28. FEBRUAR 2006 Strana 8

STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT

Podnikatelske okienko

   V minulotyzdnovom cisle sme sa zaoberali uplnym zaciatkom podnikania, kedy by ste si mali odpovedat na niekolko zakladnych otazok o tom, v com chcete podnikat, kto to bude kupovat, ake mam na to predpoklady a podobne. V dnesnom okienku sa budeme orientovat na treti krok, ktory by ste mali po vyrieseni financnych otazok urobit: zvolit si formu podnikania. Podnikat mozete na zaklade zivnostenskeho zakona alebo na zaklade inych predpisov pri cinnostiach, ktore nie su zivnostou (napr. lekari, advokati, notari, umelci, samostatne hospodariaci rolnici a pod.). Pred zacatim podnikania sa mozete poradit s pracovnikmi zivnostenskeho uradu, no nezabudnite si prestudovat aj zivnostensky zakon, aby ste poznali predpisy, na zaklade akych budete podnikat. V dalsej casti sa venujeme podnikaniu len na zaklade zivnostenskeho zakona.

   Zivnosti sa rozdeluju do dvoch zakladnych skupin: na zivnosti ohlasovacie (dokladom je zivnostensky list a podnikat mozete odo dna ohlasenia) a koncesovane (dokladom je koncesna listina a podnikat mozete az po jej vydani). Ohlasovacie zivnosti spadaju do troch kategorii na zaklade podmienok, ktore treba pre ich vykonavanie splnit: remeselne (pozaduje sa zvacsa formalne vzdelanie a prax), viazane (vzdelanie sa moze nahradit praxou, pripadne pozaduje sa aj neformalne vzdelanie – kurz) a volne (staci splnit vseobecne podmienky – osemnast rokov, sposobilost na pravne ukony, bezuhonnost).
   Buduci podnikatelia sa rozhoduju medzi dvoma roznymi pravnymi formami, prostrednictvom ktorych budu posobit na trhu: podnikanie ako fyzicka osoba (samostatne zarobkovo cinna osoba - SZCO), tiez oznacovana ako zivnostnik, pripadne druha forma - pravnicka osoba. Vyber konkretneho typu pravnickej osoby zavisi od poziadaviek podnikatela. Na vyber je ich niekolko: akciova spolocnost, spolocnost s rucenim obmedzenym, druzstvo (obchodne spolocnosti), komanditna alebo verejna obchodna spolocnost. Najrozsirenejsou je spolocnost s rucenim obmedzenym (pouzivaju sa dve oficialne skratky - s. r. o. alebo spol. s r. o.).
   Na zacatie podnikania ako fyzicka osoba (zivnostnik) potrebujete vypis z registra trestov nie starsi ako tri mesiace,  1000-korunovy kolok, doklad o vzdelani a pripadnej praxi a samozrejme ohlasenie podavane na zivnostensky urad. Na ohlaseni uvadzate druhy zivnosti, v ktorych chcete podnikat. Rozhodnete sa tiez, kde bude sidlo vasej firmy (napr. adresa trvaleho bydliska) a kedy chcete zacat s podnikanim. Nie je predpisany ziadny vstupny kapital. Cely proces trva asi tri tyzdne. Podnikatel vystupuje vo svojom mene a za pripadne dlhy v podnikani ruci celym svojim majetkom. Zalozenie „eserocky“ je o niekolko bodov zlozitejsie a financne narocnejsie. Spolocnici v prvej faze spisu pred notarom spolocensku zmluvu, ktora je najvyssi dokument v organizacii a podla nej sa budu riesit pravomoci, povinnosti a rozdelovat zisk. V zmluve sa urci konatel (moze byt ich aj viac), ktory potom vybavi zivnostensky list alebo poziada o koncesnu listinu na zivnostenskom urade. Minimalny uvodny vklad zakladatelov (zakladne imanie) je stanoveny na 200 tisic korun a musi byt splatene na bankovom ucte spolocnosti v den zapisu organizacie do obchodneho registra, co je treti krok k zalozeniu pravnickej osoby. Obchodny register SR sidli pre nas kraj na Okresnom sude v Banskej Bystrici. Poplatok za zapis spolocnosti s rucenim obmedzenym do obchodneho registra je 10 tisic korun.
   Okrem rozdielnych povinnosti zakladania firmy u pravnickej alebo fyzickej osoby existuju aj ine rozdiely, ktorych dopad je dobre zvazit. Najvyraznejsim je rucenie za zavazky firmy. Kym zivnostnik ruci celym svojim majetkom (nielen majetkom firmy), spolocnik obchodnej spolocnosti za zavazky prakticky neruci a v pripade exekucie sa mu nesiaha na osobny majetok. Samotne zrusenie firmy je lahsie u fyzickej osoby, ktora vrati zivnostensky list, kym pravnicka osoba musi poziadat o vymaz z obchodneho registra. Fyzicke osoby si mozu vybrat sustavu vedenia uctovnictva (podvojne alebo jednoduche), obchodne spolocnosti musia zo zakona viest podvojne uctovnictvo.

  
Svoje postrehy, namety alebo nazory zasielajte na e-mailovu adresu brezno@cpk.sk. Blizsie informacie dostanete aj priamo v kancelarii CPK Brezno (v budove Slovenskej posty na rohu ulic Svermova a B. Němcovej v Brezne).

Alexander Botev, CPK Brezno

Liecive rastliny na Horehroni

Fytoterapia v neskorsom stredoveku

   Tak ako ranny stredovek v Europe prial rozvoju fytoterapie, obdobie temna prave potlacovalo bylinkarske tradicie a celkove aj rozvoj prirodnych vied. Cirkev kladla doraz na rozvoj teologie a medicina sa zacala sustredovat do klastorov, kde sa odpisovali lekarske diela (tzv. klastorne lekarstvo) a tym sa stalo, ze progresivne formy fytoterapie sa preniesli do moslimskej casti sveta. Z tohto obdobia je zname nariadenie Karola Velkeho (768 - 814 n. l.), na zaklade ktoreho klastory a mesta museli pestovat liecive byliny. Zacali vznikat lekarske fakulty, z ktorych najslavnejsia bola v Salerne (Taliansko). Zalozili ju zaciatkom 10. storocia a najslavnejsi lekari tejto skoly boli Konstantin a Praepositus. Neskor to bola bylinkarka Hildegarda von Bingen a regenbursky biskup Magnus, ktory napisal sest knih o lieceni rastlinami. V tejto tradicii v 14. storoci pokracoval Simon z Janova a Salvatikus.

   Rozvoj fytoterapie v 15. storoci urychlil objav knihtlace a tym sa liecitelstvo dostalo za mury klastorov. Zaroven sa zacali tlacit herbare. Po objaveni Ameriky v roku 1492 sa doviezli do Europy niektore liecive byliny, ako boli konopac, echinaceu, vodulka, koren plucnika, krvavcek kanadsky, kora z chionantu virginskeho, plosticnik strapcovity a ine. Europania do Ameriky vyviezli fialku trojfarebnu a skorocel, ktory coskoro zacal rast vsade tam, kde vkrocili dobyvatelia a dostal pomenovanie stopa bieleho muza. Najznamejsi lekar v tom case bol Thomson, ktoreho myslienky prenikli do celej Ameriky. Bylinkarstvo povodneho obyvatelstva sa sustredovalo na cinnost kuzelnikov a samanov, ktori sa museli dostat do akehosi tranzu a za zvukov bubnov a rapkacov zacalo „dusevne cestovanie“ a vyhladavanie duse choreho, aby ju zachranili a vyliecili. Podobne „liecili“ aj juhoamericki samani. Pomocou jedovateho lulka, blenu, mandragory a durmanu „lietali“ aj europske bylinkarky. V Severnej Amerike boli zname aj tzv. potne domceky, predchodcovia dnesnej sauny.
   V Europe v tom case sa o rozvoj fytoterapie zasluzil hlavne Matthioli (1501 - 1577), ktory bol dvornym lekarom Ferdinanda I. a Maximiliana II. a pri lieceni sa pridrziaval teorie Dioscorida. Neskorsimi nositelmi novych myslienok v bylinkarstve boli Paracelsus, Culpeper a v Cechach Hajek a Cerny.
   Na Slovensku v 17. storoci bola rozsirena destilacia eterickych olejov. Najznamejsie z nich boli: kosodrevinovy (uhorsky) a limbovy (karpatsky) balzam. Liecitelov na Slovensku nazyvali olejkarmi, ktori boli znami aj v zahranici a okrem olejov vyrabali aj silice: borievkovu, terpentinovu, rozmarinovu, rutovu a rascovu. Zasadny obrat v rozvoji fytoterapie nastal zalozenim univerzity v Trnave (1735), banskej akademie v B. Stiavnici a zakladanim botanickych zahrad. V tomto case su najznamejsie herbare patra Cypriana z Cerveneho Klastora a Maly zelinkar od Fandlyho. V 19. storoci sa rychlo rozvijalo zbieranie (tiez aj pestovanie) bylin, hlavne na cirkevnych majetkoch. Z toho obdobia boli zname nariadenia zupnych uradov o zbere a distribucii liecivych rastlin, ktore sa po spracovani vyvazali aj do zahranicia. V tom case nachadza novy pristup k fytoterapii rad odbornych pracovnikov, ako boli Wagner, Bartolomeides, Reuss, Nepomucky, Holuby, Agnelli, Futak a ini.
   Na prelome 19. a 20. storocia ovplyvnili vyvoj fytoterapie uspechy pri objasnovani chemickeho zlozenia, obsahovych latok, ich izolacia a overovanie ucinkov rastlin. Postupne zacinaju sluzit ako doplnkove lieciva a stavaju sa dolezitou surovinou v roznych odvetviach priemyslu, ako su garbiarstvo, vonavkarstvo, potravinarstvo, vyroba farbiv a ine.
   Na zaciatku modernej doby nastal utlm rozvoja fytoterapie, ale v sucasnosti ludstvo pochopilo, aky vyznam maju liecive byliny v zivote cloveka, o com svedci zakladanie mnohych fytoterapeutickych ustavov po celom svete. Filozofia fytoterapie berie do uvahy poznatky a skusenosti narodov s bohatou tradiciou v oblasti liecitelstva, ale zaroven je postavena na racionalnom, teda vedeckom zaklade.
   Pretoze nemozeme vymenovat vsetkych slovenskych a ceskoslovenskych autorov diel, ktore pojednavaju o fytoterapii, spomenieme aspon niektorych: Kresanek, Dugas, Marecek, Mika, Volak, Stodola, Severa, Thurzova a ini.
   Z uvedeneho je zrejme, ze nasa slovenska fytoterapia nicim nezaostavala (a nezaostava) za europskou, na co by sme mali byt pysni.

(Pokracovanie)

„baca Sperka“


 

Kresba: Pavol M. Kubis

 


 


Kedy vychadza – kedy zapada v marci

   1. 6.24 (vychod Slnka), 17.23 (zapad Slnka), 2. 6.22, 17.25, 3. 6.20, 17.26, 4. 6.18, 17.28, 5. 6.16, 17.29, 6. 6.14, 17.31, 7. 6.12, 17.32, 8. 6.10, 17.34, 9. 6.08, 17.35, 10. 6.06, 17.37, 11. 6.04, 17.38, 12. 6.02, 17.40, 13. 6.00, 17.41, 14. 5.58, 17.43 (o 22.22 polotienove zatmenie Mesiaca, u nas mozeme pozorovat cely priebeh ukazu), 15. 5.56, 17.44 (o 0.35 Mesiac v splne), 16. 5.54, 17.46, 17. 5.52, 17.47, 18. 5.50, 17.49, 19. 5.48, 17.50, 20. 5.46, 17.52 (o 19.26 je jarna rovnodennost, zaciatok astronomickej jary. Slnko vstupuje do znamenia Baran), 21. 5.44, 17.53, 22. 5.42, 17.55, 23. 5.40, 17.56, 24. 5.38, 17.58, 25. 5.36, 17.59, 26. 6.34, 19.00 (prechod na LSEC – letny stredoeuropsky cas), 27. 6.32, 19.02, 28. 6.29, 19.03, 29. 6.27, 19.05 (o 12.15 je Mesiac v nove, o 11.44 uplne zatmenie Slnka, u nas pozorovatelne ako ciastocne zatmenie), 30. 6.25, 19.06, 31. 6.23, 19.08.

Mgr. Jozef Pupis


Rozpis lekarenskych pohotovostnych sluzieb v Brezne na marec

   1. streda: Yzop, Sturova 49, 2. stvrtok: Lekaren pri nemocnici, s. r. o., Banisko 1, 3. piatok: Afrodita, Nam. M. R. Stefanika 8, 4. sobota: Afrodita, 5. nedela: Lekaren pri nemocnici, s. r. o., 6. pondelok: Lekaren pri nemocnici, s. r. o., 7. utorok: Aurum BB, Malinovskeho 2 A, 8. streda: Lekaren pri nemocnici, s. r. o., 9. stvrtok: Lekaren pri nemocnici, s. r. o., 10. piatok: Lekaren pri nemocnici, s. r. o., 11. sobota: Lekaren pri nemocnici, s. r. o., 12. nedela: Lekaren pri nemocnici, s. r. o., 13. pondelok: Medikament, Kuzmanyho 1, 14. utorok: Vitamin, Nam. M. R. Stefanika 31, 15. streda: Medicentrum Brezno, s. r. o., CSA 60/12, 16. stvrtok: Yzop, 17. piatok: Lekaren pri nemocnici, s. r. o., 18. sobota: Medicentrum Brezno, s. r. o., 19. nedela: Lekaren pri nemocnici, s. r. o., 20. pondelok: Afrodita, 21. utorok: Lekaren pri nemocnici, s. r. o., 22. streda: Aurum BB, 23. stvrtok: Lekaren pri nemocnici, s. r. o., 24. piatok: Lekaren pri nemocnici, s. r. o., 25. sobota: Yzop, 26. nedela: Aurum BB, 27. pondelok: Lekaren pri nemocnici, s. r. o., 28. utorok: Medikament, 29. streda: Vitamin, 30. stvrtok: Medicentrum Brezno, s. r. o., 31. piatok: Yzop.


STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT