Urad
prace, socialnych veci a rodiny informuje
3. oddelenie odboru
sluzieb zamestnanosti
Oddelenie sluzieb odborneho poradenstva (OSOP)
Naplnou oddelenia
je vykonavat odbornu poradensku cinnost, riesit problemy s pracovnym uplatnenim
uchadacov o zamestnanie (UoZ), ako aj ich socialnu a pracovnu adaptaciu so
zamerom zvysit ich zamestnatelnost a aktivizaciu a takto ulahcit ich uplatnenie
na trhu prace. Poskytuje komplexny subor kvalitnych informacnych a poradenskych
sluzieb UoZ a zaujemcom o zamestnanie (ZoZ), vedie evidenciu UoZ, s ktorymi
boli vypracovane individualne akcne plany (IAP), vedie evidenciu prijatych ziadosti UoZ
o poskytnutie nahrady casti cestovnych vydavkov a zabezpecuje ich spracovanie.
Zabezpecuje informovanie klientov o nastrojoch aktivnej politiky trhu prace (APTP)
a realizuje narodne projekty, pricom uzko spolupracuje s jednotlivymi
oddeleniami odboru sluzieb zamestnanosti.
Odborne
poradenske sluzby su zabezpecene prostrednictvom:
1/
individualneho poradenstva formou individualneho rozhovoru odborneho poradcu
s UoZ a zahrna: komplexne zhodnotenie jeho osobnostnych predpokladov
a odbornych predpokladov, urcenie cielov potrebnych na navrat na trh prace, urcenie
moznych prekazok pri dosahovani urcenych cielov, vypracovanie navrhu na prekonanie moznych
prekazok pracovneho uplatnenia;
2/ skupinoveho poradenstva formou odbornych poradenskych
sluzieb v skupine osob na prekonanie barier pracovneho uplatnenia na trhu prace.
Individualny akcny plan (IAP) je pisomny dokument, ktory na
zaklade posudenia osobnostnych predpokladov, schopnosti a odbornych zrucnosti UoZ
urcuje druh a rozsah pomoci potrebnej na ulahcenie jeho pracovneho uplatnenia
a vymedzuje na tento ucel konkretne postupove kroky. IAP sa vypracuva s UoZ
vedenymi v evidencii UoZ UPSVR najmenej 3 mesiace a po jeho vypracovani
a odsuhlaseni sa stava pre UoZ zavazny. Cas trvania IAP je obvykle 3 mesiace
a pocas jeho realizacie UoZ dodrziava periodicitu navstev uradu v zmysle zakona
o sluzbach zamestnanosti. UPSVR moze zabezpecit prostrednictvom OSOP realizaciu
IAP dvoma sposobmi: interne odbornymi poradcami oddelenia, externe
(prostrednictvom dodavatela, pricom sa riadi postupmi a zasadami obsiahnutymi
v zakone c. 523/2003 Z. z. o verejnom obstaravani a o zmene zakona c.
575/2001 Z. z. o organizacii ustrednej statnej spravy v zneni neskorsich
predpisov).
Nahradu casti cestovnych vydavkov urad zarucuje UoZ preplatenie
casti cestovnych vydavkov pri absolvovani vyberoveho konania, prip. vstupneho
pohovoru u zamestnavatela, kde cestovne verejnymi hromadnymi prostriedkami
v ramci SR presiahne sumu 100,- Sk ( tam aj spat ), pokial je to uvedene v IAP
ako aktivita IAP, maximalne vsak 700,- Sk v mesiaci, v ktorom bola
aktivita zrealizovana.
Poskytovanie informacii o nastrojoch APTP - oddelenie sluzieb
odborneho poradenstva informuje klientov o jednotlivych nastrojoch: prispevok na
samostatnu zarobkovu cinnost, prispevok na aktivacnu cinnost, prispevok na vykonavanie
absolventskej praxe, prispevok na zamestnavanie znevyhodneneho UoZ, prispevok na
stahovanie za pracou, podpora zamestnavania obcanov so zdravotnym postihnutim.
Narodne projekty – OSOP od 7/2004 do 6/2005
realizovalo Narodny projekt VII – „Zvysenie rozsahu a kvality sluzieb
zamestnanosti prostrednictvom informacnych a poradenskych a odbornych
poradenskych nastrojov a sluzieb“. UPSVR v Brezne v ramci NP VII
realizoval 12 externych projektov a 2 interne projekty. Do projektov bolo zaradenych
6656 klientov. UPSVR v Brezne bude s realizaciou Narodnych projektov pokracovat
v 9/2005. Podrobnejsie informacie vam poskytneme pri individualnom pohovore.
(web:upsvrbr.host.sk)
Zlta hviezdicka uz treti rok prinasa radost tisickam obdarovanych
i darcov
Vo stvrtok 1.
decembra vo vsetkych Tesco obchodoch na Slovensku zacala verejna financna zbierka pod
nazvom Pomozte spolu s nami. Cielom zbierky je podporit projekty na zlepsenie zivota
deti z detskych domovov, specialnych zakladnych skol, zdravotne postihnutych
a starych obcanov. Uz treti rok ju organizuje spolocnost Tesco spolu so Slovenskou
humanitnou radou - narodnym dobrovolnickym centrom humanitnych a charitativnych
organizacii na Slovensku.
V kazdom obchodnom dome a hypermarkete sa robi zbierka pre
konkretne neziskove zariadenie v danej lokalite (v breznianskom Tescu pre Domov
socialnych sluzieb pre deti a mladez v Pohorelskej Masi). Neziskove organizacie
pouziju vyzbierane peniaze na vopred urceny lokalny projekt.
Verejna financna zbierka prebieha pocas troch adventnych vikendov
(vratane stvrtkov a piatkov) vzdy popoludni po individualnom rozhodnuti kazdej
miestnej neziskovej organizacie, teda 1. - 4., 8. - 11. a 15. - 18. decembra.
S prenosnou urnou chodia trojice dobrovolnikov v specialne oznacenych vestickach
s nazvom zbierky. Darcovia, ktori vhodia do urny aspon 50 korun, dostanu ako odmenu
darcek - detsku hru pexeso s motivom veselych zvierat.
(eh)
Podnikatelske okienko
V
sucasnosti sa neustale v mediach spominaju terminy ako znalostna ekonomika,
konkurencieschopnost, podpora vyskumu a vyvoja. Tieto slovne spojenia su najcastejsie
spajane s dokumentom, ktory prijali sefovia vlad statov Europskej unie v marci 2000 a
podla miesta ich rokovania ho nazvali Lisabonska strategia. Dnesny clanok sa bude venovat
tymto fenomenom, ktore budu ovplyvnovat fungovanie europskych fondov v dalsom
programovacom obdobi.
Lisabonska strategia, ako uz bolo spomenute,
sa prijala zaciatkom roka 2000, aby stanovila ciel, kam politici chcu, aby sa Europska
unia dostala za desat rokov. Tento ciel definovali tak, ze EU by sa do konca desatrocia
mala stat „najkonkurencieschopnejsou a najdynamickejsou poznatkovo orientovanou
ekonomikou sveta, schopnou trvalo udrzatelneho rastu s vacsim mnozstvom pracovnych miest a
vacsou socialnou koheziou“. Pekne napisany, ale pre bezneho cloveka nezrozumitelny,
ciel preto upriamili na tri oblasti, ktore si mysleli, ze pomozu v napredovani a znizovani
zaostavania europskych krajin za Spojenymi statmi a Japonskom.
Prvou oblastou bolo odporucanie
pre narodne vlady na prechod podpory z tradicnej vyrobnej sfery a polnohospodarstva na
poznatkovo-orientovanu ekonomiku spolu s budovanim informacnej spolocnosti, co znamena
zameriavat sa aj na cinnosti s vysokym mentalnym vkladom jednotlivca (napr. vyskumna
cinnost, objavy atd.). Rovnako sa malo postupovat aj pri zavadzani strukturalnych reforiem
(napr. reformy dochodkoveho systemu, danove zjednodusenia, zdravotnictvo a skolstvo), aby
nase podniky lepsie obstali na trhu (konkurencieschopnost) a prinasali stale nove
veci pre zakaznikov (inovativnost). Druhou oblastou riesenia problemov bola modernizacia
socialneho modelu (napr. adresnejsie socialne davky, podpora len tych, co to naozaj
potrebuju), investovanie do ludi (rozvoj a podpora vzdelavania) a boj so socialnou
vylucenostou. Tretia oblast sa zameriava na podporu podnikatelskeho prostredia (najma
redukciou administrativnej zataze a vyuzivania internetu v statnej sprave),
vyskumu a investicii (rocne vydavky min. 3 % HDP, pre Slovensko to znamena 42 miliard
korun rocne).
Slovenska vlada na tento ciel
odpovedala prijatim programu Minerva, ktory stanovuje plan (Strategia
konkurencieschopnosti Slovenska do roku 2010), ako dosiahnut tieto ciele na Slovensku,
v styroch smeroch: 1. zvysovanie pocitacovej gramotnosti a zavadzanie
elektronickej formy komunikacie so statnou spravou; 2. zlepsovanie podnikatelskeho
prostredia zvysenim vymozitelnosti prava a odburanim zbytocnych administrativnych
zatazi; 3. zvysovanie vzdelanostnej urovne obyvatelstva umoznenim vzniku kvalitneho
systemu celozivotneho vzdelavania; 4. podpora vedy, aplikovaneho vyskumu a inovacii a
ich prepojenie s podnikatelskym prostredim a tiez vytvorenie sirokej zakladne
vedcov schopnych realizovat kvalitny vyskum na spickovej medzinarodnej urovni.
Vsetky studie, pravidelne
hodnotiace tieto ciele, hovoria, ze v polovici obdobia sa Lisabonska strategia
nielenze nenaplna, ale doslo dokonca k zaostavaniu europskych ekonomik ako celku za
relevantnymi krajinami, pritom nejde len o vyrovnanie sa USA a Japonsku, ale
Europsku uniu zacinaju dobiehat aj krajiny ako Cina, Brazilia alebo India. Slovensko patri
k svetlym europskym vynimkam, ked nasa ekonomika rastie rychlostou 6 % rocne (3x
rychlejsie ako je priemer EU), uskutocnujeme dolezite reformy a v niektorych
okamihoch aj zlepsujeme podnikatelske prostredie, aby sa mohli tvorit nove pracovne
miesta.
Ked budete drzat toto cislo
Horehronia, vo Velkej Britanii sa bude zacinat summit sefov vlad europskej 25-ky, ktory
bude rozhodovat o rozpocte EU na obdobie rokov 2007 - 2013. Po tejto schodzke by malo
byt zname, aky balik financii pojde na perspektivne a rozvojove ucely (vzdelanie,
veda, infrastruktura) a kolko financii dostanu tradicni prijimatelia
(polnohospodarstvo a priemysel). Pre Slovensko by bola urcite lepsia podpora prvej
moznosti.
Ak mate zaujem ziskat dalsie
informacie o moznostiach podpory regionu, navstivte nas v kancelarii CPK Brezno
(budova Horehronskeho muzea v centre Namestia gen. M. R. Stefanika).
Svoje postrehy, namety alebo nazory
zasielajte na e-mailovu adresu brezno@cpk.sk, alebo na adresu redakcie.
Bc. Alexander Botev, CPK
Brezno
Policia patra
Urad justicnej
a kriminalnej policie v Brezne sa obracia na obcanov so ziadostou
o pomoc a spolupracu pri patrani po hladanych:
Vladimirovi Markusovi, narodenom 24. januara 1987, trvale bytom Zavadka nad Hronom,
Razusova c. 34
Proti V.
Markusovi je vedene trestne stihanie za pokracujuci trestny cin kradeze podla § 247,
trestny cin porusovania domovej slobody podla § 238 a za trestny cin vytrznictva
podla § 202 Trestneho zakona.
Meria 165 cm, ma stihlu postavu a kratsie cierne vlasy.
...
Antonovi Anderkovi, narodenom 1. marca 1984, trvale bytom Zavadka nad Hronom, Razusova c.
34
Proti A.
Anderkovi je vedene trestne stihanie za pokracujuci trestny cin kradeze podla § 247 a za
trestny cin porusovania domovej slobody podla § 238 Trestneho zakona.
Meria 175 cm, ma stihlu postavu, kratsie cierne vlasy a hnede oci.
Policia ziada
obcanov, ktori by vedeli podat akekolvek informacie o Vladimirovi Markusovi alebo
Antonovi Anderkovi, aby tak urobili v ktoromkolvek utvare Policajneho zboru alebo na zname
tel. cislo 158.
Kresba: Peter Zifcak |
