Poloha
Mesto Brezno lezi vo vychodnej casti Horehronskeho podolia v priestrannej Breznianskej kotline vo vyskach 498 - 545 m n. m. Kotlinova poloha mesta medzi Nizkymi Tatrami a Veporskymi vrchmi Slovenskeho rudohoria umoznila vznik krizovania komunikacii z Horehronia do Gemera, Liptova a dolneho Pohronia. Kotlinu rozdeluje rieka Hron na mensiu severnu a vacsiu juznu cast. Tieto casti su rozrezane pritokmi Hrona.
Katastralne uzemie Brezna s rozlohou 12 093 ha je severojuzne orientovane. Najsevernejsim bodom je vrchol Dumbiera (48° 57´ severnej zem. sirky), ktory je aj najvyssie polozenym miestom uzemia (2 043 m n. m.). Najjuznejsim je lokalita Chyznianka juzne od Michalovej (48° 45´ severnej zem. sirky). Najnizsi bod je na hladine Hrona v mieste, kde rieka vstupuje do katastralneho uzemia Valaskej (480 m n. m.). Vyskovy rozdiel najvyssieho a najnizsieho bodu (1 563 m) sposobuje velku diferencovanost reliefu, a z toho vyplyvajuce rozdiely v klimatickych a biogeografickych charakteristikach. Katastralne uzemie vyplnaju tri prirodne krajiny: kotlina, podhorie a vysocina. Kotlinu predstavuje Breznianska kotlina v ramci Horehronskeho podolia, dalsi su Bystrianske podhorie a dumbierska cast Nizkych Tatier.
Horehronske podolie je korytovita kotlina patriaca k vysoko polozenym kotlinam Slovenska (siaha od 390 do 1 000 m n. m.). Breznianska kotlina tvori cast tohto uzemia, ktora ako vhlbena forma je vklinena do Veporskych vrchov. Vznikla v mladsich tretohorach (neogen) vyzdvihnutim prahov medzi Bujakovom a Valaskou. Tieto prahy v sucasnosti predstavuju zuzene prielomove doliny Hrona. Na vychode je to prielom medzi Hrachoviskami (750 m n. m.) a Kralovskou horou (784 m n . m.), na zapade medzi Bukovinou (648 m n. m.) a Hornymi lazmi (805 m n. m.).

Vegetacia
Velka vertikalna clenitost a pestre podno-litologicke podmienky uzemia podmienili roznorodost rastlinneho krytu. Povodne najnizsi vegetacny stupen tvorili karpatske dubovo-hrabove lesy vyskytujuce sa v doline Hrona. Fragmenty tejto vegetacie sa zachovali v prirodnych rezervaciach Breznianska skalka a Horne lazy. Vo vyssich castiach kotliny boli bukove a jedlovo-bukove lesy. Plosny vyrub stromov pre banske ucely zlikvidoval povodne lesy v kotline, podobne ako bukove lesy v strednych horskych polohach. Tazko boli poskodene jedlove a jedlovo-smrekove lesy vo vyssich horskych polohach. Zachrana lesov sa realizovala zaciatkom 19. storocia zasluhou Jozefa Dekreta Matejovie, rodaka z nedalekeho Cierneho Balogu. Namiesto povodnych drevin vsak boli vysadzane smrekove monokultury, ktore prevladaju i v sucasnosti. Najvyssie vegetacne stupne tvoria subalpinske kosodrevinove spolocenstva na karbonatovych a silikatovych substratoch. Nad nimi lezia hole, cize alpinske travinne spolocenstva na silikatoch. Z hladiska fytogeograficko-vegetacneho clenenia patri uzemie do bukovej zony krystalicko-druhohornej oblasti a ihlicnatej zony slovenskych Karpat.

Zivocisstvo
Husto zalesnene svahy doliny su domovom lesnej zveri. Prevladaju druhy zijuce v zmiesanom a ihlicnatom lese, menej zastupene su druhy zijuce v krovinnych a bylinnych formaciach. V lesoch a skalach dolin okolo Dumbiera pravidelne hniezdi vyse 80 druhov vtakov. Medzi vzacne hniezdice v lesnych porastoch patri orol kriklavy (Aquila pomavina) alebo vyr skalny (Bubo bubo). Z raticovej zveri je najrozsirenejsou jelenia a srncia zver (Cervus elaphus, Capreolus capreolus). Najvacsim dravcom je medved hnedy (Ursus arctos), vo svorkach sa vyskytuje vlk obycajny (Canis lupus).

Chranene uzemia
Breznianska kotlina je sucastou kulturnej krajiny. Prirodna krajina bola pocas historicko-spolocenskeho vyvoja zmenena. Zmeny prebiehali najma v biote. Zastupcom druhotnej krajinnej struktury je predovsetkym realna vegetacia. Byvale horske luzne lesy v inundacnom uzemi Hrona a jeho pritokov boli vyrubane. Z nich sa zachovali len fragmenty.

Rohoznianska jelsina je prirodnou rezervaciou pri Michalovej s vymerou 4, 49 ha. Zachovali sa tu rastlinne fytocenozy typu horskych jelsin Horehronskeho podolia. Vyvinuli sa pod vplyvom stagnujucich vod pramena v nadmorskej vyske okolo 570 m n. m. Lokalita poskytuje priaznive podmienky pre zivot a vyvoj obojzivelnikov, vodneho vtactva i operenych dravcov.
Prirodna rezervacia Breznianska skalka (vymera 11, 9 ha) predstavuje litogeograficky a dendrologicky vyznamnu lokalitu duba zimneho (Quercus petrea) zachovaneho na kremencoch. Dubiny na Breznianskej skalke dosahuju nejsevernejsi vyskyt na Pohroni. Rastie tu aj naprstnik cerveny (Digitalis purpurea) a valeriana lekarska (Valeriana officinalis).
Zvysok dubovo-hrabovych lesov v doline Hrona je zachovany v prirodnej rezervacii Horne lazy (vymera 34, 3 ha). Vyslnna vapencovo-dolomitova bralnata stran poskytuje priestor pre teplomilnu floru a faunu lesostepneho charakteru. Vyskytuju sa tu biotopy vapnomilnych bukovych lesov (Cephalanthero-Fagenion), teplomilnych kriacin (Crateago-Prunetum), vapencovych skalnatych stien a strbin montanneho stupna (Cystopteridion). Zo vzacnejsich druhov tu rastu veternica lesna (Anemone sylvestris), koralica lesna (Corallonisa trifida), lalia zlatohlava (Lilium martagon).

Krajinna pokryvka
Lucne spolocenstva kotliny boli v minulosti intenzivne vyuzivane ako kosienky, menej na pasienky. V sucasnosti zarastaju stromovou vegetaciou naletom z okolitych lesov.
Breznianske luky su najkrajsie v letnom obdobi. Rastu a kvitnu tu napr. knotovka lucna (Melandrium rubrum), rozchodnik biely (Galium aparine), rozrazil lekarsky (Euphrasia officinalis), viac druhov fialiek (Viola), zvoncek alpinsky (Campanula alpina) a pod.
Zalesnene uzemia su v juhozapadnej a severnej casti kotliny. Na svahoch Hajnej hory je dominantnou drevinou smrek (Picea), podobne ako v predhori Nizkych Tatier. Breznianska kotlina bola v pahorkatinnej casti uplne odlesnena. Z drevin alochtonneho povodu je v kotline najrozsirenejsi topol (Populus) a agat (Robinia). Cudzokrajne dreviny su vysadene v malom arboretu v priestoroch byvalej polnohospodarsko-technickej skoly na Banisku. Nachadza sa tu priblizne 60 druhov exotickych drevin (napr. ginko dvojlalocne, morusa, ribezla zlata, gdula japonska, vrba babylonska a pod.).
Vo vodach Hrona a jeho pritokov zije, okrem inych, aj pstruh (Trutta), hlavatka (Hucho) a rak (Astacus).

doc. RNDr. Pavol Gajdos, PhD.

Citatelska sutaz

Blizi sa jar, nasu pozornost cim dalej viac bude uputavat prebudzajuca sa priroda. Obcianske zdruzenie Brezniansky zvaz ochrancov prirody a krajiny spolu s predajnou chovatelskych potrieb AQUA v Brezne pripravil jarnu citatelsku sutaz. Ceny do sutaze venuje BZOPK a majitelka predajne AQUA.
Odpovede posielajte na adresu: BZOPK, Krculova 32, 977 01 Brezno najneskorsie do 30. marca. Sutaz bude vyhodnotena 5. aprila. Ceny ziskaju traja vyzrebovani, ktori spravne odpovedia aspon na dvadsat otazok. Odpovede a vysledky zrebovania zverejnime v Horehroni.

1. Kde prameni Hron? 2. Aky je vyskovy rozdiel medzi Kralovou holou a Breznianskou skalkou? 3. Kde sa nachadza liatinovy pavilon Coburgovcov postaveny v roku 1841? 4. Pri ktorej obci sa nachadza Pramen Bozeny Nemcovej? 5. V ktorej obci sa narodil Samo Chalupka? 6. Ktora spristupnena jaskyna je najblizsie k Breznu? 7. Ako sa nazyvaju kvaple rastuce zhora nadol? 8. Kde sa nachadzaju meandre Hrona? 9. Kolko druhov hadov chovaju v predajni AQUA v Brezne? 10. Ake su to druhy? Vymenujte ich. 11. Ako sa vola film natoceny o hrozbe globalneho oteplovania premietany v nasich kinach v minulom roku? 12. Ku ktoremu moru je zo Slovenska najblizsie? 13. Co znamena slovo environnementologia? 14. Ake stromy prevladaju na Namesti gen. M. R. Stefanika v Brezne? 15. Cim sa zaoberal Jozef Dekret Matejovie? 16. Na ktorej budove v Brezne sa nachadza pamatna tabula J. D. Matejovie? 17. Co znamena skratka NAPANT? 18. Po kom je pomenovana chata pod Dumbierom? 19. Kde je stred Slovenska? 20. Kde na Slovensku je stred Europy (zemepisny)? 21. Aky dlhy je Hron? 22. Ktora je najznamejsia endemicka rastlina na Slovensku? 23. Ktory chrobak je u nas najvacsi? 24. Ako sa nazyva najvacsia jedla huba u nas (t. j. na Slovensku)? 25. Ktory je nas najvacsi korovec? 26. Ktora nasa rastlina je najjedovatejsia? 27. Ktory je nas najotuzilejsi a najvyssie zijuci kopytnik? 28. Kde u nas sa nachadza najvacsia skalna brana - okno? 29. Co znamena skratka BZOPK? 30. Akej farby je kvet ponikleca slovenskeho (Pulsatilla slavica)?
Prijemny pobyt v prirode a vela spravnych odpovedi praje vybor BZOPK!

Samosprava verzus Slovak Telecom a Stredoslovenska energetika

V utorok 8. marca sa v Brezne uskutocnilo prve pracovne stretnutie starostov a primatora Regionalneho zdruzenia miest a obci Horehronia a Stredneho rudohoria. Ich pozvanie prijal zastupca Slovak Telecomu Ing. Jan Hlacik, predajca produktov a Ing. Peter Gembala zo Stredoslovenskej energetiky, ktory ma na starosti predaj elektrickej energie.
Ing. J. Hlacik informoval o novych produktoch pripravenych na tento rok. Jednym z najzaujimavejsich balikov je spristupnenie internetu vsetkym obcanom regionu a zavedenie sirokopasmoveho DSL postupne z Brezna do vsetkych obci. Ako prve sa budu na DSL spristupnovat v roku 2005 skoly a po nich ostatne objetky tak, aby sa pripojenost na internet z 12 % zvysila v tomto roku na 30 %. Dalsim zaujimavym produktom, ktory Slovak Telecom pripravuje, je zabezpecenie digitalneho televizneho vysielania pre domacnosti, kde by sa malo vysielat az patnast programov. Taketo vysielanie predpokladaju zaviest od roku 2015, co je v podstate dlhy cas. Starostovia preto ziadali Ing. J. Hlacika o pisomne stanovisko, ci je mozne tento cas realne skratit. Niektore obce si totiz pripravuju projekty pre vlastne vysielanie aspon osmich programov.
Ing. P. Gembala informoval o novej strategii distribucie a predaja elektrickej energie na strednom Slovensku. Najcastejsie otazky starostov boli: preco platime stale platby za istice, preco platime od 1. januara regulovane poplatky, preco v Brezne zrusili obchodnu kancelariu? Ing. P. Gembala ich ubezpecil, ze chcu odberatelom poskytovat dobre sluzby, aby si zasluzili ich doveru. Svoju nespokojnost starostovia odovodnili tym, ze v ramci reformnych krokov sa sluzby k obcanovi nepriblizuju, ale skor vzdaluju. Zrusenim obchodnej kancelarie sa sluzba zakaznikovi vzdialila z Brezna do Banskej Bystrice.

(jb) Foto: Stefan Vozar