16. MAJ 2005 Strana 7

STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT

 

Vzacne obrazky:

Datovanie nad vyjazdom do tunela dokazuje, ze to nie je zaber z vystavby zeleznicnej trate v Breznianskom okrese. Nepomozete zistit, z vystavby akeho zeleznicneho useku pochadza tato fotografia?

 


Spomienka na 100. vyrocie velkeho poziaru

V tomto roku si 25. maja pripominame 100. vyrocie tragickej udalosti, ktora sa stala v Helpe.

      Samotnu Helpu v tom obdobi rozvoj priemyslu na Horehroni obchadzal. Len nepatrna cast obyvatelov Helpy ziskala stalu pracu v blizkych zavodoch. Vacsina praceschopnych obcanov popri malo vynosnom gazdovstve hladala pracovne prilezitosti na roznych sezonnych pracach - v lesoch, na stavbach, v polnohospodarstve na dolniakoch, alebo sa zaoberala domacimi remeslami. Socialne pomery boli velmi tazke. Biedu obyvatelov zhorsovali aj zivelne pohromy. Najma poziare pohltili nevelke drevenice a gazdovske staveniska.
   Najvacsi poziar, ktory znamenal katastrofu pre obec a jej obyvatelov, bol 25. maja 1906. Iba dve hodiny stacili nicivym plamenom, aby pohltili 220 domov v obci z celkoveho poctu 320. Ohen neobisiel ani domace zvierata, ktore jeho nasledkom uhynuli.
   Podla ocitych svedkov (informacie zachytene v miestnej kronike) sa asi o 14. hodine priblizila k Helpe burka s hrubym dazdom, hradom a hrmavicou. Jeden blesk udrel do dreveneho domceka a hned nato sa zacalo v stodolach svietit. Dul silny vietor, vsetky domky boli drevene a vtiesnene medzi seba bez poriadku. Ludia mali v nadobach pripravene zasoby bravcovej masti na hrabanie, ktora vybuchovala. Ohnu vydatne pomahal aj ukryty pusny prach a patrony v stodolach. Nie div, ze niektore stodoly sa priamo rozleteli. Z jedneho domu vyletela truhla, v ktorej bolo ulozene natkane platno a kroj do vybavy. Konce platna sa rozvinuli ponad domy.
O tomto case vsetko, co bolo mladsie, bolo na poli alebo pri sadeni hory na Stozkach. Ti o nicom nevedeli, iba ked listy z modliacich knih, ba kapka (cepiec) spadol medzi ich, po vysivke poznali, komu patri. Hned nastal poplach. Vsetko utekalo domov. Prisli vsak, ked uz bola cela Helpa v plamenoch.
   Bolo zialu a bedakania v Helpe. Ludia bez pristresia si robili kolibky, alebo sa uchylovali k rodine. V jednom dome byvalo aj styridsatpat ludi.
   Spomienky patria aj akoby zazrakom zachranenej drevenej komorke, tvoriacej ciastku dreveneho domu, kde vsetko dookola zhorelo, len komorka ostala. V jednom dome pred vypuknutim ohna vsadzali chlieb do pece. Sest krasne vypecenych ostalo.
   Sprava o nicivom poziari sa rozniesla velmi rychlo. Zo vsetkych krajov byvaleho Uhorska rychle prisla pomoc. Zasoby potravin, satstva a penazi. Financne prostriedky pouzili na upravu dvoch ulic.
   Ohen si vyziadal dva ludske zivoty. Zhorelo 220 domov. Z toho len nepatrna cast bola kryta poistenim. Poziar trval len kratko. Doharalo i tlelo vsak este i na druhy den. Pricinou rychleho a niciaceho ucinku poziaru bola neobycajna suchota a horucava, hustota stavby domov, vietor a nedostatok poziarnych striekaciek. Zhorelo asi dvadsat kusov dobytka, dva pary koni, skoro vsetky osipane a hydina.
   V minulosti sa kazdorocne v tento tragicky den konala procesia „na plac“ ku krizu. Kriz bol postaveny na pamiatku poziaru. Procesia byvala v tych hodinach, ked nicive plamene pustosili domky a vsetko, co v nich bolo. V procesii sa zrkadlila sklucenost starsich, ktori boli svedkami nestastia a nema dojatost mladych, ktorym rodicia rozpravali o velkom poziari.

Maria Kemkova Reprofoto: Mgr. Jozef Pupis


Laska

 

Co moze uz krajsie byt

jak dievca verne lubit

to stvorenie mamive

tak nadherne ziarive

 

ked rozjasni ti slovom den

ked ti povie ja ta chcem

chces ju mozno aj objat

alebo ju hned pobozkat

 

 

ked preskoci iskricka

staci hocī aj malicka

neuniknes laske uz

ked citis sa ako muz

 

v tej chvili mas lubit

a verne po laske tuzit

najkrajsi cit na svete

ale pst nieze to niekomu poviete

                    Woody


...verny syn

   „Milujte svoj narod laskou stalou a cistou od kazdej zrady.“
   Nepoviem vam, kto vyslovil tuto myslienku, ale je vhodna, myslim si, uviest riadky, ktore kladiem na papier. Budu o narodnom buditelovi osvetovom pracovnikovi, literatovi. Je to komjaticky farar – Ondrej Caban. Zivotna jeho cesta mala vymeranych len styridsatsedem rokov. Bola ale trnistokrasna, narodna, burcujuca, upevnujuca slovensku hrdost, povedomie, rec... V casoch prvej polovice 19. storocia bol mu vzacny kazdy Slovak.
   Narodil sa v decembri 1813 v razovitej stredoslovenskej obci Selce. Po teologickych studiach (1837) ocitne sa v Komjaticiach (trasa Nitra – N. Zamky), kde zotrval az do smrti, v roku 1860. Nadany bol na jazyky. Okrem slovanskych vedel jazyk nemecky, latinsky, madarsky, francuzsky. Poznatky ziskane studiom inostrannej literatury, casopisov uplatnil pri upevnovani slovenskej reci. To preto, aby mohol lepsie realizovat svoje zivotne kredo: „Slovencina moja je zivot i viera. Slovak len s nou zije i umiera.“ A prave tato laska k materinskemu jazyku ho priviedla i k ostrym stretom s vrchnostou. Pocitil, co je to nenavist, protivenstvo, ba aj prenasledovanie...
   S jeho pisomnymi prispevkami sa vtedajsi ucitelia mohli stretnut v casopise Priatel skoly a literatury.
   V komjatickej skole pre ucitelov zalozil kniznicu. Bol ale sklamany. Knihy takmer nikto nepouzival. Velku historickodokumentacnu cenu ma komjaticka farska kronika (obdobne S. Petrus – C. Balog), v ktorej okrem miestnych udalosti su aj uvahy a nazory na sudobe politicke udalosti.
   Smrt horliveho narodovca sa hlboko dotkla mnohych vtedajsich poprednych osobnsoti slovenskeho zivota. M. M. Hodza venoval jeho pamiatke basen Volanie za Cabanom.
   To bolo vtedy. A dnes? Treba sa nam, tvrdim to zodpovedne, celkom vazne zamyslat nad nasou rodnou reckou aspon tak, ako sa zamyslal O. Caban – naroda svojho verny syn.

(sg)

Trening
 

   „Drahy moj Adamko, co je dnes?“

   „Sobota, Evicka, milacik moj jediny.“

   „Hura, to je dobre. Tak teda, zacneme. Preco si nepovysaval cely kvartir, ha?“

   „Mas ma vidiet, budem ti obskakovat okolo zadku a ty budes vysedavat u susedky, urob si to sama.“

   „Lezat na gauci s pivom v ruke a cumiet do tej krabice, to je jedine, co vies. Zodvihni uz kostru a pozametaj aspon predsien!“

   „Ty jezibaba jedna, komandovat, to je jedine, co zas ty ovladas na jednotku. A len tak mimochodom, mas uz navareny obed? No, pravdaze, hrnce prazdne, ako vzdy. Ale hlavna vec, ze mas dnes na sebe uz tretie saty. Rad by som vedel, kvoli komu sa tak paradis.“

   „Adam, ty lenivec, povedala som ti, chod robit nieco poriadne, ked si domalujem nechty, pridem za tebou.“

   „Toho tvojho odkundesa Kaina tvoje nechty nezaujimaju, ten ti hladi do oci, alebo nebodaj aj nizsie, ved ak ho raz stretnem, dolamem mu kosti.“

   „Ty bud ticho, ta tvoja trasoritka Sara z tretieho poschodia, co ju stale opalujes, to je co, ha?“

   „Prestan uz vyryvat, lebo ti taku jednu tresnem, ze uvidis Merkur s Venusou na hromade.“                

   „Ha, ha, to by ti strach nedovolil, pozri, vidis, aky valcek som dnes kupila v hypermarkete? Uz sa ta nezlaknem. Este slovo a mas hrcu. Tak ty odvravas? Tu mas a este jednu, aby ti nebolo luto...“

   „Ty bosorka jedna nepodarena, tak ja to tak nenecham. Tu mas, aby si vedela, kto je panom tvorstva. Uz si spokojna, co?“

   „Aauuu...“

   „No, hadam stacilo Evicka, pod moje zlaticko, nech ti to pofukam...“

   „Adamko, laska moja jedina, myslim, ze sme to dnes dobre zvladli, co povies?“

   „Evicka, poklad moj, stale sa zdokonalujeme, onedlho to budeme vediet lepsie, ako ludia v dvadsiatom prvom storoci.

   „Vies, Adamko, v tomto raji je taka nehorazna nuda, hadajme sa okrem soboty aj v stredu.“

   „Preco nie, ved trening nam nezaskodi a ak nas raz Najvyssi vyrazi, budeme pre zivot smrtelnikov dokonale pripraveni.“

Emilia Molcaniova


STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT