Vzdelavacie zariadenie pre zdravotne sestry

V ramci projektu Leonardo da Vinci pracovnici neziskovej organizacie Novy domov v Helpe a socialneho zariadenia Kotva v Zadnych Halnoch v auguste az v oktobri v nemeckom Sasku - Anhaltsku absolvovali teoreticku a prakticku staz. Ziskane vedomosti uplatnia v pripravovanom vzdelavacom zariadeni pre okres Brezno, ktore sa buduje v spolupraci so vzdelavacim centrom v Magdeburgu so zameranim na studium kvalifikovanych zdravotnych sestier pre socialne zariadenia u nas.

(jt)

O miestnych daniach a poplatkoch rozhodnu obce

Prveho novembra nadobudol ucinnost zakon o miestnych daniach a poplatkoch, podla ktoreho od januara buduceho roka zvysovanie miestnych dani bude v kompetencii samotnych obci a miest. Vysku a dalsie podrobnosti miestnych dani stanovia vseobecne zavaznym nariadenim. Aj ked rozhodovanie o miestnych daniach je v rukach zastupitelstiev, obcania mozu ,,vezetenka" zastupitelstva pripomienkovat. Miestnymi danami su dane z nehnutelnosti, za psa, za uzivanie verejneho priestranstva, za ubytovanie, za predajne automaty, za nevyherne hracie pristroje, miestnym poplatkom je poplatok za komunalne odpady a drobne stavebne odpady.

(tt)

Lokalne partnerstvo socialnej inkluzie

V stredu 24. novembra o 16. hodine sa v restauracii Omega v Brezne uskutocni prva verejna prezentacia Lokalneho partnerstva socialnej inkluzie okresu Brezno. Predmetom prezentacie bude sirokej verejnosti poskytnut informacie o projekte Lokalneho partnerstva socialnej inkluzie, o cieloch cinnosti, o konkretnych aktivitach a planovanych vystupoch a o pripravovanych vyzvach na predkladanie mikroprojektov. Sucastou prezentacie bude aj predstavenie Fondu socialneho rozvoja, jeho zamerani, moznosti v systeme podpory komunit.

(jm)

Tohtorocnych maturantov caka maturita po novom. Netyka sa este vsetkych predmetov, ale len tych, ktore uz boli overene a na novy system pripravene. Su to anglicky, nemecky jazyk a matematika. Po novom bude tiez pisomna interna cast maturitnej skusky, a to okrem spominanych troch predmetov este zo slovenskeho jazyka. Z ostatnych predmetov sa bude maturovat po starom, teda prevazne ustnou skuskou. Kazdy rok sa vsak budu do systemu novej maturity zaradovat dalsie a dalsie predmety, az kym sa maturovat po novom nebude zo vsetkych. Od polovice septembra, kedy bola prvykrat zverejnena vyhlaska o ukoncovani studia na strednych skolach, sa rozvinula polemika v radoch ucitelov, rodicov a ziakov, ktori dokonca svoj nesuhlas vyjadrili aj strajkom. Nazory na novu formu maturity sme zistovali u riaditelov strednych skol v okrese Brezno:

,,Ako sme zvladli doterajsie maturity, tak zvladneme aj maturitu po novom. Z hladiska organizacie to bude narocnejsie, tazsie, lebo prvykrat maturujeme takymto sposobom. Zvlast problematicke bude zostavit maturitne komisie. Tiez neviem odhadnut, ako obstoja nasi ziaci. Vyjadrujem vsak presvedcenie, ze vsetci zmaturuju uspesne," hovori riaditel Gymnazia Jana Chalupku v Brezne PhDr. Miroslav Glembek.
,,Po organizacnej stranke sa maturity po novom dost obavame. Bude narocne zladit vyucovanie s maturitnymi skuskami, pretoze vela ucitelov bude musiet byt v maturitnych komisiach v inych skolach. Co sa tyka obsahu maturit, dufam, ze ich studenti zvladnu aj napriek tomu, ze pripravy na tuto novu formu zacali neskoro. S pripravami bolo treba zacat uz od prveho rocnika a nemenit pravidla uprostred," tvrdi riaditelka Dievcenskej odbornej skoly v Piesku PaedDr. Eva Hlavacova.
Riaditel Strednej priemyselnej skoly v Brezne Ing. Jan Lehotsky sa domnieva, ze nova forma maturitnych skusok bude objektivnejsia, ale voci studentom je nespravodlive, ze na nu neboli pripravovani uz od zaciatku. Zdoraznil, ze zatial najvacsia zmena sa dotyka cudzich jazykov, ostatne skusky v podstate ostavaju nezmenene.
,,Ziaci odbornych skol mali doteraz moznost maturovat zo styroch predmetov, pricom si mohli zvolit z predmetov matematika, cudzi jazyk, fyzika. V sucasnosti o tuto moznost prisli, musia maturovat z cudzieho jazyka a z matematiky a z fyziky mozu maturovat len dobrovolne, pricom prijimacie skusky na vysoke skoly technickeho smeru su z matematiky a fyziky. Dotacia hodin na vyucovanie cudzich jazykov je nizka - su zaradene do kategorie C v prechodnom obdobi. Nevyhodou je, ze terajsi maturanti nevedeli o povinnej maturite z cudzieho jazyka, aj ked studium cudzich jazykov je potrebne, kedze sme clenskym statom EU. Bolo by vhodnejsie, keby po novom maturovali terajsi prvaci strednych skol," domnieva sa riaditelka Sukromneho stredneho odborneho ucilista hutnickeho v Podbrezovej Ing. Anna Pavlusova.
Podla nazoru riaditela Stredneho odborneho ucilista v Brezne Ing. Pavla Medveda: ,,Je chybou, ze roznorodost v hodnoteni maturantov chceme odstranit ihned. Ak sme niekolko rokov akceptovali nerovnost vo vedomostiach a hodnoteni maturantov, robme to este styri roky. V tomto skolskom roku robme maturitu narocnejsie ako vlani, o rok narocnejsie ako v tomto roku, atd. a o styri roky podla idealnej predstavy."
,,Priprava a uskutocnovanie novych postupov a foriem je narocnym procesom, ktory v ziadnej oblasti nemoze byt dokonalym ako sa hovori ,,hned na prvykrat". Podobne vnimame i realizaciu novej koncepcie maturitnej skusky. Az po jej premiere bude uplne jasne, co je potrebne zmenit, pripadne upravit. V pripade hotelovej akademie vidime negativum v tom, ze ziaci povinne maturuju len z jedneho cudzieho jazyka, kym doposial bola povinna maturitna skuska z dvoch cudzich jazykov. Narocna bude tiez organizacia hlavne internej casti maturitnej skusky a v odbornej zlozke by bolo potrebne zvazit vyhlaskou urcene zlozenie predmetovej maturitnej komisie. Predpokladame, ze niektore otazky sa ozrejmia i po vyklade vyhlasky o ukonceni studia, ktory prave v tomto obdobi postupne zabezpecuje ministerstvo skolstva v spolupraci s krajskymi skolskymi uradmi vo vsetkych samospravnych krajoch," zhodnotila riaditelka Hotelovej a obchodnej akademie v Brezne Mgr. Eva Docekalova.

Platnost starych SPZ-iek pomaly konci

Este 53 386 nevymenenych starych statnych poznavacich znaciek eviduju k 1. novembru v Banskobystrickom kraji, co z celkoveho poctu evidovanych vozidiel (232 854) predstavuje 22,94 percenta. Ako nas informovala hovorkyna Krajskeho riaditelstva PZ v Banskej Bystrici por. PhDr. Maria Faltaniova, najviac nevymenenych SPZ-iek je v okrese Rimavska Sobota, najlepsie na tom je okres Lucenec. Brezniansky okres je na 11. mieste s 3312 nevymenenymi SPZ-kami. Vsetky motorove vozidla, ktorych majitelia si svoju povinnost nesplnia do 31. decembra, budu z evidencie trvale vyradene.
Policia zaroven oznamuje vodicom, ktori chcu na svojich vozidlach menit tabulku s evidencnym cislom so statnym znakom Slovenskej republiky za tabulky so znakom Europskej unie, ze tento ukon je zbytocny. Navyse opat zaplatia 1000 korun za tabulku s evidencnym cislom a 150 korun ako administrativny poplatok. Tabulky so statnym znakom Slovenskej republiky platia bez obmedzenia. Po 1. januari 2005 budu na uzemi Slovenskej republiky teda platit dva druhy tabuliek s evidencnym cislom: so znakom SR aj so znakom EU.

(r)

Schvalili projekt urceny ziakom

Nazov - Poradensko-informacny system zamerany na moznosti studia na strednych skolach v ramci BBSK urceny ziakom zakladnych skol pri volbe povolania - nesie projekt, ktory v tychto dnoch schvalili na zaklade ziadosti Banskobystrickeho samospravneho kraja. Jeho realizacia zacne po podpisani kontraktu v sume asi 1,8 miliona korun pravdepodobne uz v decembri. Jeho dlzka je stanovena na patnast mesiacov, ale je mozne, ze z prispevkov podnikatelov bude projekt udrzatelny aj po skonceni jeho financovania z Europskeho socialneho fondu.
Ako nas informoval projektovy manazer Jan Lazar, v ramci projektu sa vytvori komplexny system informovanosti o moznostiach studia na strednych skolach v kraji, zvysi sa dostupnost, kvalita a hlavne rozsah informacii na ucely karierneho poradenstva a rozvoja nastrojov na predvidanie buducich potrieb trhu prace.
Cielovou skupinou projektu su ziaci zakladnych skol, ktorym aktivity projektu pomozu zorientovat sa v komplexnej ponuke studijnych odborov na strednych skolach.

(r)

Slavnostnou vernisazou v utorok 9. novembra v Horehronskom muzeu spristupnili vystavu pod nazvom Banskobystricky fotoklub sa predstavuje. Fotoklub posobi pri Stredoslovenskom osvetovom stredisku v Banskej Bystrici, vekom je mlady, ale fotografi v nom zdruzeni su skuseni a uspesni tvorcovia. Momentalne ho tvori najsilnejsia zostava banskobystrickych fotografov, ktori svoju tvorbu priblizuju milovnikom fotografie na Horehroni, ale aj navstevnikom mesta Brezna. Na vystave sa svojou tvorbou predstavuju J. Slota, A. Poliak, V. Vaja, S. Klajban, M. Snopko, E. Licha - Zabranska, J. Miskovic, I. Dian a J. Sperka. Ich fotografie su rozmanite, ci uz z oblasti prirody, sportu alebo v nich zachytavaju atmosferu vzdialenych krajin. Vystava umiestnena v Mestianskom dome potrva do konca novembra.

Foto: Stefan Vozar