Hoci tohtorocny Den ucitelov zostal v tieni Velkonocneho pondelka, cely uplynuly tyzden sa niesol v znameni oslavy prace pedagogov. Nase uznanie si ucitelia zasluzia o to viac, ze ich sucasne postavenie v spolocnosti nie je primerane praci, ktoru vykonavaju.
Aj na slavnosti, ktoru v stredu 30. marca v obradnej sieni pripravili clenky Zboru pre obcianske zalezitosti pri Mestskom urade v Brezne, odzneli slova vdaky prave za zasluznu pracu pedagogov. Ucitelom breznianskych skol, ktori v tomto roku oslavuju zivotne jubileum, sa prihovorila zastupkyna primatora Ing. Janka Mihalovicova. Svoje slova adresovala ludom, ktori su niekym. Jedinecnymi ich nerobia okazale atraktivne schopnosti, ktore sa zvyknu spajat s pojmom byt niekym. Maju schopnost zasmiat sa a vynajst v situacii, ked deti zjedia desiatu cez hodinu. Maju schopnost znasat nareky a trpezlivost pri pocuvani o trapeniach, aj ked maju dost vlastnych problemov. Maju dar trpezlivosti, s ktorou prezivaju vsetky jednotvarne dni a dodavaju im potrebnu iskru. Maju talent potrebny na uchovanie si nadeje v case, ked musia odlozit vlastne sny a plnit si zavazky voci inym. “Za vasu lasku, obetavost, trpezlivost a snazenie vam patri od nas vsetkych velke dakujem.”
Po spolocnom listovani v knihe zivota s dnami radostnymi i smutnymi a podpise do Pamatnej knihy mesta jubilantov milym programom pozdravili aj deti zo zakladnych skol na Pionierskej 2 a 4.

(r) Foto: Stefan Vozar

VYVOJ SPRAVY MESTA

Prenajom breznianskych mestskych dochodkov

V meste sa kazdy rok na Popolcovu stredu konali verejne zhromazdenia obyvatelov mesta za pritomnosti clenov senatu a 24-clenneho vyboru, kedy sa davali do prenajmu mestske dochodky (beneficia), prijimali sa do sluzby pastieri a dalsie sluzobnictvo. Pre Breznanov sa citali mestske statuty a podla potreby sa doplnali.
Mestske dochodky sa “vedla obycaje od starodavna v tomto slavnom Meste praktizuju, predtym zhromazdeni pani Mestania v Mestskej kurii, napred oznameny den, v ktorom ze obycajne ti, ktori s panov mestanov pri niektorych mestskych sluzbach od slavneho Mesta predstaveni boli ako pan mestsky recnik, tak tiez i dochodky mestske prenajimajuc, ako su trhove, palenicne, solny a hatovy, tie samy una cum satisfactione pred slavnym Mestom svoje sluzby zlozili a na miesto nich jak pani recnici od obci, tak tiez i k dochodkom mestskym skrze panov mestanov sa vyvolili.”
Po zvoleni recnikov do obce v roku 1753 sa davali do prenajmu mestske dochodky, ako aj pecenie chleba. Brezno davalo do prenajmu pravo predaja tabaku, vyberania mytnych poplatkov, chytanie ryb, mestsky hostinec, vycapy na palenku, hajnictvo, dolny a horny mlyn, hostinec v Myte pod Dumbierom a na Polhore.

Prijimanie za mestanov

Diferencovanost spolocenskej skladby v mestach mala vplyv na pravne postavenie ich obyvatelov. Mestianske pravo (ius concivilitatis) zabezpecovalo ucast na jednotlivych pravach mesta. Uvedene pravo obsahovalo vseobecne pravidla o pravnych vztahoch mestanov voci statu, mestu a inym vrchnostiam, ako aj medzi mestanmi navzajom. Mestianske pravo ziskal len ten, koho prijali za mestana. Prijatie malo osobne i materialne podmienky. Osobnou podmienkou bola mravna bezuhonnost, co dosvedcovala vrchnost prepustajuceho mesta. Ak o prijatie za mestana poziadal potomok mestana, ktory sa v meste narodil, potom nebolo potrebne osobitne svedectvo. Za mravnu bezuhonnost obyvatela mesta, ktory sa mal stat buducim mestanom, sa museli zarucit dvaja mestania. Predpokladom prijatia bolo, aby obyvatel, ktory sa uchadzal o mestianstvo, bol clenom niektoreho cechu. Inde zase bolo mestianske pravo predpokladom prijatia do cechu.
Materialnu podmienku prijatia urcovalo mesto. Do uradneho stanovenia vysky prijimacieho poplatku (mestianskej taxy) v 18. storoci zasahovala aj komora. Viedenska dvorska komora v roku 1764 sa pokusila jednotne upravit tuto taxu v krajine. Podla novej upravy sa prijimani mestania zatriedovali do troch skupin (potomok mestana alebo obyvatel, ktory sa narodil v meste, uhorsky prislusnik z ineho mesta a cudzinec) a mestianska taxa bola urcena v rozpati od 2 do 48 zlatych. Tato uprava sa citelne dotkla prijmov, a preto sa v 70. rokoch 18. storocia viacere slobodne kralovske mesta proti nej ohradili. Medzi nimi bolo i Brezno. V Brezne za obdobie rokov 1787 do roku 1843 vzrastol pocet novych mestanov o 180, co je 48 %.

Poznamka

Mestski hajdusi (nazyvani tiez drabmi) v roku 1733 dostavali rocne: Jan Brecka 30 zl. a namiesto ciziem 2 zl., Juraj Simunovic 25 zl. a jedny cizmy, Jan Husar 24 zl. a Kristof Boldizar tiez 24 zl., ktori nedostali cizmy.
Podla zaznamov z roku 1739 dostaval notar rocne 36 zl., jeho zastupca 6 zl., prvy vyberac domacej dane 20 zl., druhy 10 zl., obidvaja fiskali po 6 zl., prvy kapitan 5 zl., druhy 4 zl. a 12 grajciarov a vyberac vojenskej dane 20 zl., ktore mal mat vyplatene z vojenskej pokladne. V roku 1790 dostal hlavny notar a archivar Matej Posch rocne 290 zl. (pricom richtar mal 200 zl.), pisar Matej Lamer 60 zl., recnik ludu Jan Veselka 20 zl., vyberac vojenskej dane 200 zl. (uvadzali, ze bol literat a ekonom), vyberac domacej dane Jakub Lux 200 zl., mestsky kapitan Ondrej Engler 10 zl. (bol i senatorom), zastupca kapitana Karol Stercz 10 zl., inspektori stavieb Pavol Brecka 4 zl., chudobinca Juraj Kuchajda 3 zl., poziarny Matej Holotik 3 zl., mestskeho pivovaru Michal Posch 6 zl., chirurg Jan Fleishar 150 zl., mestsky uradny sluha Jan Zingor 56 zl., 3 hajdusi po 52 zl., 6 nocni straznici po 21 zl., 3 lesnici po 21 zl., kominar Peter Fochety 21 zl., mestsky zriadenec Karol Druzbacky 20 zl., strazca vaznice Tomas Keres 4 zl. a Jan Klement mal na starosti studne mal 25 zlatych. Niektori zamestnanci mali narok okrem financneho ohodnotenia este dostat drevo na kurenie a tiez stravu. Ucitelia mali narok na bytne.
Ked sa v novembri 1848 rokovalo o vojenskych vydavkoch povstania, na obecne zhromazdenie v Brezne boli povolani i zastupcovia jednotlivych obci leziacich na uzemi mesta – Jozef Medved, richtar z Fajtova, Ondrej Stepaniak, richtar a Michal Chovan, notar z Polhory, Frantisek Cippek, Anton Usli, Jozef Fridrich a Martin Kvietok, prisazni z Cierneho Hronca, Karol Grumich, richtar a Jozef Markus, notar z Benusa, Jan Kann, richtar a Frantisek Schavold, notar z Bacucha, Alexander Haverla, notar z Dobroce, Jozef Benko, Jan Rut, Egid Lehocky, Stefan Rohac a Juraj Piovarci z Jarabej.
Mohlo si toto pravo uplatnovat len spolu s kralovskym mestom Lubietovou a s Hornym sluznovskym okresom Zvolenskej stolice. Podla noveho zakonneho clanku prva volba bola realizovana 20. juna 1848. Spolocnu volbu poslanca predchadzala nekorektna agitacia, vyuzivajuca nabozensku otazku, ktora viedla az ku krvavej bitke medzi privrzencami podzupana Stefana Rutkaiho (ev.) a Jozefa Havasa (kat.). Podla setrenia kralovskeho komisara Geciho bitka sa strhla tak, ze zastupcovia okolitych obci prisli do Brezna s cervenymi zastavami, ktore ako revolucne im Breznania zacali brat, pricom vidiecania zacali breznianskej garde trhat zbrane z ruk. Na udrzanie poriadku bolo do mesta povolane vojsko. Vysledky volieb boli zrusene, lebo bolo zistene, ze nebolo dosledne hlasovanie, i ked viac hlasov ziskal Jozef Havas.
Mesta so zriadenym magistratom na zaklade zak. clanku XXII. z roku 1886 rozhodovali o vlastnych zalezitostiach, tvorili si mestske statuty, svoje rozhodnutia vykonavali vlastnymi uradmi, spravovali si svoj majetok, vyberali mestske dane a starali sa o bezpecnost obyvatelov. V zasadnych veciach podliehalo zupe a v pomere k zupe malo postavenie jedneho okresu. Breznianskemu zastupitelstvu predsedal mestanosta. Mestska rada sa skladala z mestanostu, policajneho kapitana, hlavneho notara, hlavneho pravnika a lekara. Na dozivotnu funkciu boli zvoleni – hlavny notar, lekar a uradnici (manipulacni alebo pomocni). Hlavneho kapitana a jeho zastupcu na dozivotnu funkciu menoval hlavny zupan Zvolenskej stolice. Na obdobie 6 rokov bol voleny mestanosta, radny, hlavny advokat, sirotsky tutor, pokladnik, uctovnik, kontrolor, geometer, hlavny lesny majster. Aby spravovanie mesta bolo ucinnejsie, tak magistrat v roku 1872 zriadil vybory – hospodarsky, zdravotnicky, okraslujuci, pravny a polnohospodarsky, do ktorych boli delegovani i clenovia mestskeho zastupitelstva.