28. FEBRUAR 2006 Strana 4

STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT

Buon giorno, Torino 2006

(spomienky na olympiadu)

   Dobry den, Turin. Toto slovne spojenie sme v poslednych dnoch pocuvali velmi casto. Mnoho sportovych fanusikov denne sledovalo dianie na XX. zimnych olympijskych hrach na svojich obrazovkach. Ti najzanietenejsi si vsak nenechali ujst prilezitost dostat sa aj priamo do centra ich diania - Turina. Prezit tam co i len jeden den urcite zanecha v cloveku mnoho zaujimavych zazitkov:

   Cesta plnym vlakom do Turina a jeho okolia na vas zaposobi uz aj tym, ze sa v nom ozyva okrem domacej talianciny mnoho jazykov z roznych krajin sveta. Potesenim je, ked o par miest dalej zacujete aj slovencinu a o chvilu si uz mozete vymienat informacie so skupinou Slovakov, ktora je na olympiade uz par dni a putuje za nasimi sportovcami. Na stanici vas vita kapela a o chvilu sa presuvate do roznych centier lyziarskych disciplin. Z takmer jarneho pocasia v Turine ste o chvilu v typicky zimnej alpskej krajine. Ak trafite na krasne slnecne pocasie, mate pekny vyhlad na zasnezene konciare Alp. V opacnom pripade sa do centra pretekov dostanete za husteho snezenia a zablatenymi chodnikmi, ktore su upravene gumenymi rohozami a zelenymi kobercami. Ani tie vsak vzdy nepomahaju.
   Atmosfera v biatlonovom areali San Sicario nabera na hlucnosti. Vstupenky na hlavnu tribunu nie su lacnou zalezitostou. Patdesiat eur je sice dost pre Slovakov, no ta atmosfera stoji za to. V startovom poli mame aj nase styri biatlonistky, a tak treba povzbudzovat. Silne snezenie prestava a o chvilu svieti slnko. Vsetko okolo povzbudzuje svoje pretekarky a buraca pri vydarenej strelbe. Uz podla oblecenia a vlajok rozpoznate, kto komu fandi. V prvej polovici pretekov nas tesi popredne umiestnenie Halinarovej a Pavkovcekovej, no pre slabsiu strelbu sa postupne posuvaju dozadu. Nie vzdy preteky vychadzaju podla ocakavania, ale to uz fanusikov nemoze odradit. Pretekarky prichadzaju do ciela unavene a nakoniec sa na stupnoch vitazov usmievaju tie najuspesnejsie. Divaci tlieskaju a jasaju. Tribuny sa postupne vyprazdnuju a mnozstvo autobusov zvaza navstevnikov do dediny Cesana v hlbokom udoli a dalej k vlakovym spojom. Vyzdobenymi ulicami prechadza mnoho turistov, posedia pri kave, alebo sa ponahlaju este do Turina na dalsi hokejovy zapas Slovenska a Lotysska.
   Postupne sa stmieva a dalsi den XX. zimnych olympijskych hier sa chyli ku koncu. Mnozstvo zaujimavych zazitkov nadlho utkvie v pamati a pripomenu ich krasne fotografie.

(mc)

 Zabludil v hmle

   O tom, ake zradne moze byt pocasie na horach, sa predposledny februarovy vikend mohol na vlastnej kozi presvedcit 18-rocny lyziar z Bratislavy, ktory pri lyzovacke na Chopku v hustej hmle stratil orientaciu. Predpokladana trojminutova jazda od vrcholovej stanice lanovky ku Kamennej chate pod Chopkom sa tak skoncila az po sestnastich hodinach stravenych v severnych zrazoch Chopka spadajucich do kotla Lukovej.
   O pomoc pri patrani poziadala jeho priatelka v sobotu okolo 17. hodiny s tym, ze sa jej ozval mobilom, ale nevie, kde sa nachadza. Podla dostupnych informacii clenovia Horskej zachrannej sluzby a dobrovolni zachranari, ktori boli na Chopku, spolu s personalom Kamennej chaty prehladali prilahle priestory v okoli stanice sedacky, ale bezvysledne.  

   „Preto sme o 20. hodine rozbehli velku patraciu akciu, na ktorej sa zucastnilo patnast zachranarov s dvoma lavinovymi psami a mnozstvom zachranneho materialu, ktory bol pouzity pri spustoch na statickych lanach do severnych zrazov Chopka. Celonocne hladanie komplikovala husta hmla, mraz, silny vietor a treti stupen lavinoveho nebezpecenstva, ktory sa vyvinul po vydatnom snezeni na konci tyzdna. Ani 200 metrov dlhe spusty nepriniesli ziadne vysledky, a tak sa v hladani zacalo odznova v nedelu rano, ked sa rozvidnelo a aj pocasie sa umudrilo. O stvrt na desat pri priprave dalsich spustov sme strateneho lyziara objavili takmer na spodku severnej strany Chopka nad kotlom Lukovej. Po prichode zachranarov k nemu a po zakladnom osetreni bol vrtulnikom prevezeny do nemocnice,“
informoval nas zastupca nacelnika HZS Nizke Tatry Miroslav Benacka.
   Ukazalo sa, ze lyziar v hmle sa namiesto na juznu stranu spustil do exponovanej severnej a ked si uz nevedel poradit ani sa zorientovat, zostal stat na mieste a cakal na zachranu. Noc prezil relativne v pohode, kedze sa nachadzal v nizsej nadmorskej vyske a ani vietor tam nebol taky silny ako na hrebeni.
  Aj v suvislosti s tymto pripadom M. Benacka upozornuje, ze od 1. jula vstupi do platnosti novelizacia zakona o Horskej zachrannej sluzbe, podla ktorej vsetky zasahy HZS budu spoplatnene. Navstevnici hor budu musiet mat na pobyt v horach poistku, aby si pripadnu pomoc nemuseli hradit z vlastneho vrecka.

(mb)

 Vysvetlivky: o––––> spusty v noci na statickom lane
                    x miesto, kde bol najdeny lyziar


 

Predstavujeme drzitelov ocenenia Cena mesta Brezno:

Horehronske muzeum

   Vo februari v roku 1960 zasadla rada okresneho narodneho vyboru a rada mestskeho narodneho vyboru, aby clenovia svojim rozhodnutim potvrdili vytvorenie Horehronskeho muzea v Brezne. Riaditelom sa stal Ladislav Korbel. Zbernu oblast a posobnost muzea vymedzili hranice Breznianskeho okresu.  
   V prvej etape existencie muzea prevladala cinnost literarneho, literarnoumeleckeho a literarnovedneho charakteru: literarne vecery, vystavy venovane vyrociam vyznamnych osobnosti a udalosti, vydania odbornych publikacii, odhalenia pamatnych tabul osobnostiam, rozne seminare, vedecke konferencie, vydanie roznych vedeckych zbornikov a podobne.
   Preslo pat rokov existencie muzea. Deviateho oktobra 1965 sa ako sucast oslav 700-rocneho Brezna uskutocnilo slavnostne otvorenie cinnosti Horehronskeho muzea v novych priestoroch, v budove mestskej radnice. V muzeu nainstalovali vystavu Zo zivota a prace ludu v Brezne za storocia jeho trvania. Za noveho riaditela bol vymenovany Viktor Stenc. S novymi priestormi prisla i nova cinnost. Muzeum pokracovalo v spracuvani narodnopisnych zbierok a v roku 1967 z nich pripravilo vystavu Narodnopisne zbierky Horehronia.
   Prisla nova etapa existencie muzea, zmenil sa riaditel. Na cele muzea stal od roku 1971  Pavol Koska. Vedecko-vyskumna a akvizicna cinnost muzea sa zamerala okrem narodopisu aj na regionalne dejiny. V roku 1980 pri prilezitosti oslav 20. vyrocia Horehronske muzeum predstavilo verejnosti vystavu Zivot a kultura ludu na Horehroni.
   Muzeum prezentuje vysledky zberatelskej prace nielen v meste a okoli. Kazdorocne instaluje vystavy v priestoroch amfiteatra v Helpe a dotvara tak atmosferu celeho podujatia. V roku 1988 otvorilo novu historicku expoziciu v mestianskom dome na namesti, ktore Breznania familiarne volaju „trinastka“. Tu maju moznost navstevnici vidiet expoziciu Brezno v premenach casu. Sestnast rokov vo funkcii riaditela muzea posobi dlhorocny pracovnik muzea, etnograf Mgr. Jan Weiss, ktory za vsetkych kolegov, spolupracovnikov prebral z ruk primatora mesta ocenenie Cena mesta Brezno, udelene Horehronskemu muzeu.

Zakladna umelecka skola
   Uplynulo uz styridsatpat rokov odvtedy, co jej prva ucitelka a neskor riaditelka Elena Kanderova otvorila vo svojom vlastnom dome na Sturovej ulici klavirnu a akordeonovu triedu. Sama sa pustila do ucenia malych talentov. Skola mala vtedy sestnast ziakov klavirnej, osem ziakov akordeonovej a dvadsatdva ziakov v pripravnej hudobnej vychove. Postupne pribudali mali zaujemcovia, ktori chceli preniknut do tajomstiev hudby, prichadzali novi ucitelia, vznikla huslova trieda a docasne aj literarno-dramaticka trieda. 
   Od roku 1961 vyucoval v miestnej ludovej skole umenia  Dr. Vojtech Wick. Od roku 1972 sa stal riaditelom zanieteny, ale aj prisny pedagog Ivan Zvarik. Pod jeho vedenim svoj talent rozvinulo mnoho mladych ludi a niektori z nich dodnes predstavuju vyznamne osobnosti v oblasti hudby.
    Pedagogicky zbor zakladnej umeleckej skoly tvoria hudobnici, ktori sa rozhodli svoj talent odovzdavat v prospech malych muzikantov. Pod ich vedenim z roka na rok, krok po kroku nachadzaju nove tajomstva hudby. Nesu si tieto tajomstva so sebou cely zivot a uz nikdy sa nedokazu od hudby odputat. Niektori len tak, amatersky, niektori profesionalne. Mnohi z absolventov tvoria v sucasnosti oporny pilier kolektivu.

  
Skola pravidelne ziskava na medzinarodnych, celoslovenskych i regionalnych sutaziach vyznamne ocenenia. Zucastnuje sa pravidelne na Dnoch ZUS v Bratislave, ziaci vytvarneho umenia ziskali ocenenia na vystavach v Japonsku, v Indii, vystavovali svoje prace v Belgicku ci v byvalej Juhoslavii. Ziaci sa zucastnuju na regionalnej sutazi v hre na husliach, uspechy znu na roznych medzinarodnych sutaziach  vystupenim ludovej hudby, uspesne reprezentovali svojim vytvarnym umenim na medzinarodnom norskom projekte Na vlastnych nohach.
  V sucasnosti v breznianskej „zuske“ pracuje dvadsat pedagogickych pracovnikov a dvaja nepedagogicki pracovnici. Skolu navstevuje 416 ziakov v troch odboroch: hudobnom, vytvarnom a v literarno-dramatickom. K vyucovaniu patria koncerty, vystavy a divadelne predstavenia pre rodicov i siroku verejnost.

  
Zakladna umelecka skola dnes pod vedenim riaditelky Dr. Gabriely Pravotiakovej, ktora prevzala ocenenie, patri neodmyslitelne k mestu. Bola tu, je tu a chceme, aby zostala a prinasala cez tony hudby potesenie a radost. Ved to je jej poslanie.

(ip)


STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT