“Mam patnast rokov, hovoria mi, ze vyzeram na sedemnast, mama hovori, ze som male dieta.”

Z mojho pohladu vyzera minimalne na osemnast. Viem, sprava sa niekedy ako dieta, ale to dieta je len jeho castou. Jeho druhou castou je zodpovedny dospely, ktory sa neboji tvrdej chlapskej prace, ktory nechce ziskat nic lahko a zadarmo, ktory berie plnu zodpovednost za to, co robi. Aj za svoje obcasne detske vyciny. Ma velmi realnu predstavu o zivote. A dokonca aj o smrti. Z mojho pohladu dosiahol plnu dospelost. Ano, je to dieta, ktore este nema dostatok skusenosti, ale ma v sebe zivotnu mudrost, ktora sa ziskava rokmi skusenosti. Niekedy ma prekvapuje, kolko dospelych nachadzam medzi nedospelymi. Mnohi z nich su osameli: “V triede su tri skupiny - chalani, dievky, a ja.” Tento sa dokaze svojim rovesnikom prisposobit: “Ked treba, som taky ako oni.” Z pohladu dospelych, ktorym sa malokedy otvori, vyzera potom ako dieta.
Poznam mnoho dospelych, ktori su ini ako ostatni. Nemaju to lahke, pretoze sa citia osameli. Dieta, ktore je ine ako tie ostatne, to ma vo svojom zivote ovela tazsie. Ma dve cesty - zostat osamotene, co sa prejavi v jeho dospelosti, alebo sa celkom prisposobit rovesnikom, co ho poznaci v jeho pritomnosti. Tak ako druhy mlady muz, ktory zaplatil cenu za to, ze nechcel byt sam: “Ked som si s nimi vypil, bolo mi jedno, ze musim robit nieco, co nechcem.” Je vela deti, ktore idu lahsou cestou, ktore nechavaju zodpovednost na inych, ktore nemaju svoje ciele, ktore su naucene viezt sa. Tito dvaja a im podobni maju na viac. Len vzhladom na svoj vek nestacia zvladat vsetky prekazky. Je na nas dospelych, aby sme im pomohli. Ale aby sme im mohli pomoct, najprv ich musime objavit. Pod tym vsetkym, za co sa skryvaju.

Mgr. Marcela Skultetyova, psychologicka

Poslanim muzea je zhromazdovat, uchovavat a vsestranne vyuzivat hmotne doklady vyvoja prirody a spolocnosti. Pri tejto cinnosti nejdeo ich samoucelne hromadenie. Podliehaju vyberu. Vyberat a posudzovat predmety, ktore sa zaclenia do zbierkovych fondov muzei, ako aj ich nasledne spracovavanie by mali vykonavat len odborni pracovnici s adekvatnym vzdelanim: historik, etnolog, archeolog, historik umenia, archivar ci prirodovedec.Zakladom zbierkovych fondov muzei na Slovensku boli casto sukromne zbierky zberatelov, spolkov alebo inych osob ci institucii. V pripade Horehronskeho muzea v Brezne to tak nebolo. Breznianske muzeum vzniklo v sestdesiatych rokoch minuleho storocia a od zaciatku muselo svoje zbierky ziskavat programovo. Prve predmety pochadzali od Breznanov a obcanov z blizkeho okolia, ktori darovali pre pamiatku muzeupredmety po svojich predkoch (knihy, spomienkove predmety, striebornegombiky, prstene, stare tlace a listiny). No uz v rokoch 1965 -1966 vtedajsi riaditel Viktor Stens podnikol prieskumne cesty na Horehronie za zbermi muzealnych predmetov. Z tohto obdobia su aj prve etnograficke suboryludoveho odevu, bytovych doplnkov a pracovnych nastrojov na spracovanie textilnych vlakien. Od sedemdesiatych rokov 20. storocia si pracovnici muzea, v sulade so statutom muzea ako regionalnym pracoviskom, ktoreho zbernou oblastousa stalo horne Pohronie, stanovili akvizicny plan:ziskat z kazdej obce regionu zakladny materialetnografickej povahy, ktory by hovoril o sposobezivota obyvatelov tej-ktorej obci regionu . V patrocnych cykloch sa v rokoch 1975 -1990 postupne pracovnikom muzea podarilo prejst vsetkymi dedinami horneho Pohronia a ziskat dve tretinydnesnej vyse 15 000 etnografickej zbierky. Obsahujebohatu kolekciu smaltov a liatiny z Hronca, zaujimavu zbierku crpakov a salasnickeho riadu z Horehroniaa Podpolania, pocetnu zbierku drevenychplastik neprofesionalych vytvarnych umelcov, ktoriziju v okrese Brezno a Banska Bystrica.Najrozsiahlejsia je zbierka ludoveho odevu a textilu. Pocita vyse 5000 kusov. Predstavuje okrem krojovnosenych na rozne prilezitosti aj siroku paletu bytovych a hospodarskych textilii, obuv a odevne doplnky.V ramci zbierky odevu a textilu samostatnu cast tvoria textilie z Brezna so vzacnymi damaskami breznianskych tkacov, strieborne odevne ozdoby Breznanov a supravy tkanin z vybav mladych neviest.V nasom muzeu sa nachadza aj bohata zbierka hliny a keramiky, ktoru k nam prinasali vyrobcoviaz viacerych hrnciarskych stredisk stredneho a juznehoSlovenska. V muzeu su zastupene pracovne nastrojez dielni viacerych remeselnikov: debnara, tokara,kolara, kovaca, obuvnika ci kozusnika. Muzeum ma hodnotnu zbierku ludovych hudobnych nastrojov.Svoje zastupenie ma tradicne vcelarstvo atradicny transport. Zaujimava je zbierka detskychhraciek. Medzi najstarsie zbierkove predmety patriavyklenkove drevene plastiky a starobyle kutne plachty. Aj v dnesnych casoch muzeum neustale svoje zbierky premyslene doplna, osetruje, dokumentujea vystavuje. Stavaju sa tak pre nas jedinecnym zdrojominformacii o ludoch, ich zivotnom style, o vztahoch a hodnotach. Rozpravaju o velkych udalostiach historie,ale aj o vsednostiach kazdodenneho zivota. V muzeu zachovavame ich posolstvo.

Eva Svajdova Foto: Jan Weiss

Dusan Benicky: Rajsky motiv, drevena plastika, 1984.	Drevena solnicka slanka, Cierny Balog, prva polovica 20. storocia.

Aj dochodcovia v Helpe si chcu zabezpecit plnohodnotnu starobu

Staroba je sucastou nasho zivota. Stvrtinu svojho zivota stravime rastom a tri stvrtiny starnutim. Ked staroba naozaj pride, nie vsetci mame z toho radost. Clovek sa citi nepotrebny, odmietany a nestastny. Preto vznikaju dobrovolne organizacie, ktore maju spolocny ciel. Zakladnym dovodom ich vzniku je vnutorna potreba ludi riesit konkretny problem, alebo aspon pomoct pri rieseni.
Jednota dochodcov Slovenska (JDS) svojimi aktivitami reaguje velmi pruzne na spolocensku potrebu starsich obcanov - dochodcov. Zo skusenosti vieme, ze nie kazdy clovek sa rovnako vyrovna so starobou. Z hodnotenia sucasneho stavu kvality zivota starsich a starych ludi vyplyva, ze niektorym sa uz v dochodku podarilo uskutocnit svoje davne zaujmy a konicky.
V nedelu 1. maja sa v Helpe konala ustanovujuca schodza JDS za ucasti predsedu a podpredsedu OD JDS T. Gillu a J. Kana a starostu obce J. Filla. Schodza sa niesla vo velmi prijemnej atmosfere. Predseda OD JDS informoval o vyhodach clenov: poskytovanie zdravotnej starostlivosti Regionalnym uradom verejneho zdravotnictva v Banskej Bystrici; rekondicna, kupelna a rekreacna starostlivost; kulturne a sportove vyzitie dochodcov (divadla, koncerty, prehliadky suborov v regione, zapajanie sa s programom).
Starosta kladne zhodnotil snahu zalozit v obci taketo zdruzenie. Zdoraznil, ze sa tesi na spolupracu a na to, ze starsi ludia mu budu napomocni.

(ou)

Patranie po nezvestnej Dominike

Policia patra po maloletej Dominike Strmenovej z Brezna, narodenej 7. aprila 1991, ktora je nezvestna od 13. aprila tohto roka. Pravdepodobne sa pohybuje v spolocnosti svojho 19-rocneho priatela Pavla Daxnera, ktory je tiez z Brezna.
Policia pocas patrania zistila, ze Dominika bola 13. aprila ubytovana v hoteli Plus v Bratislave.
Dominika Strmenova je vysoka asi 170 cm, stihlej postavy. Ma podlhovastu tvar, modre oci a hnede kucerave vlasy so svetlym melirom. Mala by mat pri sebe stena psika - bieleho maltezskeho pinca.
Akekolvek informacie o nezvestnej mozete oznamit na znamom telefonnom cisle 158.