Evidencia a ochrana zbierkovych a nezbierkovych predmetov

Cesta kazdeho zbierkoveho predmetu do muzea sa nekonci jeho ulozenim na policu v depozitari. Zbierkovy predmet nepredstavuje len kus hmoty preverenej casom, ale hlavne material, ktory moze sluzit na dalsie studium, porovnavanie a celkove oboznamenie sa so zivotom ludi v minulosti. Svojou estetickou a funkcnou hodnotou nam prezradi mnohe o nasich predkoch, ich zivote, zvykoch, praci a poskytne moznost predstavit si, na akych hodnotach a zakladoch stal svet spred niekolkych desatroci, storoci alebo tisicroci. Kym vsak dojde k jeho vystaveniu vo vitrinach, absolvuje dlhu cestu v rukach pracovnikov muzei.
Jednou z prvych zastavok predmetu medzi pracoviskami muzea je jeho evidencia. Tymto postupom majetkovo-pravneho charakteru sa muzejny predmet z terenu stava predmetom zbierkovym a zacleni sa do zbierkoveho fondu muzea. Tomuto ucelu sluzi v kazdom muzeu Kniha prirastkov. Predstavuje nielen administrativny, ale aj kontrolny dokument. Dalsim stupnom odbornej dokumentacie muzejnych predmetov je ich katalogizacia. O kazdom predmete v zbierke sa vyhotovi jeho morfologicky opis, s datovanim, funkciou a ostatnymi nalezitostami a takto spracovane udaje dovoluju usporiadat predmety v jednotlivych fondoch podla triednikov vypracovanych tym ktorym spolocensko-vednym odborom zastupenym v muzeu. Aby sa dalo jednoducho a prehladne orientovat v celom zbierkovom fonde, na tento ucel sluzia odborne katalogy. Zakladne poziadavky triedenia boli zosuladene aj s metodikou informacneho systemu AMIS (Automatizovany muzejny informacny system), ktory bol schopny prehladne triedit jednotlive zaznamy a ukladat ich na pamatove media. V sucasnosti sa v sulade so zdokonalovanim techniky pristupuje k pouzivaniu modernejsich informacnych systemov v suvislosti s planovanym zavedenim jednotneho systemu CEMUZ (Centralna evidencia muzejnych zbierok) vo vsetkych muzeach. Podobne ako ostatne muzea na Slovensku, pristupilo v roku 1991 aj HMB k pouzivaniu informacneho systemu AMIS, no v sucasnosti evidencia zbierkovych a nezbierkovych predmetov prebieha v informacnom systeme Bach System - ProMuzeum, ktory vdaka tomu, ze pracuje na platforme Windows, ponuka jednoduchsie a komplexnejsie spracovavanie a triedenie zaznamov s moznostou ich ulozenia v elektronickej polohe na pevny disk alebo prenosne pamatove media.
Osobitnou castou uzko suvisiacou s procesom evidencie zbierkovych predmetov je ochrana zbierkovych predmetov, ich osetrenie a konzervovanie. Tato cinnost zahrnuje vsetky zasahy na zbierkovych predmetoch s cielom zastavit uz prebiehajucu destrukciu povodnej hmoty a zabranit zhorseniu jeho technickeho a estetickeho stavu. Proces ochrany zbierkovych predmetov ma niekolko faz, od ochrany na mieste nalezu, cez jeho osetrenie pred ulozenim do depozitara az po preventivnu ochranu uz ulozenych zbierkovych predmetov. Po osetreni predmetu vypracuje konzervator tzv. konzervatorsky list s podrobnym postupom a popisom materialov pouzitych pri konzervovani zbierkoveho predmetu.
Nezbierkove predmety HMB predstavuju fondy zozbieranych diapozitivov, negativov, pozitivov, CD a MG nosicov, digitalnych a analogovych videozaznamov. Kazdy zo spomenutych fondov je evidovany v osobitnych Knihach prirastkov a katalogizacnych kartach. Uplne samostatnu skupinu nezbierkovych predmetov predstavuje kniznicny fond muzea, ktory zahrnuje kniznicu a archiv vyskumnych prac HMB. Rovnako ako predosle fondy nezbierkovych predmetov, su kniznica a archiv vyskumnych prac vedene v samostatnych prirastkovych knihach a katalogoch.
Presna evidencia zbierkovych a nezbierkovych predmetov a ich nasledna ochrana predstavuje neodmyslitelnu cast prace muzea. Vdaka nej je muzeum schopne prehladnejsie spracovavat jednotlivy material a tym ho kvalitnejsou formou ponukat navstevnikom muzea.

Lubomir Bagacka

Helpan v Nemecku

V dnoch 4. - 8. maja folklorny subor Helpan reprezentoval Slovensko na festivale Harmonia v nemeckom meste Limburg, ktory sa konal pod zastitou Gerharda Schrodera. Viac nam porozpravala veduca folklorneho suboru Helpan Maria Mestanova:
- Korespondencia medzi usporiadatelmi a nasim vdp. dekanom Janom Gnipom trvala rok. Nemecka strana dohodla ubytovanie v hostitelskych rodinach s tym, ze cestu si mame zaplatit z vlastneho ako ine skupiny. Ale kde na to vziat? Potom vsak skrsla spasonosna myslienka - poprosime nasho rodaka, schopneho podnikatela.
Na tomto obrovskom festivale ucinkovali skupiny z patdesiatich dvoch statov. Nemci sa na nom prezentovali zborovym spevom zo vsetkych kutov krajiny. Bolo radostou pozerat sa na taketo premiesane podujatie. Helpan uputal nielen svojimi pestrymi krojmi, ale aj vykonom. V sutaznej prehliadke, sprevadzany vybornou muzikou Jasterka pod vedenim Mgr. Lydie Simanovej, ziskal tretie miesto. Nasi mladi tancovali o dusu a svojim vykonom priviedli do varu vsetkych pritomnych, ktori im nadsene skandovali. Na nasom vystupeni sa zucastnil aj zastupca slovenskeho velvyslanectva v Bone Dr. Milan Matlak.
Radost z umiestnenia bola obrovska. Podarilo sa nam dostojne reprezentovat nase male Slovensko. No nebolo by radosti, nebyt stedreho sponzora, hostovskych rodin, ktore nas milo prijali, mudrych organizatorov, od ktorych mame pozvanie na buduci festival, a vsetkych clenov Helpanu, ktori sa o tuto zasluzenu radost pricinili. Nasli novych nemeckych priatelov, ktori nase pozvanie v roku 2006 prijali. Vsetkym patri vdaka za vynalozene usilie.

Druha dekada pretekov v koseni

o Zabava v prirode o Historicke motivy nazivo o Deti s jahniatkami o Pokracovanie suboja koscov Pohorelej a Terchovej (doterajsie skore 7:5) o Moznost zapisu do Guinnessovej knihy rekordov o

Od roku 1995 sa v Pohorelej zaciatkom juna stretavaju “chlopi”, aby si porovnali sily v koseckej vykonnosti. “Odjakziva sa tradovalo a viedli sa spory, kto bol aky dobry kosec a aky velky zakos vedel tahat. Doba sa zmenila a chlapi v krcmach hovoria o “novych rekorderoch”: kolko kilometrov presiel bez spanku na kamione, kolko hodin odpracoval za mesiac, atd. Pomyselny navrat do cias tradicnych hodnot a cistej prirody je viacvyznamny a chce byt mementom pre pohltenych sucasnou hektikou. Casy, kedy boli horehronske chotare “vyholene” okolo vsetkych liesok, su davno prec a ucta k trave a senu tiez. Kazdorocne sa priblizuju zlte flaky neskosenej travy k dedinam a niekedy bezny pohlad na pohrabane luky sa dnes vidi iba na golfovom ihrisku na Taloch. Civilizacne choroby a rozne alergie gniavia uz male deti a rodicia nic. Tu nepomoze nadavat na niekoho “nad nami”, pripadne chodit k lekarom. Treba siahnut po niecom silnejsom a uspesnejsom,” vysvetluje jeden z organizatorov Dr. Lukas Janoska a pokracuje: “Priroda Horehronskeho podolia je este takym miestom, v ktorom clovek moze nacerpat stratenu psychohygienicku rovnovahu a pozitivne sa naladit na riesenie novych zivotnych uloh. Len treba najst vhodny sposob a terapiu konzultovat s tymi, ktori to uspesne praktizuju. Mozno prave v uvolnenej atmosfere oslavy prirody na 11. Majstrovstvach Pohorelej a sveta v koseni v sobotu 4. juna v areali Polnohospodarskeho druzstva Pohorela najdete inspiraciu na vytvorenie vam vyhovujuceho modelu “rozhovoru s matickou prirodou.”
Odvaznejsi sa mozu do 31. maja prihlasit do sutaze v kategoriach: nosici vody - chlapci do 15 rokov; zeny, “chlopi” (kosy nad 90 cm) a intelektuali, kde prislubil ucast aj znamy televizny moderator Brano Ondrus, kosia ¼ ara; “chlopi” nad 60 rokov a otcovia a synovia kosia ½ ara a patclenne druzstva kosia 10 arov.
Podla slov Dr. L. Janosku, bohaty bude aj sprievodny program. Detom pristavia rebrinak plny sena, ktory posluzi ako molitanova jama. Svoju odvahu a zrucnost mozu vyskusat aj pri zvazovani jahniatok v ohradke. Dospelaci si overia svoje presne oko so sekerou, ci rychlost rucneho pilenia, alebo silu pri hadzani metrovice. Atrakciou bude moznost skusit si kosenie s najvacsou kosou na Slovensku dlhou 135 cm. Kolbiste by mal zdobit vykoseny ornament. Na zaver sa Horehronci a vsetci zucastneni s kosami (co ich opravni na vstup na podujatie zadarmo) pokusia vytvorit Guinnessov rekord v pocte sucasne kosiacich ludi na jednom mieste.
Sutaziacim do tempa bude hrat ludova hudba Usvit s prednikom Jozefom Matusom, spievat bude Veronika Bodnarikova so svojimi hostami. Dramaticke pretekarske “klanie” bude moderovat ludovy rozpravac Jano Jankov - Sefranik. Po vyhlaseni vysledkov nasleduje juniales s hudobnymi skupinami Pathetic Hypermarket Band z Bratislavy a Reku synku z Pohorelej.

(lj)