Denisa Sujova, na materskej dovolenke, Pohronska Polhora:
- Samozrejme, ze sa snazime setrit, pretoze voda je draha, ale aj vzacna. Mame tri deti, takze u nas je znacna spotreba vody. Dve starsie deticky vacsinou kupeme spolu. Casto perieme, tam je velky odber. Riad umyvam pod tecucou vodou, ale ked sa ho nazbiera viac, vodicku si nachytam.

Stefan Vojtek, dochodca, Brezno:
- Napriklad pri holeni si nenapustim vela vody, ale len trosicku, necham ju mierne pretekat, potom zatvorim. Takymto sposobom usporim. Vodu si velmi vazime. Manzelka setri vodou aj pri umyvani riadu, najprv ho namydlime a potom splachneme. Voda je jednak draha, ale aj vzacna. Ak ludia budu takto znecistovat prirodu, moze sa stat, ze v blizkej buducnosti bude voda strategicka surovina.

Lucia Mlynarcikova, podnikatelka, Slovenska Lupca:
- Ja osobne spotrebujem vela vody, nesetrim. Ved treba umyvat riad, dodrziavat hygienu, takze velmi sa setrit neda. Riad umyvam pod tecucou vodou, sprchujem sa, kupem sa. Je pravda, ze voda je draha, ale patri k zivotu ako vsetko ine. U nas je vody dostatok, a preto si neuvedomujeme, ze niekde ludom chyba.

Pavla Pischova, dochodkyna, Brezno:
- Uvedomujeme si, ze voda je velmi draha, a preto sa snazime co najsetrnejsie s nou zaobchadzat. Na polievanie zahrady a kvetov si chytame dazdovu vodu zo striech, aby sme nemuseli brat vodu z vodovodu. Vacsinou sa sprchujeme, kedy-tedy vykupeme, aj tym setrime. Perieme v automatickej pracke, tam sa setrit neda, lebo pracka si sama zoberie vody, kolko potrebuje.

Janka Pauliakova, na materskej dovolenke, Benus:
- V sucasnosti musime setrit, na com sa len da. Napriklad riad neumyvam pod tecucou vodou, napustim si ju do umyvadla a tak umyvam. Snazim sa setrit aj pri prani. Cez leto sme mali u nas na dedine problemy s vodou. Bolo sucho a vody bolo malo, museli sme s nou hospodarit, aby sme ju mali na cely den. Pri dome mame potok i vlastnu studnu, takze zahradku sme polievali vodou odtial. Dakedy bola voda zo studne pitna, ale dookola postavili domy, takze neviem, ci z kanalizacie daco nepreslo. Nedali sme ju na rozbor, preto nevieme, ci je pitna. Aj to by bolo riesenie.

Tajana Borovicova, na materskej dovolenke, Brezno:
- Uvedomujeme si, ze voda je vzacna. Snazime sa setrit v ramci moznosti, ale mame male dieta, takze velmi sa neda. Voda je jednak draha, ale aj vzacna, ved co by sme si bez nej pocali?

(ng, ma)

Morena, Morena...

Tymito versami deti z Materskej skoly v Hronci vitali jar vynasanim Moreny. Nielen privitali prvy jarny den, ale i obnovili slovanske ludove tradicie. V sprievode od materskej skoly az po Namestie 6. marca si kazde dieta drzalo v ruke “papierovu Morenu”, ktoru do rieky Hron hodili spolocne s velkou slamenou Morenou.

Kolektiv Materskej skoly v Hronci

A-klub Hron Brezno hodnotil svoju cinnost

Na februarovom sedeni A-klub Hron Brezno zhodnotil svoju cinnost za rok 2004 a prijal plan cinnosti na rok 2005. Clenom klubu ako nezavisleho, verejnoprospesneho zoskupenia nie je lahostajne negativne posobenie alkoholu a inych drog na celu nasu spolocnost. A-klub Hron sa opiera predovsetkym o myslienku svojpomoci, poskytuje priestor na tvorive konanie v prospech tych, ktori pomoc najviac potrebuju.
V roku 2004 sa clenovia A-klubu Hron schadzali dvakrat mesacne na pravidelnych stretnutiach, kde riesili svoje problemy, utuzovali sa v abstinencii a pomahali tym, ktori potrebovali pomoct zbavit sa zavislosti. Aj nadalej pretrvava dobra spolupraca s detskym domovom Dalmatinec z Tisovca, s ktorym sa stretli dvakrat. Den deti vo vydrovskom Lesnickom skanzene a predvianocna navsteva DDD, kde zastupcovia A-klubu odovzdali detom sponzorske dary a vianocne balicky, ktore poskytli zamestnanci psychiatrickeho oddelenia Nemocnice s poliklinikou v Brezne. Delegacia A-klubu Hron Brezno sa zucastnila na kongrese ZAS v Modre. Piateho septembra Narodny den abstinentov prebiehal v Roznave, kde sa zucastnili aj zastupcovia A-klubu Hron. V roku 2004 nechybali ani turisticke akcie, navsteva inych klubov na Slovensku (Banska Bystrica, Predna Hora, Velke Zaluzie, Prievidza). Na zaver roka bolo uz tradicne spolocne posedenie v Ciernom Balogu, kde pri zivej hudbe sa zabavalo patdesiat clenov A-klubu az do neskorych nocnych hodin v prijemnej atmosfere.
Mozeme konstatovat, ze i v roku 2004 A-klub Hron Brezno urobil v procese doliecovania vela. Udrzal silnu skupinu v uplnej a trvalej abstinencie, a tak splnil svoje poslanie. Na rok 2005 okrem pravidelnych stretnutiach kazdy prvy a druhy pondelok v mesiaci v priestoroch psychiatrickeho oddelenia na Razusovej ulici planujeme cykloturisticke podujatia, brigady na LZ, ML Brezno, Anna bal, oslavu Narodneho dna abstinentov, spolocnu oslavu dna deti s DD Tisovec na Marekovom dvore Sihla, den otvorenych dveri v psychiatrickom oddeleni, spolupracu s centrom v Brezne, koncorocne posedenie v Ciernom Balogu.
Pevne verime, ze splnime nas zamer a rok 2005 budeme hodnotit ako uspesny. Na nasich podujatiach radi privitame aj sympatizantov.

(is)

Piesen jari

Priroda sa prebudza, na radost matky Zeme, akych ze kras jari len v jej lone najdeme?
Na strome spevu vtacieho, krasu kvetu jarneho, zelenu zas travicku, bystrej vody v potocku.
Coze to za sila, co prirodu prebudila, dala pokyn slnku, vanku, nech ona vstava z dlheho spanku?
Tvoja sila Boze a laska k tejto zemi su tie dary, co dali pokyn krasnej jari.
Vitaj jar, uz si tu, pre novy zivot, radost, krasu aj potechu.
Nech priroda zije a s nami sa raduje, nech Boze, tvoje dielo, clovek chrani a miluje.
Znej teda piesen jari, krasou znej svojou, znej polom, lucinou i vysokou tou horou!

Milan Kovacik

Par postrehov

Viem, je to kazdorocna tema, ale neda mi opat sa nepostazovat. Sneh sa roztopil, ale to, co ostava na chodnikoch a travnikoch, to sa ani slovami neda opisat.
Psickari urcite tusia, o com bude rec. Po ich milacikoch ostavaju doslova cele hrby vykalov, keby vykalov, teraz su z nich zapachajuce hromady. Clovek na niektorych miestach nema ani kadial prejst.
Pritom tu nejde len o vyzor nasich sidlisk, ale aj o cihajuce nebezpecenstvo chorob, ktore z tychto exkrementov hrozia.
Ci je to taka namaha, zobrat si so sebou na prechadzku so psom igelitove vrecusko, vlozit don hovienko a to potom vyhodit do smeti? Urcite nie. Je to vec pohodlnosti alebo coho?
Stale napodobnujeme krajiny zapadu, ale v niecom inom. Tam je samozrejmostou, ze vykaly po psoch ich majitelia odhadzuju do nadob na to urcenych. U nas este asi dlho potrva, kym sa psickari nieco taketo naucia. Cest vynimkam!

...

Som sklamana a znechutena z tych, ktori nam v niektorych predajniach bez hanby ponukaju vyrobky “za symbolicku cenu”.
Stalo sa mi totiz, ze som si kupila dva kilogramy pomarancov, ktore boli uplne nejedle, vysusene ako huba, hoci na pohlad vyzerali dobre. Predali mi ich za symbolicku cenu 39,90. Uz tato cena mi mala avizovat podraz. Naivne sa pytam: Ci uz naozaj v tomto state musia dostat vsetko vyzrat ti, ktori su najchudobnejsi?
Toto vsak nie je prva zla skusenost. Moja priatelka po novom roku kupila uplne pokazene zosmradnute kurence po 50 korun za kus (v priemere). Kurca bolo cele slizke a pachlo. Zozral ho pes. Bol to zrejme zostatok chladenych, ale zle uskladnenych zasob spred noveho roka. Ludia pre nich zrejme nic neznamenaju. Ked sa im nepaci, nech nekupuju! Postazovat sa mozeme akurat tak Panu Bohu.
Vsetkym spoluobcanom radim, aby sa drzali prislovia: Nie sme taki bohati, aby sme mohli kupovat lacne veci. Ti, ktori nam ich bez hanby ponukaju, su totiz schopni aj zobraka okradnut. A to sme dnes skoro vsetci.

(ob)