VYVOJ SPRAVY MESTA

V lokalitach, kde bol predpoklad mestskeho vyvoja (sustredovanie banskeho podnikania, obchodna a remeselna cinnost, vyhodna poloha), bola z hladiska feudalneho pravneho poriadku moznost konstituovania sa miest v plnopravnom zmysle.
Zakladom organizacie mestskej administrativy v stredoveku boli volene organy mestskej spravy. Patril k nim predstaveny mestskej komunity – richtar, jeho pomocnici – rada, pripadne aj sirsia rada. I v mestskom privilegiu Brezna udelenom v roku 1380 sa hovori o slobodnej “spolocnej volbe” richtara, farara a mozeme predpokladat, ze mestania a hostia v Brezne si volili prisaznych. Tento zbor – mestska rada – mal okrem spravnej aj sudnu pravomoc. Predstaveny mesta sa volil na obdobie jedneho roka. Zvoleni funkcionari – richtar a rada – zodpovedali za svoju cinnost celej mestskej komunite. V kompetencii vsetkych plnopravnych mestanov bolo pravo kontroly zvolenych organov.
Administrativna kompetencia organov mesta sa vztahovala na cele uzemie patriace mestu a vsetkych tam byvajucich obyvatelov. Z hospodarskeho hladiska tvorili mesta samostatne sidelne celky, ich povinnosti voci panovnikovi alebo zemepanovi boli urcene kolektivne a za ich splnenie zodpovedali zvoleni predstavitelia mesta. Aj Brezno malo predpisany rocny poplatok pre panovnicky dvor, ktory muselo rozpisat a odovzdat. Mestski funkcionari, teda mesto to robilo vo vlastnej kompetencii.
Z pomocneho aparatu mestskych organov sa najskor vyvinula mestska kancelaria, jej existenciu mozeme predpokladat v Brezne uz koncom 14. storocia. Prvym zamestnancom bol pisar alebo notar, ktory mal neskor aj pomocnika.

Prvi predstavitelia mesta
Mena niektorych breznianskych richtarov i notarov sa nam zachovali vo vysadnych listinach. Prvym richtarom mesta bol Ondrej, ktory mal velke zasluhy na ziskani prvych vysadnych listin z rokov 1380 a 1381. V listine panovnika Alberta v roku 1439 spomina sa richtar Bartolomej a po prvy raz prisazny Jan Steiger. V roku 1494 bol richtarom Stefan Steiger a prisaznymi boli Johan Edelmann, Stefan Krismann a Juraj literat, v roku 1512, ked Budinska kapitula vystavuje odpis konfirmacnej listiny Vladislava II., bol richtarom “Johan aliter Jan” (Johan inak Jan) a v roku 1528 nachadzame v listine panovnika Ferdinanda I. richtara Pavla Brouta a radneho Mikulasa Lutha. Pri vysetrovani chotarnych sporov kralovskou komisiou Jana Balasu z roku 1560 sa zucastnili za Brezno Michal Rohac, richtar a Gaspar Ocherlan, Simon Gronel a Gaspar Viliem, prisazni. Od tohto obdobia richtar Brezna nestal na cele mestskych vyslanectiev k panovnikovi alebo vyssim kralovskym uradnikom, ale len prisazny s notarom. V roku 1568 za mesto vystupoval prisazny Gaspar Ocherlan a mestsky notar Mikulas Ctvrtok. Po prvykrat sa spomina brezniansky notar v roku 1551 a bol nim Juraj Fabry.
Podla mien uvadzanych vo vysadach mozeme usudzovat, ze v mestskej sprave sa nachadzali mestania nemeckej narodnosti (byvali hostia) a Slovaci, ktori tvorili povodne obyvatelstvo a spolu podnikali v banictve. V prvej polovici 16. storocia vo vedeni boli v prevahe mestania slovenskej narodnosti. Este v roku 1512 sa brezniansky slovensky richtar dal zapisat v nemeckej i slovenskej forme.

Mestska volena samosprava
Brezno spravovala mestska rada, ktora sa v mestskych protokoloch zo 14. oktobra 1695 uvadza ako senat. V slovenskych zapisoch od roku 1733 sa nazyva magistrat. Okrem administrativnej oblasti uplatnovala svoju pravomoc aj v sudnictve, kde riesila majetkove spory a trestne pripady vratane hrdelnych rozsudkov. Obyvatelov Brezna ako tavernickeho mesta mohol riesit mestsky sud (majetkove spory do 60 zlatych), alebo sa odvolat na tavernicky sud. V sporoch, ktorych hodnota prevysovala 300 zlatych, bol odvolacou instanciou personalsky sud, od roku 1744 kralovska kuria. Brezno vlastneho kata nezamestnavalo, vypoziciavalo si ho od susednych banskych miest. Mestska rada spravovala mestske hospodarstvo, vyrubovala a vyberala dane, prijimala obyvatelov do zvazku mesta, vykonavala patronatne a zemepanske pravo.
Breznianski richtari boli za vykon funkcie honorovani. Do roku 1664 dostaval rocne 25 zlatych, v roku 1739 mal rocne 40 zlatych a okrem toho bol plateny aj za funkciu senatora. Richtar Pavol Szabo mal v roku 1775 rocny plat 80 zlatych a nasledujuci rok richtar Tomas Fedor uz 100 zlatych. V roku 1840 mal richtar Jan Kilvady 260 zlatych. Breznianski senatori v roku 1756 mali rocny plat po 12 zlatych, v roku 1784 mali po 50 zlatych a v roku 1840 uz po 120 zlatych.
Spojovacim clankom medzi mestanmi a mestskou radou bola volena obec, ktora mala od polovice 17. storocia 60 clenov a tiez 24-clenny vybor (nazyvany 24 – viratus, vonkajsi senat). Volena obec uplatnovala kontrolnu pravomoc mestianstva, ked si dala predkladat spravy o stave mestskeho hospodarstva a kazdorocne predkladala svoje pripomienky k cinnosti mestskej rady. Prostrednictvom voleneho tribuna – recnika (oratora) sa volena obec zucastnovala na vyznamnejsich zasadnutiach mestskej rady. Volena obec mala az do zaciatku 18. storocia dvoch volenych recnikov a mala pravo vynasat mestske statuty, rozhodovat o zasadnych otazkach mestskeho hospodarstva, ochrany a bezpecnosti Brezna. Posledny tribun bol zvoleny v roku 1864.

Po vyraznom otepleni, ktore nam prinieslo pocasie v tyzdni od 14. marca, sa pocas piatka a vikendu na horach opat ochladilo. Nasledkom toho vo vysokych horskych polohach zmaknuty topiaci sa sneh opat zamrzol a vytvoril ladovy pancier, ktory zalial centralnu cast hlavneho hrebena Nizkych Tatier.

Na tieto zmeny pocasia takmer zivotom doplatil dvadsatjedenrocny cesky turista, ktory moze hovorit o velkom stasti. So svojimi priatelmi v nedelu 20. marca podnikol turu z Chaty M. R. Stefanika do utulne pod Durkovou. Vyzbrojeny lyziarskymi palicami a sneznicami na nohach, ktore su vhodne do hlbokeho snehu a nie na ladove platne, kde treba pouzit horolezecke stupacie zeleza, tzv. macky, sa okolo jednej popoludni pri posmyknuti zrutil z Krupovho sedla dolu zlabom veducim do doliny Trangoska na miesto zvane Dolny salas. Snad len zazrakom sa mu podarilo na tvrdom povrchu asi po 300-metrovom pade zastavit.
Svedkovia tejto nehody telefonicky poziadali o pomoc Horsku zachrannu sluzbu Nizke Tatry, ktora okamzite skontaktovala Letecku zachrannu sluzbu v Poprade. Zachranari HZS, nachadzajuci sa v tom case na Chopku, okamzite zacali zachrannu akciu a dlhym traverzom na lyziach sa z Chopku cez Siroke sedlo dostali k zranenemu turistovi. Pri mladom muzovi uz boli dvaja polski turisti, ktori ked videli, co sa stalo, zacali schadzat dolu zlabom, aby mu pomohli. Zraneny Cech bol v silnom soku, ale okrem odrenin a poraneneho clenka mu nic vaznejsie nebolo, co potvrdilo aj neskorsie vysetrenie v popradskej nemocnici. Po osetreni a prilete vrtulnika zraneneho pomocou palubneho zeriava vytiahli na palubu a transportovali do nemocnice.
“O nepripravenosti celej ceskej skupiny svedci aj fakt, ze po nehode nikto z nich nebol schopny zist ku kamaratovi, pripadne mu pomoct a museli sa vratit do chaty pod Dumbierom,” dodal zastupca nacelnika HZS Nizke Tatry Miroslav Benacka, ktory nas o celom pripade informoval.
Vrtulnik zasahoval na Chopku aj v utorok 22. marca, ked z Prednej Deresskej muldy odvazal zranenu lyziarku s otvorenou zlomeninou predkolenia.

(r)

Ucitelia Zakladnej umeleckej skoly v Brezne sa v stredu 23. marca predstavili publiku v zaplnenej koncertnej sale. Koncert ucitelov venovali 45. vyrociu zalozenia breznianskej “zusky”, ale bol aj pripomenutim si pondelkoveho Dna ucitelov.

Foto: Stefan Vozar