Strasne nerada...

Je to ozaj problem? Je, pretoze nan nadvazuju dalsie veci. Clovek ma tendenciu odkladat si neprijemne veci na poslednu chvilu. Ak mam medzi povinnostami cinnost, ktoru nerad robim, je jasne, ze pri jej nevykonani – nesplneni si povinnosti – mam problem od svojho okolia. Nerad chodim vystavat rady pred priehradkami na platby na poste? Minule som mala klientku, ktorej odpojili elektrinu, pretoze nemala vcas zaplatene. Bol to iny problem ako nechut ist do radu na poste, ale islo o oneskorenie platby. Nerada zehlim? Reakcia manzela, ktory v rannom zhone zisti, ze kosela, ktoru si chcel obliect, je este v kope na zehlenie, by sa asi publikovat nedala.
A problem mam nielen od okolia. Odkladanie cinnosti ma za nasledok jej nakopenie a tym viac casu a energie na jej vykonanie, co zasa sposobi, ze ju robim so stale vacsou nechutou alebo rovno s odporom. Moje vlastne svedomie mi hovori, ze som lajdak, mam sam zo seba zly pocit....
Zamerne pisem o problemoch dospelych, hoci sa chcem obratit skor na studentov, ktorym pred mesiacom zacala skola. Slovo ”musim” u vacsiny ludi vyvolava vnutornu vzburu. A kazdy – maly i velky – ma svoje oblubene a neoblubene cinnosti. Povinnosti su vsak povinnosti tak pre malych ako pre velkych. Clovek ich musi vykonavat, ci sa mu to paci alebo nepaci, s tym vela nenarobi. Ale moze urobit nieco s tym, aby sa mu povinnosti vykonavali lahsie.
Odkladam neprijemne veci na poslednu chvilu? Je dobre urobit ich co najskor, ale niekedy si mozem povedat: ”Este si chvilu pocitam, ale o piatej zacnem pisat matiku.” Mam neprijemnost odlozenu, netrapim sa, kedy ju mam zacat, nerozmyslam o tom, co neprijemne ma caka – citam si. Ale chce to dodrzat svoje slovo a naozaj zacat o piatej.
Je moja povinnost naozaj tazka na vykonanie? ”Ked si to urobis, mozes ist von (hrat sa na pocitaci)”. Hovoria to rodicia, ale funguje to rovnako dobre, ked si to poviem ja sam.
Pri uceni sa velmi hudba pocuvat neda, ale oblubena skupina mi moze ulahcit upratovanie mojej izby – priamo k povinnosti si pridam nieco prijemne.
Ak si ja sam stanovim ”odmenu” za vykonanu povinnost, urobim ju lahsie a rychlejsie. Odmenou je aj to, ze dostanem jednotku, ze sa zaradim medzi dobrych ziakov, ze budem mat taky priemer znamok, ze sa dostanem bez prijimaciek do skoly. Nieco chcem a splnenie povinnosti mi v tom pomoze.
Povinnosti trvaju cely zivot. Ak sa ich naucime vykonavat s co najmensim vnutornym odporom, urobime si tento zivot podstatne lahsim.

Mgr. Marcela Skultetyova, psychologicka  

Jesen a zima su pre nas organizmus narocne

Ulohou nasej imunity nie je len obrana tela pred vonkajsimi nakazami, ale aj vsestranna a pohotova kontrola nasho zdravia. Nici skodliviny a bezpecne rozpozna vsetko, co je pre telo cudzie. Strazi vznikajuci a zanikajuci bunkovy zivot a musi sa vyrovnavat aj s podnebim a jeho charakteristickymi zmenami.

Chlad nie je na vine

Pre vsetky telesne funkcie existuju dve rizika. Na jednej strane dlhodobe pretazovanie a na strane druhej netrenovanost. To plati pre imunitny system aj svaly. Infekcie, ktore nase telo ohrozuju, laicky nazyvame nachladenim. Chlad vsak nas stav nezavinil. Pricinou je vzdy nakaza.

Prospieva otuzovanie

Funkcie imunitneho systemu, vratane regulacie tepla a chladu, zavisia od dobreho prekrvenia koze a sliznic. Ak sa vonkajsia teplota znizi pod 18 stupnov Celzia, teplotne straty su vyssie ako prebytok tepla, ktory telo vytvara. V pripade, ze nie sme primerane obleceni, dochadza k stiahnutiu vlasocnic v pokozke. Krvny obeh sa zredukuje na najmensiu moznu mieru. To je klucovy okamih, na ktory cakaju povodcovia chorob. Maju totiz otvorenu cestu do organizmu. Obranne bunky opustili svoje pozicie a stiahli sa s krvou dovnutra tela. Iba otuzilec dokaze na taketo zmeny pohotovo reagovat. Ten je na pocasie len minimalne citlivy.

Imunitu musime posilnovat

Ochorenie teda nesposobi vonkajsia pricina, ale skor neschopnost tela dat na nepriaznive podnety z okolia spravne odpovede. Je jasne, ze imunitny system je potrebne podporit. Pocas zimneho obdobia nie je v nasej strave dostatocne mnozstvo vitaminov a mineralov. Preto sa odporuca denne ich doplnanie v tabletkach. Vhodne su preparaty, ktore obsahuju nielen potrebne vitaminy a stopove prvky, ale aj zensen. Ten podporuje tvorbu tzv. T buniek. Su to biele krvinky, ktore dokazu nicit skodlive virusy a bakterie.
Pre obranyschopnost organizmu je dolezity aj pitny rezim. Denne treba vypit asi 2 az 2,5 litra tekutin. Idealne je, ak ma vyznamne zastupenie mineralna voda, akou je Budis. Doplname nou ubytok mineralov. Pre jesenne a zimne mesiace je idealna prirodna nesytena Budiska, ktora nedrazdi nase sliznice.
Vyznamnu ulohu pri obrane organizmu pred skodlivymi vplyvmi vonkajsieho prostredia hra aj crevna flora. Casto ju narusame nevhodnou stravou ci nadmernym uzivanim liekov. Ak sa chcete vyhnut komplikaciam spojenym s takymto problemom, vyskusajte ako prevenciu vyrobky s uzitocnymi mikrobmi z radu bifidobakterii a Laktobacilom. Medzi dolezite prvky prevencie poruch imunity patri aj pravidelny pohyb na zdravom vzduchu a dusevna pohoda.

Zuzana Jonekova

Opat prinasame sutaz v spolupraci s LUKAS EUROPE. Vasou ulohou je pozorne si precitat clanok a do 20. oktobra odpovedat na otazku: Co podporuje zensen? Traja vyzrebovani dostanu publikaciu z edicie Zenskeho magazinu.

Poslanci Mestskeho zastupitelstva v Brezne prijali dna 31. maja 2004 uznesenie o racionalizacii skol a skolskych zariadeni, ktore sa zacalo realizovat od 1. septembra 2004. Prve uspechy racionalizacie zariadeni skolskeho stravovania sa uz dostavili. Okrem toho, ze sa znizili naklady na prevadzku, znizila sa stravna jednotka natolko, ze zriadovatel mohol poziadat o poskytnutie dotacie na stravu pre deti v hmotnej nudzi podla vynosu Ministerstva prace, socialnych veci a rodiny Slovenskej republiky pre vsetky zakladne a materske skoly vo svojej zriadovatelskej posobnosti.
V nadvaznosti na Rozhodnutie primatora mesta Brezno c. 14/2004 zo dna 23. septembra 2004 sa budu s ucinnostou od 1. oktobra do 31. decembra 2004 vyberat a uhradzat poplatky za stravovanie ziakov zakladnych skol, deti materskych skol takto:
ZS Pionierska 2, ZS Karola Raposa – 1. stupen 27 Sk, 2. stupen 29 Sk, MS B. Nemcovej 17, MS Hradby 9 a MS Bastova 11 – celodenna strava 33 Sk, poldenna strava 27,50 Sk, len desiata 7,50 Sk, ZS s MS MPCL 35 – 1. stupen 28 Sk, 2. stupen 30 Sk, MS 9. maja 53 pri ZS MPCL 35 – celodenna strava 34 Sk, poldenna strava 28,50 Sk, len desiata 7,50 Sk, ZS Pionierska 4 – 1. stupen 28 Sk, 2. stupen 30 Sk, MS Nalepkova 50, MS Dr. Clementisa 3 – celodenna strava 34 Sk, poldenna strava 28,50 Sk, len desiata 7,50 Sk.

Mgr. Viera Chudikova, veduca oddelenia skolstva

Kresba: Peter Zifcak