Ked sa uz vrcholky hor nad udolim Hrona zabeleli a snehova biela perina sa zacala stahovat aj dolu do dolin, bol neklamny znak, ze na Horehronie prichadza nova zima. A ked aj Hronu mraz nasadi okovy, prichodu zimy uz nic nezabrani. Ak je sanica dobra, hospodar na saniach vyvezie niekolko fur hnoja na pole, ci z hory dovezie dreva. Co robia v takyto cas zeny a dievky? Ked sa den zacina schylovat k veceru, tesia sa na priadky a paracky. Pozvali nas, nuz vyberme sa za nimi.
Ani sme sa nestacili poriadne v kudelnej izbe usadit, uz pocut popod okna veselu vravu - prichadzaju priadky. V pitvore si poskladaju kozusky a teple vlniaciky a s pozdravenim vchadzaju do izby. S pozdravenim kladu k peci jedno - dve polienka dreva. Lebo taky bol zvyk. Len co sa usadili, dali sa do roboty. Kolovraty sa krutia, kudele pribuda. Asi po hodinke prichadzaju na rad spevy a spomienky. Do nich sa mozu zapojit aj dievky, potom pride cas starsich zien a ich rozpravanie. Dievky vtedy ani nepipli a coraz viac sa tisli k sebe. Tie najstarsie zeny zacinaju hovorit o bosorkach, vilach, ci spominaju na prihody, ktore co ako sa zdaju neskutocne, predsa sa vraj takto udiali.
Ked uz toho bolo vela, jedna z dievok navrhne, aby si zaspievali. Hodin pribuda a dievky dajako posmutneli - este neprisli mladenci. Nuz tie starsie sa ponuknu, ze im poradia, ako to ony volakedy robievali, ako si ich treba pricarovat. Sposobov bolo viac. Jedna z dievok mala zabehnut pod obloky domu, kde sa zisli mladenci. Tam mala do troch razov zahryznut do oblocneho ramu, zobrat za hrst zeme spod obloka a utekat naspat. Potom vraj mladenci urcite pridu. Aj prisli, no najskor dievky poriadne vylakali, ked do obloka vlozili z burgyne ci tekvice vyrezanu hroznu tvar, ktoru osvecovalo svetlo sviecky. No ked prisli mladenci, bol robote koniec. Neraz spievali, hrali sa rozne hry a tancovali az do neskorych vecernych hodin. Zabavu vzdy ukoncila domaca pani. Nuz co mala mladez robit? Len sa pobrat. Mladenci dievky vyprevadzali az pred dom a pomahali im niest praslicu ci kolovratok.
Ale veselo byvalo na Horehroni aj pri parackach peria. Kazda gazdina chcela mat perie poparane co najskor. Verili, ze len ta perina prinesie mladomanzelom stastie, ktorej perie bolo sparane do fasiangov. No tentoraz mladenci nemohli prist za dievkami velmi vcas, lebo jazycnice by hned povedali, ze ,,dievky si mladencov v zasterach doniesli". Velmi dolezity bol predovsetkym obrad sadania dievok. Vzdy si mali sadnut tak, aby boli tvarou oproti dveram. Stara povera upozornovala: ,,Dievka chrbtom k dveram - chrbtom k svojej svadbe". Neraz sa ale stalo, ze ked prisli mladenci, v izbietke nastal velky ruch a perie lietalo po celej izbe. Preco? Mladenci neraz so sebou priniesli v tajnosti aj vtaca, ci dve. Ked prisli k stolu, vtacence pustili medzi perie a viac sa uz parat nedalo. Potom uz len spievali a zartovali.
Veselost sa aj tentoraz koncila neskoro v noci. Mraz uz stacil pomalovat oblocnice vselijakymi kvetmi. Obcas este mohli stretnut aj hlasnika. Priadky a paracky boli obdobim, kedy zeny a dievky svoju zrucnost a sikovnost spajali s piesnou.
Dni ubiehaju a o chvilku si pohovorime o zvykoch predvianocneho casu na Horehroni.

Vojtech Majling

Zaklady medzinarodneho projektu

V ramci realizacie medzinarodneho projektu medzi vysielajucou organizaciou Nemecko-slovenska spolocnost a prijimajucou organizaciou Europske vzdelavacie centrum v Zavadke nad Hronom sa v druhom novembrovom tyzdni uskutocnilo uvodne stretnutie zastupcov samospravy z Nemecka a zastupcov banskobystrickeho regionu.

Pocas troch dni na urovni Banskobystrickeho samospravneho kraja, Obvodneho uradu v Brezne, mesta Brezna a obci Breznianskeho okresu si vymienali informacie tykajuce sa struktury verejnej spravy, struktury priemyslu a vzdelavania. Zahranicni hostia sa zaujimali predovsetkym o priemysel, a preto im ponukli osobnu navstevu vyrobnych podnikov v okrese Brezno. Do nasledujucej navstevy, ktora bude v marci 2005, hostitelia pripravia vsetky informacne podklady na uskutocnenie sirsieho stretnutia, vratane podnikatelov z Nemecka.
Pocas vzajomnych diskusii zadefinovali zakladne oblasti zaciatku spoluprace, a to najma spolupracu pri tvorbe koncepcie rozvoja cestovneho ruchu v regione, pri tvorbe projektov budovania vedecko-vyskumneho centra a podnikatelskych inkubatorov a hladanie vzajomneho prepojenia priemyslu v oboch regionoch.
Clenovia zahranicnej delegacie vyslovili podakovanie za pripraveny program a za ustretovost zastupcov regionalnej a miestnej samospravy, Obvodneho uradu v Brezne aj za otvorenost zo strany podnikatelov.

(mn)

Foto: Stefan Vozar

Comenius spaja skoly

Ako sme vas uz informovali, Stredna priemyselna skola v Brezne sa ako koordinator zucastnuje na spolocnom projekte s Lycee professionel Les Cotes de Villebon z Meudonu a Strednou prumyslovou skolou elektrotechnickou z Prahy. Narodna kancelaria programu Socrates totiz schvalila grant poskytnuty Europskym spolocenstvom na podprogram Comenius 1.1 (skolske projekty s nazvom Electrical Engineering SK - FR - CZ - EU). Praca na tomto projekte je rozdelena do troch rokov a jeho partneri navzajom komunikuju v anglickom jazyku.

A tak v dnoch 10. az 12. novembra sa v Brezne stretli ucitelia elektrotechniky a anglickeho jazyka z tychto partnerskych skol, aby zhodnotili a porovnali doteraz vytvorenu pracu - preklady tematickych planov z predmetov elektrotechnika a elektrotechnicke meranie do anglickeho jazyka. Dalsim krokom bude spatny preklad do rodneho jazyka, porovnavanie a hladanie spolocnych tem a priprava stvorjazycneho slovnika odbornych vyrazov. Podobne stretnutie uz aj so ziakmi naplanovali na jun 2005 do Prahy.
Okrem spolocnej prace francuzski a ceski ucitelia mali moznost poznavat historiu i sucasnost nasho regionu, hostitelia ich sprevadzali na navstevach Brezna, vydrovskeho skanzenu, Talov a Srdiecka.

(r)

Foto: Stefan Vozar