Podnikatelske okienko

   V tohto tyzdnovom clanku zameriame svoju pozornost na buducnost europskych fondov. V sucasnosti sa na odbornych forach zivo diskutuje o pripravovanej koncepcii riadenia strukturalnych fondov na programovacie obdobie rokov 2007 az 2013. Nove obdobie prinesie moznost ziskat pre nas region viac verejnych zdrojov, ako to bolo doteraz. Ako som uz naznacoval v predchadzajucich clankoch, o moznostiach pridelovania niektorych penazi sa bude rozhodovat aj na urovni vyssich uzemnych celkov (VUC). Je dobre, ked zucastnene osoby, ktore chcu vyuzivat fondy pre svoju cinnost, maju relevantne informacie uz v predstihu.

   V sucasnosti sa financie rozdeluju cez sest hlavnych financnych nastrojov, ktore riesia devat zakladnych cielov. Od buduceho roka sa tento system zredukuje. Budu existovat len tri financne nastroje na riesenie troch, v Bruseli stanovenych, cielov. Prvym cielom, ktory budu musiet projekty dosahovat, je Konvergencia, teda zblizovanie a bude sluzit ako zdroj investicii do fyzickych a ludskych zdrojov pre zvysovanie rastu a zamestnanosti, rozvoj inovacii a prisposobovanie sa ekonomickym a socialnym zmenam a pod. Od druheho ciela Konkurencieschopnosti sa ocakava, ze posilni samotnu konkurencieschopnost a atraktivity regionov, podpori inovacie a podnikatelskeho ducha. Treti ciel Europska spolupraca vychadza z medzinarodnych aktivit ako bol v predchadzajucom cisle opisany Interreg a sluzi na vymenu skusenosti cezhranicnych regionov a nadnarodnych partnerstiev.
   Co sa tyka financnych nastrojov, ktore budu financovat naplnanie tychto cielov, z povodnych siestich fondov ostali len tri: Kohezny fond, Europsky socialny fond (ESF) a Europsky fond regionalneho rozvoja (ERDF). Pre ujasnenie treba povedat, ze kazdy z tychto fondov bude financovat viacere casti v spomenutych cieloch. Tieto tri fondy financuju tzv. koheznu politiku EU, okrem nej budu vytvorene aj fondy na financovanie polnohospodarstva, administrativy a aktivit Unie v zahranici (peniaze danovych poplatnikov clenskych statov EU posobia v Afrike, v Palestinskej autonomii v Izraeli, v Juhovychodnej Azii alebo v Latinskej Amerike).
   Europsky socialny fond, existujuci aj v sucasnosti, sa bude nadalej zameriavat na vzdelavanie, zvysovanie kvalifikacie, socialnu sudrznost a rovnost sanci. Podporovat sa maju aktivity zvysujuce potencial zamestnanosti, produktivitu prace a zlepsenia fungovania organizacii. Cinnost ESF sa bude sustredovat aj na prisposobovanie podnikov a zamestnancov novym situaciam, integraciu socialne vylucenych a inak znevyhodnenych ludi, rozvoj partnerstiev a boj proti diskriminacii. Financie z Europskeho fondu regionalneho rozvoja budu pouzivane na infrastrukturu, zivotne prostredie, energetiku, vzdelavanie a zdravotnictvo. Vysoky doraz sa bude opat klast na inovacie a vyskum. Treti zdroj - Kohezny fond - bude urceny pre vladne projekty konvergencie, napr. dopravna infrastruktura dolezita z celoeuropskeho hladiska.
   Pre potreby regionalneho rozvoja celej EU sa na sedem rokov vycleni z dani vsetkych obyvatelov astronomicka suma 336 miliard eur, po prepocitani je to 26 000 korun na kazdeho obyvatela EU (pre porovnanie, nas statny rozpocet by z takejto sumy dokazal fungovat najblizsich tridsat rokov). Styridsatosem percent z rozpoctu pripadne novym clenskym statom, vratane Bulharska a Rumunska. Kedze poslanci Europskeho parlamentu zablokovali schvalenie rozpoctu, zatial nie je schvaleny rozpocet Europskej unie, je tazke povedat presnu sumu, kolko financii z toho pripadne na Slovensko. Odhady hovoria o minimalne desiatich miliardach EU v rokoch 2007 az 2013 (tato je napriklad taka velka, ako cely tohtorocny statny rozpocet Slovenska). Polovica z tohto objemu ma ist na budovanie dopravnej infrastruktury a investicie do zivotneho prostredia.
   Bezplatnu sluzbu podnikatelskeho poradenstva mozete vyuzivat na e-mailovej adrese brezno@cpk.sk. Doplnkove informacie ziskate osobne v kancelarii CPK Brezno v budove Slovenskej posty v Brezne.

Bc. Alexander Botev, CPK Brezno

 Liecive rastliny na Horehroni

Prhlava dvojdoma (Urtica dioica)

   Ludovo zihlava, kopriva, pokriva, prhlica, prlica. Je to trvaca rastlica, rastie na podach bohatych na dusik. Povodne rastla iba v Europe, na vychode po Sibir a Iran, ale dnes rastie po celom svete ako vytrvala burina od nizin po alpinsky stupen. Rastie vsade tam, kde su polnohospodarske sidla, pozdlz vodnych tokov, ciest a popri potokoch.

   Podla povesti do Britanie ju priviezli Cezarove vojska, pretoze si mysleli, ze ju budu potrebovat, aby sa mohli nou sibat, a tak sa zohrievat, co sa udrzalo az do nedavna ako ludovy prostriedok proti reumatizmu. Anglicky lekar Culpeper v roku 1653 povedal, ze prhlava pohlcuje nadbytocne flegmaticke stavy, ktore po sebe zanechala zima. Mozno, ze s tym nebudu suhlasit niektori citatelia, ale podla mna je zihlava lieciva rastlina s najvacsou skalou ucinkov. Zbiera sa vnat, listy (maj) a susia sa najlepsie umelym teplom do 50 °C, mozu sa obracat. Niekedy sa zbiera aj koren, najlepsie na jesen.
   Rastlina obsahuje prvky Ca, K, Fe, Na, z vitaminov B2, B6, C, triesloviny, bielkoviny, kyselinu kremicitu, mravciu a az tri percenta chlorofilu (zelene farbivo). Palivost chlpkov sposobuje neznama latka, ktora drazdi este aj v mnozstve stomiliontina gramu. Prhlivost sa straca zahrievanim, varenim, v liehovych vytazkoch sa zachovava.
   Pouzitie: aplikuje sa pri chorobach traviacej sustavy, na uvolnenie hlienu v dychacich cestach, znizuje hladinu cukru v krvi. Pouziva sa tiez pri reumatizme, chudokrvnosti, arterioskleroze, pri chorobach z prechladnutia a je najdolezitejsou zlozkou jarnych (krv cistiacich) bylinnych kur a samozrejme zvysuje uroven metabolizmu.
   Z cerstvej vnate a listov sa ziskava chlorofil s protizapalovym ucinkom, ktory sa pouziva zvonka (najma v olejovom roztoku) na hnisave rany, prelezaniny, popaleniny, kozne vyrazky, ekzemy, pri paradentoze, zapale krcovych zil a zastaveni krvacania. V liecebnej kozmetike sa vyraba zo zihlavy vlasove tonikum proti vypadavaniu vlasov a proti lupinam.
   Davkovanie: zapar - lyzica narezanej drogy na 2 dcl vriacej vody, 20 - 25 minut luhovat, potom precedit a pouzivat zvonka na rany a ekzemy; odvar - 3 lyzice rozdrobenych cerstvych listov (alebo 6 lyzic susenych) na ¼ l vody, pit po duskoch vlazny odvar rano a vecer; odvar (vlasove tonikum) - 150 g drogy do 2 dcl vody, pridat 2 lyzice octu, 30 minut mierne povarit a pred spanim umyt hlavu; tinktura - drogu miesat s alkoholom v pomere 3 diely drogy (moze byt aj koren), 1 diel alkoholu, nechat na slnku 14 dni a 8 az 10 kvapiek 2x denne kvapkat do caju. Podobne ucinky ma aj prhlava mala.
   Ako liecili zihlavou v 16. storoci v Cechach?
   ... vycistuje a vyslechtuje vselike rany vnitrni i zevni. Piti odvaru listi koprivoveho ve vine obmekcuje tvrdy zivot, rozhani vetry a uklada koliku. Zene moc a vycistuje ledviny ...
   ...koren vareny ve vine a medu, neni marnym lekarstvim a pomoci proti studenemu kasli a dychavicnosti, nebo vycistuje trubice plicni. Kdyz nekdo lezi jako mrtvy, porazen slakem nebo padoucnici, a chtel by nekdo jiste vedeti, je-li ziv nebo mrtev, vezmi koprivu, priloz na hnat neboli tvar, zardi-li se kuze, tedy ma ten clovek jeste v sobe duch zivota ...
   ... vezmi koprivu, kvet nebo semeno, rozkrajej nadrobno a smaz v novem neslanem masle na skrovnem ohnicku, pak vytlac satkem a jakousi zelenou tucnosti pomazavej bolava mista ...

(Cerny)

„baca Sperka“

Niekolko slov o vode

Cista voda (H2O) je zakladnym predpokladom zivota

   Najdolezitejsie predpoklady dlheho a zdraveho zivota su:
   o cisty vzduch,
   o absolutne cista voda, ktora neobsahuje ziadne chemicke a anorganicke latky,
   o ciste prirodne potraviny.

   Najdolezitejsia latka na Zemi je voda! Voda je jednou z najvyraznejsich sucasti nasej planety. V prirode sa moze vyskytovat v skupenstve pevnom, kvapalnom a plynnom. Stala sa jednotkou miery pre specificku mernu vahu vsetkych ostatnych latok. Hra dolezitu ulohu pri cirkulacii castic na zemskom povrchu.
   Clovek potrebuje vodu, inak rychlo zomrie. Ako priklad uvedieme stroskotaneho namornika v obrovskom oceane plnom slanej vody: pokial stroskotanec nedostane cerstvu neslanu vodu, umiera. Clovek, ktory zabludi v rozpalenej pusti, rychlo podlahne nasledkom dehydratacie, ak nedostane vodu. Smad ho moze doviest k sialenstvu, skor ci neskor k mucivej smrti. Niektore zvierata, napr. zajace a kraliky, ktore sa zivia travou a bylinami, nikdy nepiju, pokial dostavaju svoju prirodzenu stravu. Travy a byliny obsahuju priblizne 85 % vody. Materske mlieko sa sklada asi z 87 % vody, stavnate ovocie a duzinata zelenina maju takmer rovnaky podiel tekutin. Voda je najdolezitejsia latka na Zemi. Bez vody by zivot prestal existovat.
   Cista voda: predlzuje zivot, dava silu, osviezuje srdce, zlepsuje zrak, posobi ako pohar ranneho svetla!

Jozef Lukac

Policia patra

   Policia v Brezne sa obracia na obcanov so ziadostou o pomoc a spolupracu pri patrani po hladanych:

   o 38-rocnom Milanovi Durajovi zo Sumiaca, na ktoreho Okresny sud v Brezne vydal prikaz na zatknutie pre zanedbanie povinnej vyzivy. V mieste trvaleho bydliska sa nezdrziava uz pat rokov a miesto jeho sucasneho pobytu nie je zname. Milan Duraj meria 175 cm, ma stihlu postavu, zvlnene hnede vlasy, vysoke celo, modre oci a plne pery.

...

   o 42-rocnej Ivane Pupavovej z Brezna. Okresny sud v Brezne vydal prikaz na jej zatknutie pre trestny cin ohrozovania mravnej vychovy.

...

   o 31-rocnom Romanovi Rosikovi z Podbrezovej, prechodne byvajucom v Banskej Bystrici. Okresny sud v Banskej Bystrici vydal prikaz na jeho zatknutie pre trestny cin ohrozenia pod vplyvom navykovej latky. Roman Rosik je vysoky asi 175 cm, stihlej postavy, ma tmavohnede vlasy, tmavomodre oci a chudu tvar.

   Policia ziada obcanov, ktori by vedeli podat akekolvek informacie o hladanych, aby tak urobili v ktoromkolvek utvare Policajneho zboru alebo na zname telefonne cislo 158.