Lubica Tazka, studentka, Brezno:
- Keby som bola v tej chvili na dovolenke, asi by som sa vratila. Tak by ma to vystresovalo, ze by som prisla domov. Tento rok by som do Egypta urcite nevycestovala, hoci sme rozmyslali o tom, ze by sme tam sli na dovolenku. Takze neviem, ci by som tam po tomto vsetkom este isla. Je hrozne, ze na nieco taketo doplacaju nevinni dovolenkujuci ludia.

Frantisek Kur ml., robotnik, Podbrezova:
- Vobec by som neriskoval cestu do Egypta. Bojim sa aj kvoli detom. Ved cloveku zalezi na zivote a nie na peniazoch, aj ked na dovolenku setril cely rok. Myslim si, ze terorizmus bude stale na celom svete.

Anna Lipnicanova, kucharka, Hronec:
- Neviem, ci by som po tom vsetkom bola schopna cestovat do Egypta, pretoze mam rodinu. Obetovala by som peniaze a ostala doma. Keby som tam bola prave v case vybuchov, zbalila by som sa a odisla. Aj ked to miesto uz sice bolo teroristami napadnute, moze sa stat, ze znova zautocia niekde inde. Bala by som sa, samozrejme. Je priserne vidiet zabery po utokoch nielen z Egyptu, ale zovsadial, kde sa nieco taketo deje. Dakujem, ze som tu a dufam, ze nic take strasne nam nehrozi.

Mgr. Kristina Gondova, ucitelka, Brezno:
- Bala by som sa ist na take miesto a ani by som nevycestovala. Je to velmi nebezpecne. Myslim si, ze clovek so zdravym rozumom by tam nesiel. A keby tam aj nahodou bol, co najrychlejsie odtial odide. Nijake peniaze nenahradia zivot. Na taketo nieco asi ani niet slov, je to smutne. Jednoducho je velka tragedia pre cely svet, ze existuje terorizmus.

Petra Kmecova, studentka, Cierny Balog:
- Mam sesternicu v Anglicku, takze trosku som nad tym rozmyslala. Chceli by sme ju navstivit, ale priatel povedal, ze on nepojde. Do Egypta by som takisto nesla. Teroristicke utoky su hrozna vec.

Maria Konciarova, dochodkyna, Presov:
- Do Egypta by som teraz neodisla, aj keby som mala zaplatenu dovolenku. Ak by som mala tu moc, nikoho z rodiny by som tam nepustila. Bala by som sa o nich. Terorizmus je strasny. Pochybujem, ze sa to niekedy zastavi. Takych ludi zenie viera a velmi tazko ich presvedcite. No pevne verim, ze vo svete sa nieco zomelie a teroristi pochopia, ze donekonecna to robit nemozu.

(ng, ma)

Desat rokov riaditeloval v Sumiaci, kde zacal aj literarne tvorit

Spisovatel, ucitel, historik Frantisek Kreutz (12. april 1920 Katarinska Huta - 19. december 2004 Brezno) posobil na roznych miestach, v rokoch 1950 - 1960 bol riaditelom v Sumiaci, stal sa aj cestnym obcanom Sumiaca.

Z kroniky sumiackej skoly sa dozvieme, ze: “S platnostou od 1. septembra 1950 bol riaditelom Narodnej i Strednej skoly v Sumiaci menovany Frantisek Kreutz. Po situacii, ktora nastala koncom skolskeho roka 1949/50, bolo treba na strane ucitelskeho zboru a jeho vedenia mnoho opatrnej a nezistnej prace, aby sa mylna i tak mienka miestnych cinitelov zmenila, aby v ucitelovi videli cloveka nezistne pracujuceho v prospech zabezpecenia dalsich generacii. Riaditel skoly volil metodu taktu a vychadzania a vzajomneho porozumenia s miestnymi cinitelmi. Skola v boji o ziskanie novej mienky obstala a prislo sa na to, ze v minulosti sa ucitelom aj krivdilo, najma byvalemu riaditelovi Karolovi Legathovi. Funkcionarom sumiackym sa nepacilo Legathovo nabozenske presvedcenie.”
O spravani a discipline F. Kreutz napisal: “Pri chovani sa ziakov a navykoch disciplinovaneho sa spravania posobia aspon dvaja rozhodujuci cinitelia, predovsetkym domace prostredie a vychovne posobenie skoly. Najma zle posobenie domaceho prostredia zle vplyvalo na ziakov, ked mnohi rodicia pocas prac na poli nechali deti doma a tie museli pracovat na poli”.
Skolsky rok 1952/53 priniesol velke zmeny v skolstve. Pomaly sa zacina otvorene hovorit o neprospechu a jeho pricinach. V skole sa javi potreba spravodlivejsieho hodnotenia ziakov. Casy, ked ziak nesmel prepadnut, sa pomaly rozplynuli. Hodnota ziackej prace sa zacala presnejsie merat. Ucitelia vynalozili mnoho snahy na doucovanie.
V kronike najdeme aj zapis: “Tempo zivota je normalne, len zmien je tolko a takych castych, ze myslis, ze zivot sa ruti sialenym tempom a cas veli nezastavit, lebo budes zmateny”.
Dalsi zaujimavy zapis: “Na chovanie ziakov vplyva zaujatost rodicov. Rodicia su zaujati starostami o zivobytie a povinne dodavky voci statu a nestacia sa venovat svojim detom. V poslednych rokoch sa ziaci prichytavaju zlozvyku stavat maje a vyberat za postavenie majov. Za vybrate peniaze kupuju liehoviny a popijaju - uz aj skolska mladez. U dospievajucich dievcat zasa sa objavuju priestupky dochadzania na tanecne zabavy”.
Velkou oporou v praci F. Kreutzovi bola jeho manzelka Tatjana, ktora sa venovala v ramci mimoskolskej cinnosti aj nacvikom divadelnych hier so ziakmi. Frantisek Kreutz pisal do ziackych casopisov, v kronike sa o tom docitame: “Ziaci, citatelia Ohnika mali nemalu radost, ked v Ohniku nasli i rozpravky a povesti z miestnej obce, ktore spracoval Frantisek Kreutz. Povest o sumiackom poklade bola uverejnena v roku 1957/58 v c. 3, povest I mudri rady potrebovali v c. 7 a rozpravka Praca a stastie v c. 12.” Frantisek Kreutz spracoval miestnu historiu od najstarsich cias pod titulom prispevok k problemom sumiackej stariny.
V roku 1959 ziaci odpracovali vela hodin pri zalesnovani a za peniaze na navrh F. Kreutza kupili televizor. Bola to rarita, pretoze to bol druhy televizor v Sumiaci.
Frantisek Kreutz bol skutocnym clovekom, radcom, ucitelom. Podla vyjadrenia jedneho ziaka bol pre neho viac ako otec. Mnohi ludia si ho ctili a vazili. Za desat rokov svojej cinnosti, ci uz v skole alebo vo verejnosti, vela urobil. A ako vedel krasne kreslit, hlavne nasich spisovatelov (Chalupka, Zaborsky, Razus ..). Frantisek Kreutz si zasluzi, aby sme na neho spominali aj my Sumiacania.

Vladimir Cupka

Vylet sa vydaril

Vo stvrtok 21. jula sa clenovia Zakladnej organizacie Slovenskeho zvazu zdravotne postihnutych v Brezne zucastnili na zajazde na kupalisko Kovacova. Aby bola naplnena kapacita autobusu, zucastnili sa na nom aj niekolki neclenovia.
V skorych rannych hodinach, nie za prilis idealneho pocasia sa autobus vydal na cestu do Kovacovej. Prichod na kupalisko nebol priam optimisticky. Pocasie nam kupaniachtivym prialo menej, pretoze slnecne luce obcas previal chladny vietor, co nam vsak nepokazilo naladu.
Pri navrate domov sme v Banskej Bystrici navstivili nakupne centrum Kaufland a v druznej atmosfere sme sa vracali spat k svojim rodinam s nadejou a prianim, ze sa opat mozno stretneme o mesiac na kupalisku v Besenovej.

Ondrej Repka, predseda ZO SZZP

Konecne rastu! Svedci o tom nadherny “ulovok” Jozefa Skalosa z Brezna. Hrib s hmotnostou 1,28 kg a priemerom klobuka 28,5 cm nasiel v stredu 27. jula v Benusi.

Foto: Ferdinand Hrablay