strany propagandou a ociernovanim nesetrili. Neraz nas predstavovali ako pastierov, ktori spavaju s dobytkom, ako nevzdelanych divochov, nekulturnych, netolerantnych. A tu opak. Ako sa len cudovali a cuduju, aj sa cervenali, ako nas pocas studenej vojny oznackovali.
Viem dobre, ake tazke - pretazke a na Horehroni doslova az neznesitelne obdobie preziva vacsina ludi. Cloveka to boli. Napriek tomu kultura je v hladovej doline doma, dokazuju to kvalitne knihy, v takom kratkom case hotova knizna zatva: monografia Cierny Balog, Tvorivy pobyt a Svaty z Handlov od Petra Kovacika, V kralovstve zelenej bohyne od Ladislava Tazkeho, Zbojstva Jakuba Surovca od Frantiska Kreutza, monografie z Horehronia. To je najlepsia obrana pred prazdnotou, gycom. No a ja mam v hlave pridavok, zatial len v hlave, knihu Cierny Balog v piesni a poezii.

Pavol Datko

 Sportom proti drogam

Stava sa pomaly tradiciou, ze jesenne dni v Zakladnej skole v Jaseni su spestrene sportom. Ziaci z okresu Brezno sa znovu stretli na 3. rocniku pretekov v cezpolnom Behu proti drogam O putovny pohar starostu obce Jasenie. Tento rok sa usmialo stastie na druzstvo z Jasenia, ktore malo po odratani trestnych sekund vysledny cas 00:08:00,47. Druzstvo sutazilo v zlozeni Juraj Havran, Matej Pauco, Jakub Kubacky. Tito chlapci dosiahli aj najlepsi bezecky cas (7,54 min) zo vsetkych sutaziacich, za co boli odmeneni osobitnou cenou. Na druhom mieste skoncila Zakladna skola Cierny Balog – Dobroc v zlozeni Lukas Kumstar, Martin Tazky a Adam Kovacik. Treti stupen obsadila trojica ziakov Frantisek Muransky, Juraj Bartos a Viktoria Adamcova zo Zakladnej skoly Valaska. Vitazom este raz srdecne blahozelame a verime, ze medaily a diplomy im budu peknou spomienkou.
Na zaver pretekov riaditelka skoly Mgr. Marika Budova podakovala celemu organizacnemu timu, ktory preteky technicky a organizacne pripravil, Obecnemu uradu v Jaseni, ktory akciu financne “zastresil” a vsetkym zucastnenym sutaziacim a ich pedagogom, ktori si urcite odniesli pekny zazitok.
Tesime sa na stretnutie opat o rok.

(js)