Milada Dvorska, dochodkyna, Podbrezova:
- Povodne sa hovorilo o tom, ze lekari budu mat vyhradene samostatne ordinacne hodiny pre tych, ktori si zaplatia. Dnes mi vsak jedna pani povedala, ze pred ambulanciou, nepovedala kde, cakalo sedem pacientov, prisiel platiaci, sestricka ho hned vzala a sedem ludi cakalo. Na pohlad to vyzera dobre, ale kde je efekt? Budeme si setrit dvadsat korun za osetrenie a dalsie peniaze za prednostne osetrenie. Kde maju na to zobrat dochodcovia, ktori v podstate potrebuju viac lekarov? Na druhej strane vsak rozmyslam o tom, ze to vyuzijem aj ja, radsej dam takych 150 korun, pokial ich budem mat, ako dve hodiny cakat.

Martina Knoskova, podnikatelka, Brezno:
- Podla mna prednostne osetrenie je nespravodlive voci tym ludom, ktori na to nemaju. Ja nastastie k lekarom velmi nechodim, takze taketo nieco asi nevyuzijem.

Iveta Lassakova, pekarka, Brezno:
- Stretla som sa aj s tym, ze pacient si chcel priplatit za prednostne osetrenie, ale neboli ochotni osetrit ho skor. Takze neviem, ci to bude mat nejaky vyznam. Ja osobne, ak by som mala takuto moznost, vyuzila by som ju, pretoze cas je drahy.

Pavel Poliak, dochodca, Brezno:
- Naco este aj platenie za prednostne osetrenie? Ved kazdy z nas si plati zdravotne poistenie a tak dalej a este aj toto? Podla mojho nazoru by to nemalo byt. Aj nazory lekarov su rozne, jedni to schvaluju, ini su skepticki. Tazko sa k tomu vyjadrit, ked je clovek zdravy. No je rozdiel, ak ma chory vyckavat od rana do obeda, alebo si zaplati a zoberu ho prednostne.

Eva Nemcokova, obchodna zastupkyna, Benus:
- Ja si myslim, ze prednostne osetrenie bude vyhodne len pre viac financne odmenovanych ludi. Nezamestnani a menej solventni si to nebudu moct dovolit.

Natalia Chamkova, studentka, Dubova:
- Povedala by som, ze prednostne osetrenie nie je az take nespravodlive. Nie kazdy na to ma. Ten, kto na to nema, bude cakat v cakarni aj cely den a moze mu byt velmi zle, ale ten, ktory na to ma a mozno mu dokopy nic nie je, bude vybaveny prednostne. Ja mam zle skusenosti s cakanim u lekara, preto by som vyuzila takuto moznost.

(ng, ma)

Spomienka na slavne SNP

V nasej obci Zavadka nad Hronom si tradicne pripominame pamatne dni SNP. Tak to bolo aj v tomto roku, hoci nebolo okruhle vyrocie. Oslavy organizacne zabezpecil vybor ZO SZPB za ucasti a podpory starostu obce, predsedov ZO KSS, Smer – SD, HZDS – LS.
Dna 28. augusta popoludni za ucasti asi patdesiatich obcanov sme polozili veniec k pamatniku padlych v centre obce. Clenovia vyboru uz predtym polozili vence k pamatnikom vsetkych padlych partizanov na Sihoti a na Stozke. Po akte kladenia vencov sa pritomni odobrali do klubovne spolocenskeho domu, kde predseda ZO SZPB Mgr. Jan Belko predniesol slavnostny prihovor. Poukazal v nom na pripravu, priebeh i vyznam SNP. Zvlast zdoraznil nutnost pripominat ho mladezi, aby sa nestalo to, co v minulych dnoch vo Zvolene, Banskej Bystrici a inych mestach, kde mladi ludia pochodovali v uniformach Hlinkovej gardy. V zavere prejavu podakoval tym organizaciam a jednotlivcom, ktori financnymi alebo vecnymi darmi prispeli na cinnost ZO SZPB a oslavy SNP. Zvlast vyzdvihol dar Ing. Antona Bohusa, generalneho riaditela firmy Bohus, s. r. o., ktory mal podiel na upravach pamatnika na Sihoti, kde dal urobit na vlastne naklady nove kovove ohradenie. Brigadnicky pomohol obecny urad poskytnutim brigadnikov na aktivacnych pracach, miestna organizacia zdravotne postihnutych pod vedenim pani Noskovej, ktora urobila kvetinovu vyzdobu, ako aj clenovia vyboru SZPB. V dalej casti programu clenka OV SZPB Mgr. Bohusova odovzdala priamym ucastnikom bojov v SNP pamatne medaily k 60. vyrociu oslobodenia. Po tomto akte nasledoval kulturny program, v ktorom zaspievali a zarecitovali clenky suboru Nadeje a po podani obcerstvenia sa zasluhou manzelov Potancokovcov rozprudila zabava, ked hlavne pani ucitelka Potancokova hrou na harmonike a spevom ludovych, partizanskych i ruskych piesni priviedla pritomnych k spevu, ale aj k tancu. Za tuto cast programu patri podakovanie spomenutym manzelom, ktorych ucast zaistil predseda miestnej organizacie HZDS – LS Milan Kvoriak.
Po takmer dvoch hodinach sa pritomni rozchadzali spokojni, ze si v pohode pripomenuli 61. vyrocie SNP, ale aj pookriali pri druznej debate a zabave.

(jb)

 Tradicne stretnutie

Stalo sa uz tradiciou, ze clenovia ZO SZZP Brezno a ZO SZZP Martin 2 – Sever sa kazdorocne stretavaju v ramci druzobnych vztahov. Dvadsiateho augusta v rannych hodinach v ocakavani pekneho dna osem clenov nasej ZO SZZP vycestovalo do Martina – smer Martinske hole. Prijatie u nasich priatelov bolo mile a srdecne. Po prihovoroch predsedov zakladnych organizacii sa zacalo druzobne posedenie pri hre harmonikara z Martina ako aj nasej harmonikarky M. Potancokovej. V priatelskom rozhovore sme sa venovali aj palcivym otazkam v ZO SZZP Martin aj ZO SZZP Brezno. Po dobrom gulasi, speve a prijemne prezitom dni sme sa s priatelmi rozlucili s prislubom, ze o rok sa opat stretneme u nas v Brezne na Stretnuti vozickarov a TZP clenov nasej zakladnej organizacie.

Ondrej Repka, predseda ZO SZZP Foto: V. Ondrejkova

Prihovor predsedov: Emila Kunerta, Ondreja Repku, v strede Anna Husenicova – predsednicka OV SZZP Brezno.

 Slavnost v Jarabej

“...Ci vam je to ticha osada, akoby Panu Bohu za chrbtom vystavana! Iste je, ze je tu svet doskami zabity a za tymi doskami – Jaraba! Lezi tu – lebo ani nestoji, ani nesedi – akoby v hrobe a len jednou skarou do neba hladi, kade i slniecko, ked je velmi dobrej vole, do Jarabej kukne...” Aj takto opisuje doktor Zechenter Jarabu vo svojej poviedke Prechod cez Certovicu. Okolie Jarabej dnes neposobi dojmom konca sveta ako v 18. storoci, aj ked vela z opisov jeho poviedky plati aj dnes.
Horska obec Jaraba lezi na juznych svahoch Nizkych Tatier 823 metrov nad morom v uzkej doline pod sedlom Certovica, v ktora tvori sucast obce a je jej osadou. Povod banickej osady siaha az do davnej minulosti, do roku 1271, aj ked prva pisomna zmienka je z roku 1540. Az do polovice 17. storocia sa v okolitych baniach tazilo zlato a striebro, aj tzv. cierna med s obsahom striebra. V 16. az 19. storoci sa tazila zelezna ruda.
Na miestnom zvone z roku 1883 sa nasiel napis a stvarnenie obecneho znaku, co bolo podnetom na dalsie skumanie a spracovanie navrhov na obecne heraldicke symboly obce, ktore na malej slavnosti 27. augusta uviedli do zivota. Hostami slavnosti bol rodak z Jarabej, terajsi primator mesta Banska Bystrica Ing. Jan Kralik s manzelkou, starosta obce Myto pod Dumbierom Michal Baranek, starosta obce Raztoka Julius Bires, predseda Okresneho predstavenstva LS-HZDS Pavol Belko, ako aj farari z Myta Mgr. Stefan Skorupa a pater Cyril. V oficialnej casti slavnosti starostka Jarabej Maria Hrasna privitala hosti, obcanov i chatarov a oboznamila ich s historiou. Potom predstavila pritomnym heraldicke historicke symboly: znakom obce je stit – v zelenom poli su dve zlte vavrinove ratolesti dolu previazane striebornou stuhou a medzi nimi dve skrizene banicke kladivka a biele nakovky so zltymi rukovatami previazana bielou stuhou. Vlajka pozostava zo siestich pozdlznych pruhov vo farbach zelena, biela a zlta.
“Vo velebnej zelenej tisine nahliadnes takmer do duse matky prirody...” - pise Zechenter. Zelena farba symbolov – to je priroda, biela voda a zlta farba zlata, ktore sa tu tazilo. Symboly pozehnali modlitbou obidvaja duchovni a modlitbu zaspievali aj clenovia spevokolu katolickeho chramu v Myte pod Dumbierom.
Sucastou slavnosti bolo aj udelovanie cestneho obcianstva Cestny obcan obce Jaraba Ing. Janovi Kralikovi. Bystricky primator sa podakoval obecnemu zastupitelstvu a zaspominal si na svoje detske roky stravene v rodnej obci, pretoze, povedane s basnikom, “domov je kut sveta, kde sa vraciame”. Pri vztycovani obecnej historickej vlajky na dvore vsetci pritomni zaspievali statnu hymnu.
Program spestrilo aj vystupenie studentov AMU z Bratislavy, ktori po Jarabej chodia prazdninovat. Na pocuvanie a neskor aj do tanca hrala hudobna skupina LUX. Pocasie sa umudrilo a pritomni mohli obdivovat krasu okolitej prirody, ale aj jej ciastocnu skazu, ktorej sa nevyhla ani Jaraba a Certovica. Vlanajsiu novembrovu nicivu vichricu si budu obcania dlho pamatat. Oslava pokracovala v druznej besede pri chutnom gulasi a inom obcerstveni.
Podakovanie za dostojny priebeh slavnosti, ktorou obec potvrdila svoju historicku identitu, patri starostke a jej kolektivu, obecnemu zastupitelstvu, pomocnikom a sponzorom, ako aj Banskobystrickemu samospravnemu kraju, ktory tuto akciu tiez financne podporil.

A. Preplatana