1. AUGUST 2006 Strana 4

STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT

Na navsteve v detskom domove Slniecko

„Snazime sa co najviac podobat rodine“

   V ruzovom dvojposchodovom dome na kraji Polomky svorne ako jedna velka rodina nazivaju obyvatelia detskeho domova Slniecko. Preco prave Slniecko? „Lebo slniecko symbolizuje vsetko pozitivne, co clovek vo svojom zivote potrebuje,“ vysvetluje nam po privitani riaditelka domova Bc. Maria Fedorova.

        Do vynovenych priestorov
   sa z Helpy prestahovali pred piatimi rokmi - 1. jula 2001, odkedy klasicky detsky domov zacina fungovat na baze samostatnych skupin s rodinnym charakterom vychovy. „Mame dve autonomne skupiny, v ktorych je po osem deti. O deti sa staraju iba vychovavatelky, uz nemame ziadny obsluzny personal. Dvanast deti zije vonku v profesionalnych rodinach, to znamena, ze nasi zamestnanci vo svojich rodinach vychovavaju nase deti. Dostavaju plat, zo Zakonnika prace maju pracovny pomer, prispevok na dieta a my im robime kontrolny, poradensky a ekonomicky servis. Je to velmi dobra forma starostlivosti, pretoze deti vidia, ako zije ozajstna rodina, co je to delba prace, tradicie v rodine, ucta, spoluzitie partnerov a deti s rodinou, co je v buducnosti velmi dolezite pre vytvaranie ich vlastnych rodin,“  hovori pani riaditelka.

        V Slniecku ziju
   deti vo veku od 2,5 do 19 rokov, vsetko robia spolu s vychovavatelkami, proste tak, ako vo vlastnych rodinach. Okrem toho, ze sa ucia socialne zrucnosti, v ramci demokratickej vychovy ich vedu k tomu, aby sa do vacsiny prac same zapajali, same rozhodovali, ale aj same niesli zodpovednost. Cize vysvetlili im, co je dobre, co je zle, co je pripustne, co nepripustne. Ostatne je „v ich rukach“. Filozofia transformacie domovov teda nespociva len vo vybudovani krasnych priestorov, ale hlavne vo vychove. Kazda autonomna skupina ma svoje poschodie zariadene ako normalny byt, v ktorom je kuchyna, obyvacka, dve izby a socialne zariadenie vybavene automatickou prackou. Deti si upratuju, pripravuju jedalny listok, varia, peru, maju vlastne hospodarenie, cim si vazia svoju pracu. Ak narobia neporiadok, vedia, ze nepride upratovacka. Same si upracu. Badat to, pretoze v obidvoch bytikoch bolo naozaj cisto. Ma to svoje tri vyznamy: ucelne vyuzivaju volny cas, naucia sa nieco do zivota i dobre hospodarit. Vychovavatelky dbaju aj na individualnu vychovu. Kazda ma „svoje dieta“, o ktorom vsetko vie, je mu „butlavou vrbou“, aby malo k nej doveru. Robi servis aj pre ostatne deti, ale pre to svoje je tam vzdy trosku viac. Deti prichadzajuce do domova potrebuju specialnu starostlivost, maju citove deprivacie, psychicke poruchy, poruchy spravania. Spolupracuju preto s poradnym diagnostickym centrom v Ruzomberku, so psychologmi, psychiatrami, sama pani riaditelka je specialnou pedagogickou pre emocionalne a socialne narusenych. Preto k svojim zverencom pristupuju individualne a vyhladavaju pomoc odbornikov. Doteraz vsetky deti skoncili skolu podla svojich mentalnych schopnosti, vsetky sa vyucili a zamestnali, pred tromi rokmi jeden absolvoval vysoku skolu.

        Pozitiva transformacie
   „Detsky domov s rodinnym charakterom vychovy je ovela lepsi ako predchadzajuce, tzv. internatne detske domovy. Bola to kolektivna vychova, kde o vsetkom rozhodoval a za vsetko zodpovedal vychovavatel. Deti nemali ziadnu moznost rozhodovat. Neboli subjektom, ale objektom vychovy, pricom v nasom sucasnom systeme mame presny opak. Dieta je samostatnym subjektom a ku kazdemu pristupujeme podla jeho potrieb, co je ovela lepsie. V internatnom domove vychovavatelka rozhodla, ze idu nieco robit a vsetky deti sa museli prisposobit, ci to chceli alebo nechceli, ci mali tu potrebu alebo nemali. Neboli naucene rozhodovat o nicom. Boli vychovavane ako v sklenikoch. V novom systeme je ovela mensia anonymita ako vo velkom detskom domove. U nas je to ovela prehladnejsie, deti je menej a maju svoje vlastne teritorium, o ktore sa staraju a ktore si chrania. Ked nastanu nejake neprijemnosti, napr. ak sa nieco strati alebo pokazi, zistime to ovela skor. Deti si ovela viac vazia „to svoje“, pretoze v internatnych domovoch vsetko bolo vsetkych
a zodpovednost nemal nik za nic. Filozofia transformacie by mala byt v ziskavani zrucnosti deti, v integracii do spolocnosti vonku, cize neseparovat ich a v zodpovednosti deti za seba. Snazime sa co najviac podobat rodine. Nasa rodina vsak nie je uplna, pretoze velmi absentuje muzsky identifikacny vzor a predsa len u nas sa viac striedaju ludia. Preto detsky domov s rodinnym charakterom, co by bol aky dobry, uplne nenahradi rodinu.“

        Prazdniny v domove
   Polovica deti ich travi so svojimi vlastnymi rodicmi, starymi rodicmi ci surodencami a pribuznymi. Devatnastrocna Zlatka, ktora je absolventkou aranzerstva, si nasla brigadu v Bratislave. Zvysok ostal v domove. V case nasej navstevy prave umyvali uhorky, aby ich s tetou Elenkou Cesnakovou spolocne zavarili. Jedenastrocny Erik, 9-rocny Samuel a 15-rocny Michal sa s chutou pustili do prace a popri nej nam Erik porozpraval, kde vsade uz boli. Tyzden prazdninovali na kupalisku v Patinciach, styri dni stravili v chate Lapinka pri Pohorelej, pomahali pri malovani a upratovani domova, 7. augusta odchadzaju na dva tyzdne do Dolnej Strehovej a na zaver prazdnin ich caka pobyt v prirode, konkretne v lesnickej chate na Fabovej holi. Ako mu to ide v kuchyni? „Uhorky sme uz zavarali. Najskor ich treba umyt, poumyvat pohare, do nich naukladame uhorky a zalejeme nalevom. Teta Elenka nam poradi. Viem urobit palacinky, ale cesto nie, pomaha mi teta. Rad mam palacinky s cokoladou a so slahackou,“ priznal sa Erik.

        Ocenenie pre Slniecko
   Na vlastne oci sme sa mohli presvedcit, ze pracovnici Slniecka si perfektne osvojili novu filozofiu individualnej prace s dietatom a rodinou a kvalitne ju realizuju. Nie je to len fraza, ved vlani v decembri riaditelka Bc. M. Fedorova prevzala plaketu ministerstva prace socialnych veci a rodiny za pracu s povodnou rodinou a zlepsovanie kvality zivota deti v detskych domovoch. Detsky domov Slniecko ocenili spolu s dalsimi styrmi spomedzi vyse sedemdesiat takychto zariadeni na celom Slovensku. Svoj diel na tom ma mozno aj kredo „Nie je priatel ten, kto vam da rybu, ale ten, kto vas nauci ryby chytat“, ktorym sa v Slniecku riadia uz pat rokov.

(ng)

Riaditelka domova Bc. Maria Fedorova Na spolocnom vylete v chate Lapinka Uhorky treba pred zavarenim poriadne poumyvat

STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT