Eva Krnacova, dorucovatelka, Dolna Lehota:
- Po predsviatocnom zhone si trosku oddychneme. S pripravami na sviatky uz pomalicky zacinam, no este si velmi neuvedomujem, ze sa blizia. Da sa povedat, ze sa na Velku noc tesim. Na nieco ano, na nieco nie, na oblievanie urcite nie.

Alzbeta Balazova, studentka, Modry Kamen:
- Pre mna Velka noc znamena hlavne prazdniny. Mam rada atmosferu velkonocnych sviatkov. Dva tyzdne pred nimi si zasadime travicku a tesime sa, kedy vyklici, aby sme ju ozdobili roznymi dekoraciami. U nas sa dodrziavaju niektore tradicie, napr. sibanie korbacom, co vsak pomaly mizne. Ked som bola mala, pacilo sa mi, ze prislo vela kupacov, bola som cela mokra a prezliekala som sa kazdu chvilu. Teraz chodia kupat uz len s vonavkami, co sa mi nerata. Oblievacka patri k Velkej noci.

Veronika Nosalova, na materskej dovolenke, Brezno:
- Na velkonocne sviatky sa tesim, ved su to sviatky jari. Zvladla som uz jarne upratovanie i velkonocnu vyzdobu. Radost mam hlavne kvoli mojim dvom synom. Velmi sa tesia na kupacku, som zvedava, ako to dopadne. Starsi syn bol kupat aj vlani a mladsieho to caka prvy rok. Vonavka, korbac, oblievanie - cakaju aj na mna.

Mgr. Linda Petkova, zivnostnicka, Hronec:

- Som veriaca, takze velkonocne sviatky maju pre mna trosku iny vyznam. Su to najkrajsie krestanske sviatky. Pocas nich sa stretne rodina, aj vzdialeni pribuzni. Velka noc sa spaja aj s prebudzanim jari. Tradicie nezaznavam ako nieco zastarale, cize na velkonocne sviatky sa tesim. Patri k nim aj oblievacka a sibacka, aby sme boli cipernejsie. Ma to svoje korene.

Dusan Goceliak, nezamestnany, Pohronska Polhora:

- U nas na dedine oblievame, kupeme cely den az „do mrtva“. Predtym nase kupacky byvali ovela horsie. Uz sme starsi a nebavi nas to ako predtym. My muzi sa na Velku noc tesime, ale zeny asi velmi nie.

Amine Bouhaddane, student, Lopej:

- Som z dediny, kde dodrziavaju velkonocne tradicie. U nas nebyva ani tak sibacka, ale polievanie v pondelok. Ja patrim medzi slusnych kupacov. Na Velku noc sa velmi tesim. S rodinou stravim prijemne obdobie.

(ng, ma)

Dve strany mince...

alebo slovicko o volbach

   Slovensko je chudobna krajina. Slovaci nemaju dostatok penazi na kazdodenne potreby nevyhnutne pre zivot. Slovaci nedokazu zamestnat potencialnych mladych ludi, ktori maju produkovat zisk tak pre stat, ako i pre svoju rodinu. Slovaci si nemozu dovolit dat svoje deti studovat na vysoke skoly, pretoze je to prilis drahe. A tak prichadzame o nadej v lepsiu buducnost, lepsi zajtrajsok je v hmle nasich snov. Spominane fakty platia v nasej krajine pre obycajnych ludi, drvivu vacsinu obyvatelstva. Samozrejme, su i „taki, ktori rano vstanu z postele a maju uz zarobene!“.
   Slovaci nemaju, nedokazu a nemozu. Preco?! Kazda minca ma dve strany, to je moja odpoved. Blizia sa parlamentne volby a uz teraz mnoho ludi zastava nazor: „Ja volit nepojdem, ved co sa tym zmeni?“. Ja hovorim: „Vela!“. Mam sice len cosi nad dvadsat rokov, no odkedy mozem ist volit, vzdy som tuto moznost vyuzila a som na to hrda! Nechcem poucat, co je spravne a co spravne nie je, ....... no zda sa mi prinajmensom pokrytecke, ked niekto rozprava o volbach (ci prezidentskych, parlamentnych ci volbach do VUC,...), ze su zbytocne a volit nepojde, no na druhej strane sa stazuje, ako sa mu tazko zije. No co urobil ten dotycny preto, aby sa mu zilo lahsie? Pocas volieb, obcasnej prilezitosti, kde mozno slobodne povedat svoj nazor a vybrat si, lezal tento clovek doma pred telkou, popijal pivko s kamosmi, alebo robil hocico ine... Tak takto to nefunguje. Ked nieco chces, musis pre to nieco aj urobit a nie sediet na zadku doma a cakat, ze to urobi za teba niekto iny, pripadne sa to vyriesi same.
     Pravda je, ze my Slovaci sme taki....niekto kazdy den v kostole zalamuje rukami a bije sa do prs od zboznosti, ...a len co vykukne na ulicu - uz klebeti, ohovara, intriguje a siri zlo (ved pri dalsej spovedi sa mu vsetko zle odpusti, no nie?!). Zamyslite sa nad tym....je to normalne?
   A k tym volbam..., nechcem robit propagandu typu „Musite ist volit“... ja nikoho nenutim, je to kazdeho osobna vec, .... no len ... Kto pojde volit, zucastni sa, len ten clovek ma pravo komentovat politiku, nadavat na zlu situaciu v tomto state. Ved predsa minca ma dve strany... a na to Slovaci casto zabudaju a vidia len jej jednu stranu (pretoze chcu).

Ivana Kokavcova

 Rozlucka so zimou

   Kralovstvo zimy skoncilo svoju vladu. Pre deti zo Skolskeho klubu pri Zakladnej skole v Podbrezovej bola pestra a bohata na zimne radovanky pod vedenim vychovavateliek D. Hucikovej, M. Nagyovej a M. Beliancinovej.
   Takmer trikrat v tyzdni sme vyuzivali ladovu plochu na zimne sporty: krasokorculovanie, turnaj v hokeji medzi SKD Stiavnicka a SKD Podbrezova, karneval na lade, sankovanie a bobovanie. Nielen zimne sporty pomohli udrziavat kondiciu ziakov, ale aj ine: turnaj v kolkoch na kolkarnicke v Podbrezovej, plavanie v krytom bazene na Stupke pocas jarnych prazdnin. Na tuto cinnost pre SKD zabezpecil autobus Obecny urad v Podbrezovej, za ktory cely SKD dakuje.
   So zimou sme sa rozlucili, ako inak - sladkou odmenou, ktorou bola detmi z SKD vlastnorucne upecena torta. Tesime sa na jarne aktivity.

SKD Podbrezova

 V usiach „stople“, v tele peercing

   Ked ich stretnete, zacnete uvazovat. Je to recesia, rebelanstvo ci dobrovolna dekadencia? Clovek si zvykne na vselico. Mladez odjakziva oblubuje experimentovanie. Skusa vsetko nove, modne, atraktivne, adrenalinove. Ale aj moda ma mat svoju mieru. No, posudte! Na hlave troni dvojfarebny gelovy vlasovy „vybuch“. Od hlavy po paty vsade napichany peercing: nad okom, pod okom, na nose, v nose, na perach, na brade, na jazyku a o dalsich „prespikovanych“ castiach tela radsej pomlcim. Usi su osobitne nabite kovovymi „kruzkami“. Na krku visi strieborna alebo zlata retaz s roznymi priveskami: srdce, hviezda, velky kriz, lebka, ziletka, atd. Bunda a rifle (jeansy) obite kovovymi „cvokmi“ su vizitkou kastovania sa podla vyznavania hudobneho stylu, sportoveho idolu, spevackej hviezdy ci zivotnej filozofie. Telo je dozdobene nalepkami - tetovackami. A vrcholom celeho extra zjavu ako ceresnicka na torte je bonus: z usi vyliezaju „stople“ - sluchadla z volkmena. Doma, na ulici ci v skole znie im do usi ich oblubena hudba, ktora takto sustavne poskodzuje jemny vnutorny sluchovy ustroj - bubienok. Pocuvanie hudby je sice prijemny relax, ale bola by skoda predcasne si poskodit sluch skor, nez ho dokona vek a cas. A tiez je fakt, ze sluch sluzi cloveku na to, aby bol vcas varovany pred nebezpecenstvom, ktore na neho ciha zovsadial. Nestaci len vidiet, treba aj pocut. Treba mat „oci aj vzadu“, lebo clovek so „stoplami“ v usiach je vystaveny vacsiemu riziku ohrozenia zdravia, ba aj zivota, len co vyjde z domu na ulicu, na cestu, medzi ludi ...

Ing. Irena Helcova

 A lady sa nepohli

   Chranena murom cinziaka derie sa snezienka spod kopy snehu, aby potesila oko vnimaveho okoloiduceho. Tu nadvihne kamienok, tu tenky konarik, igelit, tu hla – pane, ved je to ho... Nepatri sa slusnemu dokoncit, ak je i len psie! Derie sa snezienka a urcite by si rada i nos zapchala, ale ako ked je cela zavalena. Aj susedke by co – to riekla, ako lepsie vyzerat, ako ludi potesit. No a tu cela kolonia snezienok takmer bez zivota! Ten hnus tazi – nevonia. A clovek na nu v tom sate radsej nehladi...
   Ochabla snezienka, zit jej je zatazko. Sneh sa topi, no na lady v mysli ludi stale jarne slnko nestaci.

„Ockaj“

 Na prechadzke

- Fuj, psia zima.
- Ale ved je uz jar, sneh sa topi.
- Ano a co vidis pod tym snehom, nemas kde stupit.
- Mas pravdu. Co budeme s tym robit?
- Obideme a stupime do dalsich psich exkrementov.
   To je kazdodenny problem na nasich chodnikoch. Cim viac ukazujeme, ze mame na to a milujeme psov, tym viac znecistujeme prirodu.
   Poznam niekolko vynimiek v mojom okoli, ktorym aj touto formou dakujem. Ale to je kvapka v mori. Viem, poviete, ved, platime psiu dan, tak nech to niekto z technickych sluzieb uprace. Uvedomte si, ze po tych chodnikoch chodia nase deti, nasa mladez a to je nevhodny priklad vychovy.
   Ale zastanem sa vas. Po dlhsom pobyte na zapad od nasej krajiny som si vsimla, ze na nadobach, ktore su urcene na tento odpad, su pripevnene aj vrecuska. Takze urcite sa nestane to, co vidime u nas.
   Dohodnime sa. Vy budete lubit vasich milacikov a „zbierat“ to, co nechaju na chodnikoch a my budeme lubit vas, aj vasich psov.

(mh)

Obchodna akademia ocenena aj kosickou verejnostou

   Dna 28. marca sa zastupcovia studentskej spolocnosti 5^th WAWE OA zucastnili na Veltrhu studentskych spolocnosti v Kosiciach v OC Cassovia v ramci programu Aplikovana ekonomia. Organizatorom tejto akcie bol Junior Achievement Slovensko – Mladez pre buducnost. Po niekolkych mesiacoch ucenia sa, prace v studetskych spolocnostiach a ziskavania praktickych skusenosti prisiel cas zurocenia nadobudnutych vedomosti a zrucnosti.
   Veltrh uz v skorych rannych hodinach privital tridsat studentskych spolocnosti z celeho Slovenska. Pocas celodenneho programu mali studenti moznost reprezentovat firmu svojimi vyrobkami, sluzbami a vlastnou prezentaciou. Nasa studentska spolocnost ponukala zaujimave vyrobky, napr. zapalkove kocky, malovane pohare, valentinske naramky. Studentske spolocnosti boli hodnotene: a) nezavislou odbornou porotou zlozenou z investorov, spolupracovnikov, clenov spravnej rady JASR, b) studentskou porotou – 1 studentska firma = 1 porotca hodnotitel, c) verejnostou.
   Spolocnost 5^th WAWE z Obchodnej akademia v Brezne sa na zaklade hodnotenia sirokej verejnosti spomedzi vsetkych spolocnosti umiestnila na 3. mieste, cim potvrdila svoje kvality, za co jej patri pochvala. Tymto veltrhom sa posobenie studentskej spolocnosti este nekonci, preto jej clenom v ich dalsej cinnosti prajeme vela uspechov.

Miroslava Bursova, Simona Francistyova, clenky studetnskej spolocnosti