V dnoch 28. - 29. marca sa vo francuzskom meste Strasburg stretli mladi ludia z trinastich europskych krajin. Podujatie bolo vyvrcholenim projektu Euroscola, ktoreho organizatorom je Europska unia. Spomedzi sedemnastich zapojenych skol sa jednym z vitazov slovenskeho kola sutaze stalo Gymnazium Jana Chalupku v Brezne. Tridsat breznianskych studentov tak malo moznost na jeden den vymenit skolske lavice za kresla europskeho parlamentu a stat sa „skutocnymi“ poslancami.

   „O projekte Euroscola sme sa dozvedeli prostrednictvom internetu,“ povedala nam hlavna iniciatorka, profesorka Mgr. Veronika Chovancova. Podla jej slov hlavnou podmienkou sutaze bolo zorganizovanie stretnutia, diskusie mladych na aktualne temy tykajuce sa Europskej unie.
   Beseda sa uskutocnila 18. januara tohto roku. Pocas trojhodinovej diskusie si breznianski gymnazisti vymienali nazory na temy tykajuce sa romskej problematiky a interrupcii. Hostami stretnutia boli poslankyna VUC, zastupkyna primatora Brezna Ing. Janka Mihalovicova a gynekologicka MUDr. Dagmar Kresakova. .
   Ziaci potom vypracovali projekt, ktory bol akymsi zaznamom stretnutia. Ten posudila kancelaria Europskeho parlamentu ako jeden z najlepsich v Slovenskej republike. Odmenou za vynalozene usilie bol zajazd do Strasburgu, ktory studentom hradila Europska unia.
   Cielom sutazneho programu Euroscola, ktory EU organizuje uz od roku 1989, je posilnovat v mladych ludoch pocit spolunalezitosti v Europskej unii ci motivovat ich k zmysluplnym verejnym debatam na temy o problemoch rozsireneho spolocenstva EU.
   Zmyslom dna plneho debat a diskusii v Europskom parlamente je aj prilezitost priamo v jeho parlamentnych laviciach rozsirit si spektrum vedomosti o vnutornom fungovani tejto nadnarodnej institucie.
   Kedze skola si zajazd do Strasburgu musi zabezpecit sama, Gymnazium J. Chalupku v Brezne pripravilo pre svojich studentov viacdnovy vylet. Jeho sucastou boli aj prehliadky Prahy v Ceskej republike a Norimbergu v Nemecku. Ziaci mali moznost spoznat mnozstvo kulturnych pamiatok a vdaka slovenskej delegatke sa o nich i cosi dozvediet.
   Samotny program dna straveneho v Europskom parlamente bol nesmierne zaujimavy a tvorivy. Ako nam povedala Mgr. V. Chovancova, program bol osobitne prisposobeny pre pedagogov a studentov. Obe skupiny mali mnozstvo prilezitosti na zoznamenie sa i spoznavanie. Dorozumievacim jazykom bol hlavne anglicky a francuzsky jazyk, ale hovorilo sa aj nemecky, spanielsky...
   Program otvorili clenovia Europskeho parlamentu priamo v jeho zasadacej sale. Studentom a ich profesorom predstavili Europsku uniu a parlament, ich cinnost a ciele. Hlavnym bodom programu vsak bolo rozdelenie ziakov do siestich pracovnych skupin. Tie sa stretli v salach vyborov, aby diskutovali a vymienali si nazory na vopred pripravene temy: Miesto Europy vo svete, Mladi ludia v EU, Buducnost Europy, atd.
   Zaver dna tvorilo odovzdavanie europskej zastavy, diplomov, podakovanie vsetkym zucastnenym a napokon zaznenie europskej hymny.
   Skusenosti s pracou europoslancov, nove poznatky o EU, mnozstvo peknych zazitkov, nove kamaratstva, no predovsetkym uvedomenie si dolezitosti studia cudzich jazykov, to vsetko si priniesli breznianski gymnazisti z Francuzska. Je skvele skonstatovat, ze Europsky parlament umoznuje mladym ludom formou takychto peknych darcekov spoznavat Europsku uniu.  

Dominika Hyriakova  

Burza prace dala sancu nezamestnanym

   Kroky mnohych nezamestnanych z Brezna a okolia v stredu 5. aprila smerovali do velkej saly hotela Dumbier, kde urad prace, socialnych veci a rodiny v spolupraci so zamestnavatelmi zorganizoval regionalnu burzu prace.

   „Na burze som sa dozvedela, ze v Ciernom Balogu otvaraju novu predajnu, kde potrebuju veducu,“ prezradila nam Vlasta Durtova z Brezna, ktora je nezamestnana uz druhy rok a s pracou v obchode ma dlhorocne skusenosti. „Daju mi vediet,“ dodala. Skusit stastie na burzu prisiel aj Emil Bazela z Podbrezovej: „Nerobim od roku 1997, dokedy som bol stavbyveducim. Prisiel som zbytocne, pretoze zastupcovia firmy, ktori mi ponukali miesto obchodneho riaditela, uz odisli. Dali mi vsak kontakt, moznost este je, uvidim aka, ja som vsak vyslovene stavbar,“ povedal nam. Martina Skalosova je absolventkou Obchodnej akademie v Brezne a aj s priatelom by chcela najst pracu v zahranici: „Po skonceni skoly sa mi zatial nepodarilo uplatnit. Do novembra som sice pracovala ako casnicka, ale bolo to nieco ine, ako som vystudovala. Odpisala som si par zaujimavych ponuk, napr. na Cyprus. Neviem, ci daco z toho bude. Skor by sme privitali pracu v nemecky hovoriacich krajinach.“
   Uchadzaci o zamestnanie si mohli pod jednou strechou vyberat z ponuk zamestnavatelov z regionu i zo zahranicia, ale aj sprostredkovatelskych agentur.

(ng) Foto: Stefan Vozar

 Narcis - symbol porozumenia, spolupatricnosti a pomoci

   Piatok 7. aprila uz po desiatykrat v historii bol dnom vyjadrenia solidarity s ludmi, do ktorych zivotov zasiahla zakerna choroba - rakovina. Den narcisov, ktory sa stal symbolom nadeje pre zivot, si ziskava coraz viac sympatizantov.

    Celoslovensku akciu kazdorocne organizuje Liga proti rakovine, jej sucastou su osvetove programy a financne zbierky. Ludia si na hrud pripinaju kvietok narcisu ako symbol spolupatricnosti s postihnutymi rakovinovym ochorenim i snahy pomoct im, pretoze proti rakovine musime bojovat spolocne.
   Verejno-prospesnu zbierku na podporu programov prevencie, vcasnej diagnostiky a liecby rakoviny v Brezne a v jeho okoli aj v tomto roku usporiadalo oddelenie vychovy ku zdraviu pri Regionalnom urade verejneho zdravotnictva v B. Bystrici. Ako nas informovala hlavna organizatorka Maria Parobekova, v nemocnici, na stanovistiach, v uliciach, v zakladnych a v materskych skolach v prospech uslachtilej myslienky v Brezne dovedna vyzbierali 48 861 korun a v Podbrezovej 10 173 korun. Vynos bude pouzity aj pre pacientov onkologickej ambulancie Nemocnice s poliklinikou v Brezne a onkologickeho oddelenia Rooseveltovej nemocnice v Banskej Bystrici, kde sa liecia i pacienti z nasho regionu.

(r) Foto: Stefan Vozar