Katarina Stubniakova, vstupna kontrolorka, Horna Lehota:
- Staroby sa nebojim. Zatial nastastie pracujem. Myslim si, ze by som mala byt zabezpecena. Na choroby spojene so starobou radsej ani nemyslim. Moji rodicia su uz na penzii, ale v dnesnych casoch veru velmi “vyskakovat” nemozu.

Katarina Horska, studentka, Brezno:
- Ja si myslim, ze je to prirodzeny cyklus zivota a clovek sa v podstate nema preco bat staroby. V sucasnosti sa stari ludia naozaj nemaju velmi dobre, pretoze dochodky su dost minimalne. Nemozu si dovolit, co by si chceli, co by im zasluzene patrilo. Ja sa staroby nebojim, clovek sa s nou musi zmierit. Dufam, ze my sa budeme mat lepsie. Treba verit.

Lucia Trnikova, studentka, Brezno:
- Podla mna v starobe to nebude velmi dobre. Ked vidim starsich ludi, ako sa v sucasnosti maju, bojim sa toho. Drahe su lieky a vselico ine. Na starobu sa vobec netesim.

Jana Brozmanova, na materskej dovolenke, Brezno:
- Stari ludia to dnes nemaju velmi ruzove. Staroby sa bojim. Momentalne som sice na materskej dovolenke, ale neviem, ako to bude s pracou a so vsetkym. Clovek sa obava dochodku. Uzavrela som sice druhy pilier dochodkoveho sporenia, ale neviem, ci je to az taka istota. Uvidime, co z toho bude.

Martin Fasko, financny makler, Brezno:
- Clovek si musi zariadit, aku bude mat starobu. V mladosti treba zarabat peniaze, aby sme sa v starobe mali dobre. Podla mna sa budeme mat urcite lepsie ako dnesni stari ludia.

Ing. Jan Medved, obchodny manazer, Brezno:
- Aky budem mat dochodok, to v podstate zalezi od toho, ako sa budem teraz spravat. Ak sa budem snazit mat sa dobre, mozem sa zabezpecit aj do buducna. Je to vec kazdeho cloveka, ako sa budeme snazit, tak dopadneme v buducnosti. Ja sa na starobu tesim, ak si ju dobre zabezpecim. Hlavne treba robit a udrzat si zdravy duch. Neda sa na nikoho spolahnut. Vsetko je v nasich rukach. V podstate uz teraz si budujeme dochodok a cim mame vyssie platy, tym budeme mat lepsie dochodky. Uvidime, aka silna bude koruna atd., ale uz teraz si zarabame na dobry dochodok.

(ng, sv)

Na margo clanku Nie je doktor ako doktor

Ako dochodkyna s manzelom, tiez dochodcom, som chodila k lekarke, ktora nemala ludsky vztah k pacientovi. Ked to uz prekrocilo hranice ludskosti, vzala som dokumentaciu a odisla som k inej lekarke. No nie nadlho, pretoze odisla do dochodku. Na jej miesto prisiel lekar. Bohuzial, nadobudla som dalsie zle skusenosti. Vobec sa nespraval k pacientovi ako k cloveku, o tom by bolo co hovorit. Ale kedze pacient ma pravo vybrat si svojho lekara a moze kazdy polrok lekara zmenit, ak s tym, ku ktoremu chodi, nie je spokojny, vyuzila som to pravo. Vzala som dokumentaciu a nasla som si lekarku, u ktorej som uz niekolko rokov. Ale predstavte si, ze moj predchadzajuci lekar mal tu drzost a neodhlasil ma z poistovne a dalej ma evidoval ako svoju pacientku. V poistovni sa pozastavili na tom, ze som vedena v dvoch ambulanciach u dvoch lekarov. Mala z toho neprijemnosti aj terajsia moja lekarka. Hoci, ked som od toho lekara odchadzala, do dokumentacie napisal, ze odchadzam na vlastnu ziadost.
U sucasnej lekarky som uz niekolko rokov a som spokojna. K pacientovi sa sprava ako k cloveku, poradi, pomoze, vybavi, co moze. Chvalabohu, ze v Brezne mame aj dobrych lekarov. Je pravda, ze v niektorych profesiach mame len jedneho lekara, preto si niet z coho vyberat a menit. Ale pri hrubom a nepristojnom spravani ma pacient pravo si na patricnom mieste stazovat. Pacienti by mali zvazit a nedat sancu lekarom, ktori si to nezasluzia. Lekar musi k pacientovi pristupovat predovsetkym s citom.

Elza Chomova

 Lesy - bohatstvo Horehronia

Maloktora krajina v Europe sa moze pochvalit' tym, ze ma lesnatost' 42 %. Lesy su nasim najvacsim prirodnym a obnovitelnym bohatstvom. Slovensko je zname cielavedomym obhospodarovanim lesov. System obhospodarovania lesov je na spickovej svetovej urovni, uznavanym aj v zahranici, v krajinach, kde je lesnictvo na vysokej urovni. Vyznamnou ulohou nasho lesnictva je hospodarit tak, aby lesy Slovenska produkovali dostatok drevnej suroviny, ale tiez tak, aby plnili ostatne funkcie. Ide o podoochrannu funkciu, vodohospodarsku, nezastupitelnu funkciu vplyvu na ovzdusie a klimu, rekreacnu, zdravotnu, atd'.
Treba si uvedomit, ze na odstranenie nasledkov minulorocnej kalamity na Horehroni situacia vyzaduje ziskat nie male financne zdroje. Mam na mysli aj ziskavanie financnych prostriedkov na cestne komunikacie obci, ktore sa poskodili pri odvoze kalamitneho dreva. Vyssi uzemny celok Banska Bystrica ma znacne moznosti vo vzt'ahu k vlade SR a prislusnym ministerstvam. Budu to prave poslanci VUC za okres Brezno, ktori mozu v tomto smere zohrat rozhodujucu ulohu.
Nas okres je najlesnatejsi na Slovensku. V minulosti lesy davali obzivu, zamestnanie obyvatelom z podhorskych dedin a osad. Aj v sucasnosti, ak neberieme do uvahy kalamitu z 19. novembra 2004, sa v okrese Brezno tazi niekolko 100 tisic m3 dreva. Drevo sa vsak vacsinou vyvaza do zahranicia, nespracovava sa na Slovensku a tym okres, ale aj Slovensko prichadzaju nielen o financne zdroje, ale nevytvara sa priestor pre zamestnanost' obyvatel'ov Horehronia.
Som presvedceny, ze je to uloha do najblizsej buducnosti, finalizovat' spracovanie dreva tam, kde sa tazi, kde su najvacsie zasoby drevnej suroviny.
Vyssie uzemne celky v tom mozu zohrat' vyznamnu ulohu.
Preto jednou zo zakladnych priorit poslancov VUC za okres Brezno by malo byt riesenie naznacenych problemov.

Jan Racak

 Osemdesiat rokov Dobrovolneho hasicskeho zboru v Sumiaci

Podla dokumentov prva sprava o zalozeni dobrovolneho hasicskeho zboru sa nachadza v zapisoch Obecneho zastupitelstva v Sumiaci zo dna 23. augusta 1925. Obec mala v tom case 350 drevenic a jednu rucnu striekacku este z cias Rakusko - Uhorska z roku 1886. Prvym velitelom hasicov bol Juraj Svoren, potom Mikulas Dudas, Juraj Pollak, Martin Margeta, Ladislav Tamas a terajsim predsedom dobrovolneho hasicskeho zboru od rou 1979 je Ing. Mikulas Betak. Neuveritelnych 26 rokov vykonava tuto funkciu, je velmi iniciativny, dosledny a tak isto aj velmi narocny na svojich clenov. Organizacia pod jeho vedenim patri medzi najlepsie v okrese. Len strucne spomeniem: Vybor sa schadza kazdu nedelu, uskutocnuju preventivne prehliadky, rozhlasove relacie, zucastnuju sa na taktickych cviceniach a samozrejme aktivne a vcas zasahovali pri vsetych poziaroch, ktore v okrese vznikli.
Dna 28. augusta bolo slavnostne zasadanie v Obecnom urade v Sumiaci, kde po prijati starostkou obce a za pritomnosti zastupcov niektorych obci sa vsetci clenovia zapisali do pamatnej knihy obce a mnohi boli odmeneni medailou (stuzkou) Za vernost: za 20 rokov clenstva Juraj Cuban, Chamko, Simon, Viktor Komora, Stanislav Molent, za 30 rokov clenstva Simon Demo. Medailou Za prikladnu pracu boli odmeneni Jozef Melo, Simon Bosela, Jozef Kysucky, Jan Lapin, Michal Paucula, Jan Molent. Medailu Za zasluhy dostali Jozef Durco, Simon Margeta, Michal Duraj - clen od roku 1947, patri k najstarsim a aktivnym clenom organizacie, Stefan Demo a V. Cupka.
Po odovzdani vyznamenani a prihovore zastupcov okresnych organov sa predseda Ing. Mikulas Betak podakoval za spolupracu Obecnemu uradu v Sumiaci i vsetkym sponzorom. Po skonceni slavnostneho zasadania si vsetci clenovia a hostia pochutnali na dobrom gulasi, ktory uvaril Mikulas Hrabovsky.
Neviem, ci v okrese alebo aj v kraji sa najde clovek, ktory 26 rokov vykonava tuto funkciu. Pan predseda Betak, ty si rozdaval medaily a tebe sa za tych 26 rokov poctivej prace asi zabudli podakovat. Dovol mi ako clenovi hasicskeho zboru (tiez dost stary, od roku 1958), aby som sa ti za tvoju pracu v mene vsetych clenov srdecne podakoval a zazelal este vela uspechov, aby sa ti podarilo omladit nasu hasicsku organizaciu a okrem dvoch zien (Mgr. Boselovej a Mgr. Molentovej) ziskat ich pre cinnost viac. Dakujem.

Vladimir Cuka