Vo stvrtok 18. maja bol Medzinarodny den muzei, ktory si od roku 1977 uz tradicne nase muzea a galerie pripominaju mnozstvom aktivit a podujati. V Horehronskom muzeu pocas tohto dna zabezpecili bezplatnu prehliadku expozicii a vystav. Foto: Stefan Vozar

Posolstvo rodacky z Helpy Ing. Margity Boselovej

Neuzatvarajme sa do ulity

   Pestrofarebnost a akoby hmatatelna energia vas zaujme pri pohlade na obrazky malovane na hodvab z dielne Ing. Margity Boselovej, vystupujucej aj pod tvorivym menom Gita Margita Boselova, autorky knihy Kruh zivota, basniciek, bajok, malieb na hodvab. Breznu sa predstavuje po prvykrat svojou putovnou vystavou. Horehronske priezvisko prezradza jej korene, ku ktorym sa stale hlasi. Narodila sa v Helpe, vyrastala v Brezne a teraz posobi v Bratislave.

Ako si spominate na detstvo na Horehroni?
   - Obidvaja rodicia su z Helpy, tam som sa narodila, do siedmich rokov som tu vyrastala na travniciach, na lukach, na poli pri tazkej robote. Potom sme sa prestahovali do Brezna do sluzobneho domu na velkej zeleznicnej stanici, lebo otec bol zelezniciar. Tu som prezila svoje skolske a studentske casy. Vzdy ma zaujimalo divadlo, recitovala som, malovala ... Doma sme mali rozpory, pretoze pochadzam z gazdovskej rodiny, cize chceli hrabat, kopat a vselico ine, co mna velmi nebavilo. Utekala som na vsetky kruzky, ktore boli k dispozicii, ucinkovala som aj v Divadle malych javiskovych foriem, ktore viedol Dano Rakyta. Maturovala som na strednej ekonomickej skole, teraz je to obchodna akademia a v roku 1976 som odisla do Bratislavy na Vysoku skolu ekonomicku.

Cim sa zaoberate?
   - Najprv som sa chcela vratit domov, ale v tretom rocniku sa to prevalilo. Rozhodla som sa pre Bratislavu, tam som sa vydala a zalozila rodinu. Teraz mam svoju firmu. Zivim sa ekonomickym poradenstvom a k tomu mam dve sekcie - zdravy zivotny styl a zivot hrou.

V Horehronskom muzeu vystavujete obrazky malovane na hodvab. Znamena to, ze ste ostala verna svojej zalube z detstva?
   - Malbu na hodvabik mam ako dar za to, ze som ochotna nezaoberat sa len materiou a hmotou, ale urobit nieco pre ludi a pre prirodu. Potom dostanem takyto darcek. Mozem namalovat zopar obrazkov.

Vystava nesie nazov Kruh zivota pod zvlastnou hlavickou  Ziva. Co znamena?
   - Ziva je zivotna sila, ktora spolu s mudrostou, silou a laskou dava ludom iny rozmer, ktory povznasa cloveka na inu uroven. Zaroven ho laka prec z osidiel hier mocnych, ktore sa rozohrali v tychto koncinach. Aby clovek utekal len ku konzumu, aby mal viac penazi, aby mal lepsie postavenie, vacsiu sferu vplyvu. Moc, slava a peniaze. Snazime sa prostrednictvom tvorby vtiahnut ludi do rozmeru, kde komunita, pospolitost a veci, ktore su nehmotne, su velmi dolezite. Ovela dolezitejsie ako to, za cim sa nahaname po roku 1989.

Vasa tvorba nie su to len obrazy plne energie, ale aj cela kniha, basnicky, bajky. O com pisete?
   - V pisanej tvorbe popisujem svet trosku z ineho hladiska. Zvadzam citatela, aby sa zamyslel, aby nebral zivot plytko, ale aby sa na seba pozrel z vysky a zamyslel sa, preco sme tu, odkial ideme a kam kracame. Chcem priviest cloveka aj k hlbavejsiemu chapaniu zivota a nielen co sa tyka vychovy rodiny, ale aj prislusnosti k narodu, k spolocnosti ako takej. Aby clovek nestratil dovod zaoberat sa spolocnymi vecami, aby sa neuzavrel do ulity, ale aby si vsimal okolie.

Je to vase posolstvo?
   - Najviac, co ma desi, je to, ze ludia si neuvedomuju, co tu mame vzacne a cenne. Vzajomne si pomahat, mat k sebe blizko. Su to vzacne hodnoty, ktore na zapade uz nie su a bola by som rada, keby sa ludom otvorili oci. To je to, co by sme nemali stratit, lebo v buducnosti nam moze byt za tym velmi luto. Nemala som rada ani predchadzajuci izmus, cize socializmus, ale zaroven mi nevyhovuje tato rychla premena. Hlavne v Bratislave velmi citit triedne rozdiely medzi bohatymi a chudobnymi. Mam blizsie k ludom, ktori maju srdce, ako k ludom, ktori idu len za karierou.

Maria Sajgalikova

Dve otazky

riaditelovi Mestskeho kulturneho strediska v Brezne a predsedovi organizacneho vyboru Dni mesta Mgr. Jaroslavovi Surinovi

   V com vidite vyznam podujatia Dni mesta Brezna?
   - Uz niekolko rokov mesto Brezno v prvych junovych dnoch oziva, ci zvysuje pritazlivost svojimi Dnami. Po minulorocnych, ozaj velkolepych oslavach 740. vyrocia prvej pisomnej zmienky sa Brezno opat „oblecie“ do slavnostneho v dnoch 1. az 3. juna, aj ked sprievodne podujatia presahuju ramec uvedenych troch dni. V ich programe je napr. i odhalenie sochy Martina Razusa 6. augusta. Ale vratme sa k samotnemu hlavnemu programu tohto pre Brezno reprezentativneho podujatia. Ano, naplnenie Dni si kladie za ciel nielen vytvorenie tej spravnej atmosfery pre obcanov svojho mesta, ale su i prilezitostou na otvorenie bran celemu Slovensku, ba prostrednictvom svojich druzobnych vztahov i celej Europe.

   Na aky program sa mozu tesit divaci?
   - Organizacny vybor sa snazil nadviazat na pozitiva minulorocnych oslav, preto opat kazdy z Dni bude niekomu patrit. Stvrtok 1. juna detom a studentom. Pocnuc alegorickym sprievodom, harulovou sou, detskymi programami, spevackou sutazou Breznostar, volbou Miss a Mister strednych skol s Martinom Kelecsenyim a vystupenim popularnej hudobnej skupiny The Bridge. Piatok, den partnerskych miest, zacne pietnym aktom pri soche generala M. R. Stefanika. Lakadlom pre fanusikov skvelej hudby bude isto prvy rocnik medzinarodneho dzezoveho festivalu Breznianska jazzmina, kde okrem domacich formacii sa predstavia spickovi muzikanti z Ciech, Srbska, Francuzska, reprezentujuci nase druzobne mesta. V programe, ktory moderuje Milan Markovic, vystupia i stalice dzezovej hudby Jana Orlicka a Jana Koubkova. Namestie ozije sutazami i startom historickych vozidiel. Atmosferu dotvori jarmok ludovoumeleckych vyrobkov, skakadla a atrakcie pre deti. Sobota, ako Den historie mesta, zacne slavnostnym prihovorom primatora Ing. Jaroslava Demiana z historickej radnice. Ojedinelou zaujimavostou bude vystupenie Animatus Lusus - zivy sach v dobovych kostymoch v strede namestia. Synagoga privita Bomburovu sablu. Dychovy orchester so svojim hostom z polskeho Ciechanowa oslavi 130. vyrocie svojho vzniku. Popoludnie bude patrit folkloru i gospelu. V galaprograme nesucom nazov Brezno v mojom srdci si isto kazdy najde to svoje. Ucinkovat budu Zdenka Predna, Miro Noga, tanecny subor irskych tancov Merlin, cirkus Krym, sermiari, bubenici... Priaznivcov hudobnej skupiny Junior isto zaujme jej navrat na hudobnu scenu prave pocas galaprogramu. Jeho zaver umocni ohnostroj. Okrem umeleckych aktivit na namesti mesto ozije i dalsimi spolocenskymi i hodnotnymi sportovymi podujatiami. Presny program prinesieme v Horehroni na buduci tyzden v podobe letaku. Organizatori veria, ze Dni mesta tak ako po ine roky budu pre vsetkych plne radosti, pohody a usmevu.