Chceme a mozeme pracovat, ak nam to spolocnost
umozni
Zvaz telesne postihnutej mladeze je
neziskove, mimovladne obcianske zdruzenie. Zameriava sa na pomoc zdravotne
postihnutym, hlavne mladym ludom. V obdobi od marca 2005 do juna 2007
realizuje projekt pod nazvom Abilympics - zvysovanie moznosti pracovneho
uplatnenia pre ludi s nedostatkom prilezitosti. Projekt, ktoreho ulohou
je pomoct ludom so zdravotnym postihnutym presadit sa na trhu prace a
potencionalnym zamestnavatelom zorientovat sa v tejto oblasti, je podporeny
v ramci Iniciativy spolocenstva EQUAL, ktora je sucastou Europskeho
socialneho fondu a funguje v ramci Europskej strategie zamestnanosti
zameranej na eliminaciu a odstranovanie vsetkych foriem diskriminacie
a nerovnosti na trhu prace.
V pripravnej faze sa projektovy tim
zameral na vyhladavanie informacii, dokladne nastudovanie prislusnej
legislativy a ziskanie vseobecnej orientacie v problematike zamestnavania
zdravotne postihnutych osob. Druha etapa spocivala v priprave konkretnych
pracovnych materialov, dotaznikov, manualu, brozury, webovej stranky.
Dolezite bolo aj ziskavanie kontaktov, navstevy uradov prace, institucii,
organov statnej a verejnej spravy a samospravy, priprava podkladov
a podmienok na poskytovanie poradenstva.
Projekt ma pokracovat spustenim
poradenskych sluzieb. Jednym z hlavnych zamerov projektu je, aby osobam so
zdravotnym postihnutim pomahali podobne postihnuti ludia. V ich pracovnej
naplni budu konkretne sluzby klientom, samotnym ludom so zdravotnym
postihnutim, zaujemcom o zamestnanie, pripadne vykonavanie samostatnej
zarobkovej cinnosti alebo zamestnavatelom, firmam planujucim vytvorit
chranene pracoviska a chranene dielne. Pojde o poskytovanie detailnych a
kompletnych informacii, vratane zabezpecenia potrebnej dokumentacie,
konzultacie pri vytvarani specialnych podmienok, pomocok, postupov a
odporucania pri planovani, projektovani, vybere a rozhodovani. Sucastou
prace bude aj neustala priebezna propagacia projektu a zorganizovanie dvoch
tematickych seminarov s medzinarodnou ucastou.
V zaverecnej faze sa uskutocnia prace na
navrhoch legislativnych zmien inspirovanych ziskanymi poznatkami
projektoveho timu v poradenskej praxi, rokovani s uradmi, ako aj
skusenostami a spolupracou so zahranicnymi partnermi. Uz teraz mozeme
konstatovat, ze zmeny budu potrebne. Nakoniec sa uskutocni vyhodnotenie
vysledkov a zverejnenie vystupov projektu.
Cielom a ustrednou myslienkou celeho
snazenia je zlepsenie situacie v zamestnavani, pracovnom uplatneni tazko
zdravotne postihnutych a propagacia hnutia Abilympiady. Abilympics,
v poslovencenej podobe Abilympiada, je sutazna prehliadka pracovnych
zrucnosti zdravotne postihnutych. Organizuje sa so zamerom uputania
pozornosti na sikovnost, volu, rozsah a kvalitu prace, ktoru su schopni
tazko zdravotne postihnuti ludia v prisposobenych podmienkach vykonavat. Za
urcitych priaznivych okolnosti mozu byt a citit sa uzitocni pre spolocnost,
aktivni pri rieseni svojej vlastnej socialnej situacie, zacleneni
a plnohodnotni. Praca a pravidelne zamestnanie su velmi dolezite nie len pre
„zdraveho“. Postihnutemu cloveku dava moznost sebauvedomenia, osobnostneho
rozvoja, integracie, rehabilitacie, nezavislosti a mnoho dalsieho.
Projekt ma partnerov aj miestnych
i medzinarodnych. Zo zahranicia su to organizacie z Talianska, Francuzska,
Holandska a Polska. Ich ulohou je predstavit problematiku a hlavne sposoby
riesenia v inych europskych statoch, inspirovat a motivovat realizatora, aby
v tychto aktivitach pokracoval aj po skonceni projektu. Medzi domace
spolupracujuce subjekty patri zdruzenie pod nazvom Idealna mladeznicka
aktivita a Urad prace socialnych veci a rodiny Bratislava. Tieto subjekty
spolupracuju na organizacii seminarov, sprievodnych podujati, prednasok,
skoleni a konzultacii.
Realizaciou tohto projektu chce Zvaz
telesne postihnutej mladeze dosiahnut zmenu v chapani poskytovania podpory
zamestnavania zdravotne postihnutych vacsinovou spolocnostou. Zastavit
nepriaznivy vyvoj vo vytvarani novych chranenych pracovnych miest
a chranenych dielni. Poukazat na ine moznosti a sposoby riesenia danej
problematiky. Prispiet k vytvoreniu vhodnejsieho legislativneho prostredia a
zlepseniu informovanosti. Dat prilezitost k zamestnaniu aj skupine osob s
tym najtazsim zdravotnym postihnutim, pre ktorych je sucasny system
absolutne nevyhovujuci. Potom, ked aj tito ludia budu mat blizsie k rovnakym
moznostiam a prilezitostiam, mozeme a budeme povazovat ciele projektu za
splnene.
Kontakt na regionalnych konzultantov
a dalsie informacie mozete ziskat na adrese: RC ZTPM, Zabotova 2, 811 04
Bratislava, tel./fax: 02/524 447 10, e-mail:
ima-ztpm@changenet.sk, web:
www.ztpm.sk.
Beata Astalosova,
regionalna konzultantka pre otazky zamestnanosti ZP v banskobystrickom
regione (tel./fax: 045/5324618, 0905 716818, 0902 2846496, astalosovab@seznam.cz)
Sutaz o horucu kniznu novinku Historicka
Ked ju zacnete citat, uz ju neodlozite
Vsetky postavy v tejto knihe su vymyslene. Okrem jednej - Draculu!
Historicka. Kniha doteraz prelozena
do tridsiatich piatich jazykov. Predanych milion dvestotisic vytlackov.
S Historickou sa stanete svedkami napinaveho a nebezpecneho patrania po
najvacsich zahadach a hroznej pravde o legendami opradenom Draculovi. Je
mozne, ze naozaj existoval?
Roman Historicka zachytava pribeh,
v ktorom sa mlada zena, skvela historicka, napriek mnohym nastraham
a nebezpecenstvam, pusti do patrania po stopach mytickeho Draculu. Bada po
pravde o Vladovi Narazacovi, feudalnom panovnikovi, ktoreho barbarske
vladnutie vytvorilo zaklad legendy o Draculovi. Pri citani tohto napinaveho
romanu si iste mnohi z vas polozia otazku, ci je mozne, ze Dracula naozaj
existoval, ze prezival storocie za storocim a sledoval vlastne ciele. Je to
pribeh plny napatia a dobrodruzstva. Na to, aby sa historicka dostala
k jadru tajomstva o Draculovi a jeho nadprirodzenej (?) moci, musi navstivit
vela tajomnych miest, desifrovat mnozstvo starych textov, rozlustit tajomne
kody a zaroven sa musi vyhnut zahadnym neznamym protivnikom, ktori su
ochotni urobit vsetko, aby ochranili a utajili tajomstvo Draculovej sily.
Historicka sa pri hladani stop po Draculovi vyda zo zaprasenych
univerzitnych kniznic v Amerike do Istanbulu a potom do vychodnej Europy.
V kazdom meste, klastoroch a archivoch, v listoch a tajnych rozhovoroch, sa
vynara hrozna pravda o temnej vlade Vlada Narazaca a o zmluve popierajucej
cas, ktora jeho hrozostrasnu pracu udrziava pri zivote po cele veky.
S Historickou sa vydate po stopach mytov, ktore nas odpradavna pritahovali
svojou tajomnostou, ale aj tym, kolko ludi im verilo a stale veri. Ak
zacnete citat Historicku, budete mat problem odlozit ju. Pribeh vas doslova
prinuti obracat dalsiu a dalsiu stranku v snahe byt co najskor pri odhaleni
noveho tajomneho prekvapenia. Rozhodne vsak nejde o priamociary „krvak“-
upiri sa tu pohybuju len ako temne, sotva tusene, malokedy videne plazive
nebezpecenstvo, ktore hustne, cim viac sa hrdinovia blizia k svojmu cielu.
Citatel si moze vychutnat tiesnivu atmosferu a neobycajne spojenie skutocnej
historie a mytu.
Autorka knihy Elizabeth Kostovova
vystudovala na univerzite v Yale a ziskala titul MFA na univerzite
v Michigane, kde jej udelili Hopwoodovu cenu za rozpracovany roman.
Kniha Historicka sa na pulty knihkupectiev
dostane uz zaciatkom juna. Traja z vas mozu tuto knihu vyhrat v sutazi,
ktoru sme pripravili v spolupraci s vydavatelstvom Ikar. Listky s kuponom,
odpovedou na otazku a vasim telefonnym cislom doructe do redakcie do piatka
26. maja. Mena troch vyzrebovanych vyhercov uverejnime na buduci tyzden.
(ml)
Otazka: Ktora postava v knihe
Historicka nie je vymyslena?
KUPON - HISTORICKA
Liecive bylinky na Horehroni
Capsella bursa – pastoris
Kapsicka pasierska (ludovy nazov: kokoska, holduska,
taska, zobracka kapsicka, pastusina bieda)
Je to jednorocna alebo dvojrocna rastlina,
ktora sa vyskytuje ako burina po celom svete. Je vysoka 40 az 60 cm, ma
biely kvet a kvitne takmer po cely rok. Plody su sesulky v tvare
trojuholnika (pasierska kapsa).
Zber: Zbiera sa vnat s
kvetom pocas celeho roka, susi sa pri teplote do 40 °C, po suseni sa musi
dobre uzavriet.
Ucinky: Uz v staroveku sa
pouzivala proti vsetkym druhom vnutorneho i vonkajsieho krvacania, nakolko
zvysuje zrazanlivost krvi (diosmin). Ma tiez silne mocopudne ucinky.
Obsahuje okrem inych latok aj draslik, sodik, vapnik a zluceniny bohate na
siru.
Pouzitie: Aj ked sa
castejsie povazuje za burinu nez liecivu rastlinu, predsa ma svoje miesto
tak vo vychodnej, ako aj v zapadnej liecebnej praxi. Culpeper (16. storocie)
o nej povedal: „Len malo rastlin ma vacsiu moc a presa si ju nikto nevsima.“
Vo viacerych krajinach sa robia z nej salaty, v Cine sa pouziva pre svoju
sladku chut pri podrazdenosti organizmu, semena na zlepsenie zraku a kvety
oddelene od byle pri dyzenterii a krvacaniu z maternice (v tehotenstve len v
prvej faze, pretoze stimuluje maternicu). Na vnutorne pouzitie:
pri silnom menstruacnom krvacani zacat pit desat dni pred zacatim
menstruacie denne dve saly zaparu (na 1 salku kopcovita cajova lyzicka, 15
minut luhovat). Tento zapar by mali pit aj mlade dievcata v puberte. Tak
isto aj zeny v prechode pit 4 tyzdne dve salky denne, potom prerusit na 1
tyzden a pokracovat dalej. Pri krvacani z hemoroidov (zlata zila) urobit
tymto zaparom maly vyplach konecnika alebo sedaci kupel. Da sa pouzit aj pri
oblickovom piesku, chorobach mocovych ciest, chronickej hnacke a po porode
na zmensenie poporodneho krvacania. Tento isty zapar dobre posluzi aj pri
vyrovnavani tlaku, ci vysokeho alebo nizkeho. Pri krvacani z obliciek sa
odporuca pit caj zo zmesi kapsicky a praslicky rolnej v rovnakom pomere dve
salky denne. Na vonkajsie pouzitie: tinktura (kapsicka v
liehu) sa pouziva pri atrofii (ochabnuti) svalstva a pri vsetkych svalovych
ochoreniach, koznych vyrazkach a ekzemoch. Tinktura sa zvnutra aplikuje
trikrat denne po 10 ml. Pri bolestiach prsnikov pocas dojcenia sa priklada v
uteraku zabalena cerstva posekna vnat, zahriata nad parou, alebo tiez pomoze
kapsickova mast.
Nepouzivat ju vo velkych mnozstvach a
dlhodobo, pretoze obahuje uz spominany diosmin, ktory moze ciastocne
poskodit centralnu nervovu sustavu.
Pozor na biely „poprasok“ na rastline. Ide
o paraziticku plesen bielostnu. Nezamienat s peniaztekom rolnym.
A ako si vazili kokosku Cesi v 16.
storoci? „...odvar v cervenem vine stavi vseliky průjem, uplavici a
přilisnou cmiru. Teze moci je i stava z ni vytlacena. Kloktanim odvaru
kokosky hoji se cipek a vselijake otoky hrdla. Potirani stavou slouzi velice
dobře pri roznicenych otocich tajnych organů!!!“
„baca Sperka“
|
Symbolicky - v mesiaci lasky - vo vlanajsej urode
zemiakov Vojtech Oravkin z Helpy objavil taketo „zemiakove srdiecko“. |
|