Hra nie je zabijanie casu

Nedavno som bola v rodine, kde bolo treba riesit zavaznu vec, ktora sa udiala. Najmladsi clen rodiny, maly druhak, ktoreho sa udalost taktiez dotykala, sa pocas rozhovoru hral so sklickami, ktore nasiel. Zabrusene sklicka vrhali na jeho nohavice roznofarebne svetelne skvrny a ked sklickom pohol, farebne skvrny sa pohli tiez. Kym my dospeli sme sa zaoberali vaznou vecou, on sa hral so svojim sklickom. Povedala som si - chvalabohu, ze nasiel tie sklicka. Farebne svetielka mu pomahali dostat sa cez tu ciernavu, ktora sa cez neho prehnala. Jeho starsi surodenec sa uz nedokaze takto detsky vyhrat, znasa problem tazsie. Ale aj pre neho sa naslo riesenie: “Poslala som ich vonku, nech sa idu vybehat.” Pomohlo, aspon trochu. Nahananie s loptou odburalo jeho napatie.
Ked som zistovala, co by chceli robit v skupine moji “dospeli”, vyhrali hry. Napriek tomu, ze su “velki”, rozumni, chcu sa hlavne hrat. Aj rozpravat, samozrejme, ale najma hrat. Potrebuju vyvazit svoju dospelost, ktorou ziju. Potrebuju si spolocne odbehnut do sveta, v ktorom sa da oddychnut, nabrat sil. Nevedeli by to takto zadefinovat, oni to iba citia.
A mala som moznost hovorit s dalsim druhakom, ktory bol zivotom vsoteny do dospelej roly. “Ja sa nehram, ja pomaham mame.” Smutne oci mi potvrdili, ze je to tak - uz sa nedokaze hrat. Na nas bude, aby sme ho to znova naucili. Pretoze k jeho veku hra patri. A nielen k veku devatrocneho dietata. Patri aj k veku sedemnastrocneho mladeho muza, ktory sa sprava ako dospely.
Je samozrejme, ze treba najst vyvazenost medzi hrou a povinnostami. Vo svojej praxi sa vsak stretavam hlavne s problemom, ze tej hry je prilis malo (medzi hry vobec nepocitam pocitacove hry). Ze je malo skutocneho uvolnenia, ktore potrebuje kazdy, aj dospely.

Mgr. Marcela Skultetyova, psychologicka

SUTAZ

o listky na rockovy festival

Svatojanska noc plna hudby

V dnoch 17. a 18. juna sa v priestoroch amfiteatra v Pohorelej uskutocni hudobny festival SVATOJANSKA NOC PLNA HUDBY.

Na rockovom festivale sa predstavi mnozstvo hudobnych skupin. Hlavnymi hostami dvojdnoveho podujatia budu skupiny No Name, Gladiator, AYA, U.K.N.D., Smola a Hrusky, The Bridge, The Clear a Horkyze Slize.

Cena dvojdnovej vstupenky v predpredaji do 16. juna je 249,- Sk, za jednodnove iba priamo na mieste dospeli zaplatia 199,- Sk a deti do 10 rokov 50,- Sk.

Vstupenky si mozete v predpredaji kupit na tychto miestach: Obecny urad v Pohorelej, Espresso Pod Orlovou v Pohorelej, Internetova kaviaren i-P@B Pohorela, Cyklosport RB Helpa, Videopozicovna v Polomke, Kuchynske studio Hamannax v Brezne na Chalupkovej ulici, predajna nabytku Qualldom v obchodnom dome v Brezne. Moznost objednavok: OZ Opora Pohorela, Kpt. Nalepku 291, 976 69 Pohorela, 0905327683, 0905412282, opora.pohorela@pobox.sk,

Vsetky vstupenky na podujatie su zrebovatelne.

Po skonceni programu po obidva dni je zabezpecena mimoriadna autobusova doprava na trase Pohorela -Telgart a Pohorela - Brezno. Podujatie sa uskutocni za kazdeho pocasia.

Kde sa uskutocni 4. rocnik najvacsieho hudobneho festivalu v bystricko-breznianskom regione - Svatojanska noc plna hudby 2005?

Zo spravnych odpovedi dorucenych na korespondecnych listkoch na adresu OZ Opora alebo redakcie Horehronia do utorka 31. maja vyzrebujeme dvoch vyhercov vstupeniek.

Kupon – Svatojanska noc plna hudby

Krv je najcennejsia tekutina. Kazdemu koluje v zilach, a predsa je jej v nemocniciach nedostatok. Darovat krv moze naozaj kazdy, komu to dovoluje jeho zdravotny stav. Vsetci, ktori sa tak rozhodnu, si zasluzia nasu uctu. Patria medzi nich aj studenti Hotelovej akademie v Brezne, ktorym vedenie skoly v spolupraci s transfuznym oddelenim Nemocnice s poliklinikou, n. o., v Brezne vyjadrilo vdaku za nezistnu pomoc. Po prihovore profesorky Mgr. D. Oravcovej, primarky transfuzneho oddelenia MUDr. M. Maruskovej, riaditelky skoly Mgr. E. Docekalovej dvadsiatim studentom a profesorovi D. Bubelinymu ako darcovi krvi odovzdali darcekove predmety.

Foto: Peter Gasperan

Ekosystem skola

Nebolo by zivota v skole bez vzduchu. Vyplna vsetok volny priestor. Je zakladnou podmienkou pre vznik ponorkovej choroby, najcastejsie sa objavujucej v malych, od vonkajsieho sveta izolovanych skolskych spolocenstvach. Produktom vzduchu je vietor, bez ktoreho sa v skole ani listok nepohne. Okrem atramentu jedinou, zakonom tolerovanou tekutinou v ekosysteme je voda. Je sice pre zivot nevyhnutna, ale v pripadne rozpadnuteho vodovodneho potrubia je hlavnou pricinou financneho zrutenia ekosystemu. Zdrojom svetla a tepla su elektrarne a plynarne. Na rozdiel od Slnka sa ich zanik v najblizsej buducnosti nepredpoklada. V davnej geologickej minulosti bol system primarnym zdronom svetla poznania a sekundarnym zdrojom tepla rodinneho krbu. Takmer cely povrch pokryva zivna poda pre sirenie myslienok, informacii, taranin, intrig a podrazackych kampani. Mineralna zlozna je zastupena pestrou paletou zlcnikovych a oblickovych kamenov. Ich hojny vyskyt je logickym dosledkom zivotneho stylu dospelej casti skolskej populacie.
Zakladnou jednotkou zivej zlozky systemu je jedinec. Dominuje druh clovek rozumny, v dvoch modifikaciach – ucitel a ziak. Z uspornych dovodov sa venujme najma tomu prvemu. Niekedy viac, niekedy menej uspesne plni v systeme rolu producenta. Podla potreby striedavo prikazuje, prosi, drezuruje, utoci, brani sa a vo vhodnom okamihu – uci. Tvori pomerne nudnu stereotypnu populaciu, ale najdu sa aj vynimky. Glacialny relikt je ucitel, ktory svoj pedagogicky vrchol dosiahol este za Husaka. Endemit je domaci ucitel, ktory kazdu volnu hodinu odbieha podla potreby, bud podojit kozy, alebo pozriet, ci sa este neteli krava. Imigrant je spravidla byvaly inzinier. Vnasa do zaobleneho skolskeho spolocenstva hrany, priamky, usecky, ostre a tupe uhly. Jeho priestorovou nikou je prevazne matematika. Pri nahodnom opusteni svojej niky mu v skole hrozi zahuba. Ekosystem ma aj svojich neprajnikov. Patri medzi nich ambiciozny, ale zle informovany rodic, komunalnou politikou frustrovany poslanec, alebo napriklad bezdovodne optimisticky naladeny starosta. Predatorom v ekosysteme je inspektor.
System predstavuje zlozity prepletanec vztahov, ktorym sa odborne hovori potravinova siet. Nevyhnutnym prostriedkom pre ziskanie potravy su peniaze. Je historicky dolozene, ze od okamihu, ked sa system zacal zaludnovat jedincami prevazne jedneho pohlavia, peniaze sa z neho zacali vytracat. Tento jav uz v davnej minulosti dostal nazov skolska politika statu. Chronicky nedostatok financnych prostriekov v systeme vyvolal novy jav – vyrazne teritorialne spravanie dospelych jedincov. Citlivym cuchom mozno zachytit mnozstvo pachovych signalov. Hla, tu si niekto ocikal zaujmovy kruzok, tam zas vyucovaci predmet, aj takmer vsetka nova skolska technika je uz ocikana. A ked zacujes vystrazne bubnovanie po ucitelskej hrud, neostava nic ine, ze vzlietnut na najvyssiu haluzku a vytrvalo notit svoju obohranu pesnicku s nadejou, ze aj tvoj klobuk sa predsa len raz naplni. Ucelove spravanie alfa jedincov v populacii ma vyrazny vplyv na jej pocetnost. Stav pohody alfa jedinca je totiz zavisly od primeraneho poctu submisivnych spolocnikov, a tak pocetnost dospelej populacie, napriek nepriaznivym podmienkam nikdy neklesa.
Nakoniec, predsa sa len patri venovat par slov aj tym druhym. Jedinec – ziak. Bytost dynamicka, nevypocitetelna. Na prvy pohlad vyznacujuca sa programovym nezaujmom o nas a nase zufale snazenie. V skutocnosti vsak bystry pozorovatel a neuprosny kritik nasich slabosti a zlyhani. Ziaci su nevyhnutnou podmienkou existencie a zaroven aj hybnou silou skolskeho ekosystemu. Prisudili sme im rolu konzumentov, ale dnesna doba hovori – nie. Problem je v tom, ze nas to zaskocilo. Mladych i starych zaroven. My si vsak sedime a namiesto hladania rieseni nadavame na kdekoho alebo spominame na stare zlate casy. Nie tak davno sme sa stali sucastou globalneho ekosystemu bez toho, aby sme vedeli ako funguje. Teraz sa pravidla hry ucime, takpovediac, za jazdy. Vselico nas uz stihlo poriadne prekvapit a este aj prekvapi. Minuly rezim nam na sachovnici zivota prisudil rolu pesiakov. Aj preto dnes poniektori dokazeme v jednom kuse civiet spolu s davom na hlupe reality – sou. Chceme mat, alebo byt? Chceme kulturu zivota, alebo smrti? Klimax, alebo totalne zrutenie? Kam kracas – ekosystem skola?

Peter Navoy