16. NOVEMBER 2004 Strana 3

STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT

Sedemnasteho novembra uplynie patnast rokov od zmeny politickeho systemu u nas. Vyrocie neznej revolucie niekto prejde bez povsimnutia, niekto si zaspomina na chvile, ktore vtedy prezival. Aj v nasej ankete sme si pripomenuli udalost spojenu s padom komunistickeho rezimu, ktoru poslanci parlamentu zaclenili do nasho kalendara ako statny sviatok s nazvom Den boja za slobodu a demokraciu. V uliciach mesta sme sa nahodnych okoloiducich pytali: Ako si spominate na chvile spred patnastich rokov a co vam tato zmena priniesla?

S anketovym mikrofonom


o 17. novembri 1989

Anna Franova, nezamestnana, Pohorela:

- Pre mna zmena nastala, ale nie v dobrom, pretoze som stratila zamestnanie. Odvtedy som bez zamestnania a nemozem si najst pracu. Takze na 17. november 1989 velmi dobre nespominam. Vela sme do tejto zmeny vkladali, mysleli sme si, ze to bude dobre, ale povedala by som, ze sme sklamani.

Juraj Kresak, dochodca, Pohorela:

- Zmeny nastali urcite, ale mali byt vyraznejsie. Som uz totiz dochodca a nie som na tom najlepsie. Zmeny, ktore sme od revolucie ocakavali, sa neudiali, ba dokonca urcita cast ludi je na tom horsie, ako bola pred rokom 1989. Spominam na tie casy, revolucia bola nezna, ale sluby sa slubuju a ludia sa raduju. Cize dnes sa ma urcita vrstva prepychovo a urcita vrstva podpriemerne. Vtedy sa aspon zilo v priemere, nikto nevyskakoval. Ale po politickej stranke v starom rezime boli urcite rezervy. No ako vidime, dnes chodia ludia po kontajneroch, spavaju po kanaloch, robime utulky pre psov, ale pre ludi nie.

Ludmila Zemanova, na materskej dovolenke, Cierny Balog:

- V roku 1989 som bola ziackou zakladnej skoly, takze udalosti som sledovala vlastne skrz svojich rodicov. Pozerala som na ich reakcie, pretoze som vtedy politiku nevnimala. Myslim, ze s odstupom casu, ked sme neznu revoluciu prehodnocovali na strednej skole, som to na vlastnej kozi mohla pocitit, kedze sme ako studenti chodili do zahranicia na prax, cize svet bol pre nas otvorenejsi. Sloboda pohybu a prisun informacii sa po roku 1989 rozsirili.

Jozef Strmen, elektrikar, Brezno:

- Boli to jednoznacne zmeny k horsiemu. V novembri 1989 boli iba sladke reci, skutocnost je uplne ina. Na ministerskych miestach sedia ludia, ktori by tam ani nemali byt a robia politiku, ktora vyhovuje im. Napriklad dochodkova reforma, ludia, ktori maju problemy s normalnym prezitim, ako si mozu sporit na treti pilier? Pre obycajnych ludi je to jednoznacne zmena k horsiemu.

Olga Leitnerova, dochodkyna, Brezno:

- Mne november 1989 nepriniesol nic. Aj vtedy som bola na dochodku, len s tym rozdielom, ze teraz je vsetko drahe, vtedy to bolo lacnejsie a viac som si mohla kupit. Ale na druhej strane uz bolo nacase, aby sa nieco stalo. Bola som rada, ze deti a vnucata uz mozu chodit po svete, skusit, vidiet a aj sa zamestnat. My sme mohli cestovat len do Bulharska, Rumunska, Madarska, Polska a dost. Zmeny som privitala, len som si myslela, ze to nebude az take tvrde. Ale, co sa da robit, musime zit tak, ako je.

Jana Medvedova, manazerka, Cierny Balog:

- V novembri 1989 sme boli velmi mladi, zaujimali nas ine veci, lasky, a tak dalej, nie revolucie. Starsi hovoria, ze pred rokom 1989 bolo lepsie, ja som v tom obdobi koncila strednu skolu, takze skutocne to neviem porovnat. No som zivnostnickou, som sama sebe sefom, to sa mi paci, pred revoluciou takato moznost nebola.

(ng, ma)

 

 hcitpisu.jpg (8894 bytes)

 

Literarna sutaz

k 730. vyrociu obce Bacuch

Obecna kniznica v Bacuchu usporiadala v roku 730. vyrocia prvej pisomnej zmienky o obci literarnu sutaz pre ziakov zakladnej skoly a pre stredoskolakov. Zapojilo sa do nej niekolko ziakov, ktori navstevuju Zakladnu skolu v Polomke a pisali na temu Co mi rozpravali stari rodicia. Najkrajsiu pracu odovzdal 14-rocny Peter Sandor. Hoci zaujem o zapojenie sa do sutaze zo strany stredoskolakov bol vacsi, prace nakoniec odovzdali dve, Janka Dullova z Hotelovej akademie v Brezne a Marianka Ruzinska zo Stredneho odborneho ucilista J. Peterku z Hodruse - Hamrov, no ich prace boli velmi pekne a pisali ich na temu Cim je pre mna moja rodna dedina.
Cielom sutaze bolo, aby sa nasa mlada generacia dozvedela nieco zo zivota starsich ludi a dokazala si vazit ich pracu a aktivity, ktore sa znacne lisia od tych sucasnych. Treba, aby si mladi ludia uvedomovali korene, odkial pochadzaju a kde ziju, pretoze mnohi z nich po case opustaju svoj rodny kraj a pustaju sa za pracou a poznavanim do celej Europskej unie.
Vsetci sutaziaci boli odmeneni malym darcekom od Obecneho uradu v Bacuchu a mali moznost osobne predniest svoje prace v nedelne popoludnie v klube dochodcov. Pritomnym sa velmi pacili a mladym potvrdili, ze aj ich spomienky su podobne. Podakovali sutaziacim a odmenili ich sladkostou.

(mc)

 

Par postrehov

Mozno aj vy patrite k tym, co sa cez vikend autom vyberu na vacsie nakupy do obchodneho domu na namesti. Je nas viac, pretoze parkovisko je casto preplnene. Parkovisko! Prave o nom chcem pisat. Neraz sa mi stalo, ze nebolo miesto na zaparkovanie, ale nasli sa tam niekolki bezocivi soferi, ktori svoje auto postavili krizom, cim vlastne blokovali dve miesta. Chcelo by to viac ohladuplnosti. Nemyslite, kolegovia?
Dalsi problem, uz neraz spominany: triedenie odpadu. Pocul som, ze do separovaneho zberu je uz zapojene cele mesto. Pri niektorych kontajneroch na sidlisku to vsak tak nevyzera. Mnohi z nas su natolko lenivi, ze vacsie kartony nechaju pohodene na zemi a tazi sa im preniest ich ku kontajneru urcenemu na takyto odpad. O flasiach vhodenych tam, kde nepatria, alebo pohadzanych po zemi, ani nehovorim. Aj toto by chcelo viac ohladuplnosti a hlavne poriadkumilovnosti!

(md)

 

 Kolko reci vies, tolko razy si clovek...

Zijeme v obdobi, kedy cudzie jazyky tvoria neoddelitelnu cast nasho zivota. Velmi rozsirenym jazykom v Europskej unii je francuzstina. Po Francuzskych dnoch v Brezne by stalo za pozornost spomenut este dalsich nemenovanych ludi, ktori maju blizky vztah k francuzskej krajine, navstivili ju, alebo inym sposobom si chcu rozsirovat vedomosti a znalosti o nej. Okrem dospelych, ktori maju moznost vzdelavat sa v sukromnych jazykovych kurzoch, sa aj deti v skolskom veku zacinaju zaujimat o tuto rec. Nestalo sa inak ani v Zakladnej skole Karola Raposa v Brezne na Skolskej ulici, kde vdaka pochopeniu vedenia skoly, zaujmu rodicov a ziakov, ako aj dalsich zainteresovanych ludi, zacal svoju cinnost kruzok francuzskeho jazyka. Tymto im patri vdaka. Ziaci – clenovia kruzku sa zaujimaju o zaklady jazyka francuzskeho, dozvedaju sa vela zaujimaveho od ludi, ktori tuto krajinu navstivili.
Kruzok Hovorime po francuzsky je dalsim prispevkom k rozvoju francuzsko – slovenskych vztahov v meste Brezne. Ziakom neprekaza, ze sa okrem anglickeho jazyka ucia aj dalsi jazyk, v ktorom chcu komunikovat. Zaujimaju sa o francuzske umenie, mnohi z nich mozno niekedy v zivote navstivia Pariz, Meudon alebo francuzsku rivieru. Mozno nahodou... Pomozme im v tom!

PaedDr. Jana Zacharovova

  

Prichadzaju, aby nas potesili

Prveho oktobra uplynulo trinast rokov od otvorenia Domova dochodcov Luna v Brezne, kde seniori prezivaju plnohodnotnu jesen zivota. Tento pre nas nezabudnutelny den sme si pripomenuli 27. oktobra, ked vladla v nasom domove slavnostna atmosfera.
Bol slnecny jesenny den a na dvere nasho zariadenia zaklopala mila navsteva. Seniorov prisli pozdravit pri prilezitosti mesiaca ucty k starsim nasi najmensi. Deti z Materskej skoly z Brezna na Nalepkovej ulici pod vedenim uciteliek Martiny Cabanovej a Heleny Kollegovej a tiez deti z Materskej skoly Mazornikovo pod vedenim uciteliek Katariny Potkanyovej a Jozefiny Janeckovej. Vsetky deti rozohriali srdcia a potesili oci nasich seniorov s krasne pripravenym programom, za co im patri velke a uprimne podakovanie.
Dokazom toho, ze medzi spomenutymi skolkami a domovom dochodcom vladne harmonia a radost zo spolocnych stretnuti, boli vrele bozky deti a objatia nasich seniorov na zaver programu.

(lv)


STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT