Zuzana Sidlovska, na materskej dovolenke, Brezno:
- Taku burku, pri ktorej by som sa bala, som este nezazila. Burka ma vacsinou zastihne vzdy doma, kde sa clovek sprava uplne inak ako v prirode. Podla intenzity burky vypinam spotrebice, televizor urcite. Ja mam rada burky, lebo vtedy sa dobre spi. Keby ma burka zastihla v prirode, vypla by som mobil a vyhladala najblizsiu skrysu, aby som nebola v otvorenom priestore.

Dusan Brozman, dochodca, Brezno:
- Ak sme vo vysokych polohach niekde na holi, treba si lahnut, vyhybat sa samo stojacim stromom, netreba pouzivat kovove predmety. Najnebezpecnejsie su vysoke polohy a otvorene priestranstva. Burku v hore som uz zazil, je to neprijemne. Nie je to burka ako v meste, ozyva sa vsade naokolo. Nebolo kedy sa bat. Boli sme na Zingotach a ani sme nevedeli, ako sme zbehli pod pristresok na Kyslu.

Pani Pavla, dochodkyna, Cierny Balog:
- Zalezi od toho, kde som. Ak som doma, pri velkej burke vypnem spotrebice. Ked sme vonku, treba sa skryt dakde pod strechu, nie pod strom a cusat. Zazila som taku velku burku von, ale to uz bolo davno, ked som bola mladsia. Velakrat sa uz stalo, ze blesk zabil cloveka. Treba byt opatrny.

Janka Reguliova, studentka, Brezno:
- Burky sa bojim, aj nedavno prisla necakane taka burka, pri ktorej sa velmi blyskalo. Nastastie som bola doma. Vtedy treba vypnut televizor a pocitac. Viem, ze v prirode sa urcite netreba skryt pod strom, ani sa velmi ponahlat. Pocula som, ze ked clovek ide rychlejsie, je vacsia pravdepodobnost, ze ho zasiahne blesk. Najlepsie je sledovat predpoved pocasia a ked hlasia burky, nechodit do prirody.

Tatiana Javorcikova, manazerka, Brezno:
- Ja sa burky nebojim, nemam s tym problem. Viem, ze sa netreba vytrepat na kopec, ale niekde sa schovat, no nie pod strom. Doma pocas burky vsetko vypnem, aby mi nieco neodislo, ked mam drahe pocitace.

Mgr. Andrea Oravkinova, ucitelka, Helpa:
- Od malicka sa nebojim burky. Asi dnu v dome je najbezpecnejsie. Keby ma burka prekvapila v prirode, asi by som utekala domov. Dobre je sledovat predpoved pocasia, ci nebude burka.

(ng, ma)

Seniori hodnotili pat rokov svojej cinnosti

   Dna 22. jula seniori v Bacuchu spominali na zaciatky posobenia zakladnej organizacie Jednoty dochodcov Slovenska v obci. Zisli sa vo vestibule kulturneho domu, aby oslavili pat rokov trvania organizacie.
   Velke horucavy poslednych dni boli pricinou, ze planovana oslava v zahrade klubu bola presunuta do chladnejsich priestorov a popoludnajsia burkova cinnost aspon trochu ochladila ovzdusie. Okrem domacich asi sestdesiat seniorov sa na oslave zucastnilo aj tridsat pozvanych z Klubu dochodcov v Brezne pod vedenim veducej klubu Bozky Pobisovej.
   Na zaciatku oficialnej casti vsetkych privitala predsednicka zakladnej organizacie Mgr. Maria Cesnakova. Hostami boli aj predseda OO JDS Tibor Gilla a predseda ZO JDS v Brezne Vladimir Strmen. V kratkom kulturnom programe vystupili clenky spevackej skupiny. Potom Jozef Kan, spoluzakladatel a byvaly predseda zakladnej organizacie, zhodnotil patrocnu cinnost.
   Zakladna organizacia JDS v Bacuchu bola zalozena 10. juna 2001 a na zakladajucej schodzi sa zucastnilo patdesiat dochodcov. Zvolili si sedemclenny vybor a patclennu reviznu komisiu. Zaciatky nebyvaju jednoduche, no postupom casu pribudali aktivity poriadane pre clenov, ktorych pocet je dnes dvojnasobny. Velkym prinosom bolo pridelenie klubovej miestnosti spolu so zahradou, o ktore sa seniori doteraz vzorne staraju. Vdaka vedeniu obce, ktore im vzdy vychadzalo v ustrety, mohli organizovat akcie nielen pre svojich clenov, ale i okresne. Dvakrat to bol okresny zraz turistov a od roku 2002 kazdorocne organizuju okresnu prehliadku suborov seniorov. Mnozstvo mensich aktivit je prilezitostou na stretnutia starsich obcanov obce. Dava im tak pocit spolupatricnosti, venuju sa roznym kulturnym a pohybovym aktivitam.
   Seniorom sa prihovoril aj Tibor Gilla a pozdrav odovzdala aj Bozka Pobisova. Posedenie pokracovalo obcerstvenim a zabavou pri hudbe. Akcia sa vydarila a pred ZO JDS su dalsie roky, ktore budu urcite naplnene roznymi akciami na sprijemnenie zivota vsetkych clenov.

(mc)

Chcete sa stat ochotnikmi? Nasmerujte svoje priania do Valaskej

   Ako novinar mam pravo pisat o comkolvek aj bez vedomia ludi a osobnosti, o ktorych prispevok bude. Rozhodol som sa teda oslovit vas vsetkych, co milujete divadlo a co-to napisat o jeho dvoch hlavnych predstaviteloch a iniciatoroch, Aldovi Daxnerovi a Lei Weberovej. Obe mena su Breznanom – a som presvedceny, ze nielen im - dobre zname.
   Aldo Daxner je pojmom a legendou nasho divadelnictva. Dosiahol velke uspechy ako veduci detskeho divadelneho studia a velmi aktivne sa zapaja aj do cinnosti Unie slabozrakych a nevidiacich Slovenska. Je obdivuhodne, ze svoje postihnutie zvlada s humorom a ze cas sa na nom nezastavuje. Prave naopak, je to v dobrom slova zmysle nezmar, ktory neustale vymysla nieco nove a ktory chce byt a nastastie vzdy aj je v centre diania.
   Podobnym clovekom s umeleckou dusou je aj Lea Weberova. Brezno vie, ze bola organizacnou veducou a zakladatelkou folklorneho suboru Sloboda a ze za nie dlhy cas existencie tohto umeleckeho telesa s nim dosiahla skutocne uspechy nielen na Slovensku, ale aj v zahranici. Vsetci clenovia suboru, ako organizacne a umelecke vedenie, tak aj tanecnici a spevacko-hudobna zlozka, svoju pracu vykonavali vo volnom case a zadarmo. Mesto Brezno, myslim tym jeho vtedajsich predstavitelov, Slobode nepomohlo vobec. Nuz, nikto nie je doma prorokom. Dolezite pre nas - jeho clenov - bolo, ze subor sa zviditelnoval sam. Videli ho divaci Slovenskej televizie, zoznamit s nim sa mohli posluchaci Radia Lumen, kde subor nahral dlhotrvajucu MC s nazvom Cas radosti, veselosti a aj priaznivci Slovenskeho rozhlasu Bratislava. Raritou je aj to, ze Sloboda vystupovala nespocetnekrat aj v dome kultury a v domove dochodcov, no ako sa vravi, ked je pamat derava...
   Bol som manazerom folklorneho suboru Sloboda, a preto viem, ze to jednoduche nebolo. Ani pre jeho umeleckeho veduceho a choreografa Gusta Nikla a uz vobec nie pre jeho organizacnu veducu Dr. Leu Weberovu, ktora sa neskor nevenovala len folkloru, ale aj komponovaniu a cinnosti spisovatelskej (roman Cena zivota).
   Roky utekali a vsetci sme tak - nejako dospeli. Lea Weberova sa rozhodla zalozit vo Valaskej, svojom rodisku, ochotnicke divadlo. Oslovila mna a ja starostu Valaskej Ing. Emila Grőneho a vsetko sa rozbehlo. Je vynikajuce, ze reziserom divadla bude Aldo Daxner a ja velmi rad vyzyvam vsetkych, ako mladych tak aj starsich, aby do divadla vstupili a stali sa jeho clenmi. Rozhodol som sa tymto clankom A. Daxnera a L. Weberovu prijemne prekvapit. Nase rozhovory a stretnutia v poslednych dnoch boli naozaj nekonvencne a plne smiechu, spominania, ale aj atmosfery krasnej a priatelskej dovery. Starosta Valaskej cinnost ochotnikov podporuje a veri v ich uspech prinajmensom tak ako ja.
   Mrzi ma, ze z casovych dovodov pravdepodobne ako zviditelnovac tohto noveho divadla pracovat nebudem. Doktorku L. Weberovu, A. Daxnera a aj starostu Ing. E. Grőneho mam to stastie poznat osobne a viem, ze su to ludia vynikajuci. Na spolupracu so suborom, s Valastianskym Hlasnikom a tiez s Aldom budem spominat vzdy s nostalgiou. Mam ich rad a to, ze na seba teraz nemame cas, na tomto fakte nic nemeni. Moje vytelefonuvanie do STV, do Slovenskeho rozhlasu, do Radia Lumen a do televizie Markiza skoncilo. Ale to, co k nim citim, bude vo mne vzdy.
   Radim preto vam vsetkym, zastavte sa v Obecnom urade vo Valaskej a stante sa clenmi tohto novovznikajuceho divadla. Nebudete lutovat a budete stastni nielen preto, ze zmysluplne naplnite svoj volny cas, ale aj preto, ze sa zoznamite a budete pracovat s takymi skvelymi a v Brezne nedocenenymi osobnostami, ako su Aldo Daxner a Lea Weberova. Divadlo tu bolo, je a bude vecne. Pridajte sa k nim!!!

Robert Fabry

Cestou nedobrou

Oj ty svet, vela zloby mas,
zakonov Bozich ty neuznas?
Cestou nedobrou kracas ty lude,
co s tebou hriesniku, co s tebou bude?
Nenavist, vojny, teror a ina zloba
tento svet nacisto ona zhloda.
Aj maticka nasa Zem smutne na to hladi,
aj jej samotnej ludska zloba vadi.
Ludia uz nevedia, co zle oni robia,
ako tej prirode, ako jej len skodia.
Zobudte sa ludia, na tom sirom svete,
kde touto cestou, kdeze nou zajdete?
Oj ty svet, vela zloby mas,
tazke veru chvile, tazke prezivas.
To clovek tvoja vzdy vina, tam kde
konas tak, tam pride trest,
nie odmena ina!

Milan Kovacik