 Vecer netradicnych
sportov
Sportovy
klub v Helpe v sobotu 19. augusta na futbalovom stadione so zaciatkom o 17.
hodine usporiada jubilejny 5. rocnik podujatia s nazvom Vecer netradicnych
sportov. V siedmich kategoriach sa predstavi strnast najlepsich thajskych
boxerov, ktori budu sutazit o titul majstra Slovenska. Divaci uvidia aj
sutaz v pretlacani rukou a v tlaku na lavicke v lahu. Medzi niekolkymi
zaujimavymi hostami nebude chybat dvojnasobny majster sveta v thajskom boxe,
rodak z Helpy Rudolf Durica. Za zrebovatelne vstupenky dospeli zaplatia sto
a deti patdesiat korun. Diskoteka potrva az do rana. Organizatori pozyvaju
milovnikov netradicnych sportov na toto na Horehroni ojedinele podujatie.
(jp)
O ludoch s ludmi
Vidiecka
organizacia pre komunitne aktivity (VOKA) vyhlasila prvy rocnik sutaze
O ludoch s ludmi - cena za podporu miestnej demokracie. Do sutaze sa mozu
prihlasit obce, mesta, mestske casti, mikroregiony, krajske samospravy
a institucie statnej spravy a samospravy, ktore umoznili ucast obcanov na
rozvoji obce alebo regionu a prispeli tak k zvyseniu ich podielu na
rozhodovani. Ucastnika sutaze moze prihlasit aj mimovladna neziskova
organizacia alebo fyzicka osoba. Prihlasena moze byt len ukoncena aktivita
alebo jej uzatvorena etapa, pripadne aj viac aktivit realizovanych v rokoch
2000 - 2006. Uzavierka sutaze je 18. septembra. O vitazoch rozhodne odborna
porota. Vitazny projekt, ktory postupi do medzinarodnej sutaze, odmenia
hodnotnou vecnou cenou. Prihlaska je k dispozicii na
www.voka.sk alebo v kancelarii VOKA.
(mb)
Vyhercovia knih
Knizne
novinky „S Knazkom a Warholom v kufri“ zaujali. Spomedzi korespondencnych
listkov citatelov, ktori sa zapojili do nasej sutaze s vydavatelstvom Ikar,
sme vyzrebovali troch. Knihy Jamesa Warholu Na navsteve u slavneho stryka
vyhravaju Anka Chamkova a Janka Michelcikova z Brezna, z knihy Lubice
Krenovej Milan Knazko - Hrac sa moze tesit Patrik Havas z Brezna. Dalsiu
sutaz o zaujimave novinky prinasame na strane 11.
(r)
Aj napriek dazdu na
Dumbier vystupili
  Posledny
julovy piatok na ihrisku v Myte pod Dumbierom vyrastol stanovy tabor, ktory
sa na tri dni stal domovom ucastnikov 16. stretnutia krestanskodemokratickej
mladeze Slovenska. Aj napriek dazdu v sobotu asi sto odvazlivcov
sprevadzanych poslancami NR SR Vladimirom Palkom, Danielom Lipsicom
a predsednickou organizacie Krestanskodemokraticka mladez Mariou Majdovou
vystupilo na Dumbier, kde zaznela hymnicka piesen Slovensko moje, otcina
moja. Medzi mladez zavital aj predseda KDH Pavol Hrusovsky, ktory vecer
zapalil vatru, pri ktorej sa besedovalo a pri tonoch Tucnej Ance aj zabavalo
do neskorych nocnych hodin.
Maria
Majdova bola s ucastou na tomto celoslovenskom podujati spokojna, v stanovom
tabore napocitali 150 mladych ludi a priblizne rovnaky pocet sa ubytoval
v okolitych penzionoch: „Bola to slusna ucast, podobna ako po ine roky.
Panovala vyborna nalada a ucastnici stretnutia, ktore malo dobru uroven,
odchadzali spokojni.“
(r) Foto: Stefan Vozar,
Marek Orosz
„Nasledky lesnych
poziarov by zmiernili lesne cesty“
Podla nazoru statnych lesnikov, rozsiahle lesne poziare na kalamitnych
plochach, ktorym sa neda v horucich, suchych a veternych letnych dnoch
vyhnut, by nemali take nicive nasledky, keby boli horiace lesne porasty
a kalamitiska dostatocne spristupnene lesnymi cestami. Tyka sa to aj
nedavneho velkeho poziaru v lokalite Orlova nad Pohorelou na uzemi Narodneho
parku Nizke Tatry.
„Statny
podnik Lesy SR po nicivej vetrovej kalamite z novembra 2004 este na jar
minuleho roka zaslal ziadosti Krajskemu uradu zivotneho prostredia v Banskej
Bystrici na vystavbu 23 lesnych ciest a zvaznic s dlzkou takmer 30
kilometrov v NAPANT-e a jeho ochrannom pasme na uzemi obhospodarovanom
odstepnymi zavodmi Benus a Cierny Balog. Nove lesne cesty a zvaznice nemali
sluzit iba na spracovanie kalamitneho dreva, ale aj na spristupnenie
narocneho terenu z poziarnych dovodov a z dovodov optimalneho plnenia uloh,
ktore suvisia s obhospodarovanim lesa, teda s jeho obnovou, vychovou
a ochranou. Krajsky urad zivotneho prostredia v Banskej Bystrici nevydal
suhlas na vystavbu ani jednej z lesnych ciest a zvaznic, o ktore statne lesy
ziadali. Ministerstvo zivotneho prostredia rozhodnutia krajskeho uradu
zivotneho prostredia potvrdilo...“ tvrdi hovorca statnych lesov Mgr. Peter
Gogola.
Zdoraznil, ze lesnici pritom nepouzivaju
lesne cesty a zvaznice len na odvoz vytazeneho dreva. Lesne cesty a zvaznice
sluzia aj pre dalsie mechanizmy a dopravne prostriedky, vdaka ktorym su
schopni lesnici efektivne les obnovovat, vychovavat a chranit. No
a samozrejme sluzia aj turistom a v takych pripadoch, akeho bola verejnost
svedkom v horiacich porastoch nad Pohorelou, aj hasicskej technike. Teda ak
ich uradnici povolia a lesnici mozu vybudovat...
(pg)
Plener v Pohorelej
Krasna
horehronska priroda, torza klasickej slovenskej ludovej architektury
v Pohorelej a mozno aj naznaky Pohorelcanov tolerovat nositelov inej
kultury primali Daniela Rochlitza, presovskeho podnikatela a prezidenta
zdruzenia Per Spektrum, k zorganizovaniu letneho plenera akademickych
maliarov z jeho rodneho mesta.
 V
stylovom penzione Hron naslo od 17. do 23. jula svoje utociste dvanast
umelcov z metropoly Sarisa, ktorych diela kraslia pribytky doma, ale
aj v dalekom zahranici. Hostitelka Ing. Bozena Sefcikova prijala pocetnu
vypravu v ocakavani, pretoze podobnu vytvarnu tvorbu pohorelsky chotar
zaznamenal este v tridsiatych rokoch minuleho storocia, ked „maestro“ Max
Svabinsky chodieval travit leta do Pohorelskej Mase. Teda po sedemdesiatich
rokoch videli dedinski kosci a hrabacky „malujucich ludi“ v prirode. Ich
abstrakcie hovoria o sile dojmu, ktory pri tvorbe precitovali. Zaujimave
bolo pozorovat, pre dedincana bezny pohlad, videny vytvarnikom.
Profesionalni vytvarni umelci, mnohi z nich aj pedagogovia, mali zaujem aj
o niekdajsi sposob zivota sedliakov. Boli v kontakte s miestnymi ludovymi
umelcami a niektore ich prace si aj kupili. Navstivili aj Helpu a Sumiac.
Predlzenie pobytu, ale aj rezervacia sukromneho tyzdnoveho pobytu este tieto
prazdniny, ktore majitelka penzionu zaznamenala od ucastnikov plenera,
hovoria o pozitivnych skusenostiach, ktore netypicki hostia Pohorelej zazili
pod najkrajsou holou Slovenska.
 Skoda, ze
Brezno nema viac vystavnych sieni, organizator mal totiz zaujem zorganizovat
vystavu prac vytvorenych na spominanej akcii prave v nom. Milovnik
vytvarneho umenia vsak bude mat moznost vidiet zaujimave dedinske zakutia,
ale aj portretovanych dedincanov na vystavach v Presove v galerii Per
Spektrum, v Piestanoch a v Bratislave.
(lj) Foto: Lukas Janoska
|
