Kristalove ozveny 12. rocnika festivalu viachlasneho chramoveho a ludoveho spevu Ozveny staroslovienciny v Telgarte, ktory v tomto roku venovali 680. vyrociu prvej pisomnej zmienky o obci, si odniesli Knazsky zbor sv. Jakuba z vychodneho Slovenska, komorny zbor Vienal z Brezna a spevacke skupiny Hacure z Humenneho, Bancan z Banskeho, Poracan z Poraca a Rodokmen z Bratislavy. Organizatori ucastnikov festivalu v sobotu, ako tradicne, vitali pri prameni Hrona. Napoludnie sa uz z Kralovej hole na vsetky strany rozliehali Ozveny slovenskeho sveta. Po prehliadke chramovych spevov v greckokatolickom kostole v kulturnom dome pred slavnostnym vecerom Ozveny zivota, spojenym s odovzdavanim oceneni, v profilovom programe ucinkovala zenska spevacka skupina Marina zo Zvolena. Na nedelnej svatej liturgii spoluucinkovali ucastnici festivalu. Na popoludnajsom stretnuti starosta odovzdal pamatne listy vyznamnym rodakom, medzi ktorymi bol aj prof. Martin Jambrich z Bratislavy, autor mnozstva publikacii z oblasti chemie, a znamy spisovatel Michal Spisiak z Kosic. Sucastou podujatia bola prezentacia monografie obce, ktoru uviedol prof. Martin Jambrich, a cedecka folklornej skupiny Telgart s nazvom Ozveny Telgartu, ktoru uviedol hudobny redaktor Samo Smetana. Zaverecnou bodkou bol program Pozdrav rodakom, kde okrem domacich ucinkovala aj ludova hudba Borievka z Banskej Bystrice, ktora sprevadzala spevakov Vladimira Homolu a Mariu Macuskovu. Foto: Peter Bercik

Vytvarny vedec a vysokoskolsky pedagog v jednej osobe

    Stretli sme sa pri odhalovani sochy Martina Razusa. Nie nahodou bol medzi pozvanymi hostami, pretoze ako renomovany vytvarny vedec predsedal komisii, ktora vo verejnej sutazi vyberala najlepsi navrh na vytvorenie sochy vyznamnej osobnosti slovenskych dejin. Nas rodak, Cestny obcan mesta Brezna, „cerstvy“ dekan FA STU v Bratislave, ktory sa domov vzdy rad vracia. Dr. h. c. prof. PhDr. Ludovit Petransky, DrSc.

Iniciator postavenia sochy Martina Razusa v Brezne Oto Baldovsky vas ako spickoveho odbornika skontaktoval s primatorom Ing. Jaroslavom Demianom, cim bol spraveny dolezity krok na ceste k realizacii pomnika. Co nasledovalo?
   - Genezu vzniku sochy Martina Razusa by som mohol vykladat velmi dlho. Treba vsak povedat, ze uz na zaciatku boli niektore podnety priamo z Brezna, ze by takato plastika mala v meste zazniet. Neodpustim si jednu poznamku. Uz niekolkym vyznamnym slovenskym a ceskym umelcom a basnikom sme odmietli postavit nejaku poctu v Brezne. Nebudem ziadneho menovat. Myslienka postavit Razusovi sochu v Brezne ma velmi uchvatila. Boli sice aj protinazory v tom, ze Martin Razus v Brezne posobil velmi kratko, ale ja si nemyslim, ze osobnost Martina Razusa a ktorehokolvek vyznamneho umelca sa meria casom posobenia na istom mieste, ale tym, aku brazdu za sebou nechali, aky prinos pre ludi priniesli. Aj s odstupom casu sa da povedat, ze Razus vyrazne zasiahol do kultury Brezna. Prave to chcem zdoraznit, ze nielen do kultury Brezna, ale ked si pozrieme jeho poeziu, je velmi aktualna aj dnes. Prekracuje hranice regionu a bez vahania si dovolim povedat, ze je prinajmensom v ramci hodnotenia celoslovenska. Myslim si, ze doteraz nie je docenena. Ale Razus patri k tym osobnostiam, ktore ani za svojho zivota ani potom neboli ocenovane. Ked prisli za mnou Breznania hovorit o postaveni sochy, okamzite ma to nielen zaujalo, ale da sa povedat - nechcem hovorit nejake frazy - vyslovene emotivne chytilo, o to viac, ze na Fakulte architektury STU v Bratislave som pracoval a pracujem s doc. Vierkou Lichardovou, ktora je vnuckou Martina Razusa. Boli epizody pocas tohto vyvoja, ked bol zapal za postavenie sochy v Brezne, no boli aj velmi dlhe roky, ked sa uplne tento zapal stratil. Po case - a musim zdoraznit ulohu terajsieho primatora Ing. Jaroslava Demiana - sa zohnali jednak financie a jednak samotny primator si uvedomil, ze prave historicke povedomie takeho mesta, s takou tradiciou, aku ma Brezno, urobi ovela viac ako niektore stavebne upravy, aj ked su efektivnejsie alebo podobne veci. Budeme sa tym hrdit dalej. Ved v Brezne by mal byt panteon takych osobnosti, ako je napriklad Bozena Němcova, Karol Plicka a mnoho dalsich umelcov, ktori chodili na Horehronie. Malokto vie, ze aj v roku smrti Martina Razusa tu mali vystavu Zolo Palugyay, Milos Alexander Bazovsky, Janko Alexy, teda trojica, ktora patri ku klasikom nasej modernej malby. Co sa tyka pristupenia k poslednej etape tvorby sochy, velmi dlho som rozmyslal, kto bude najvhodnejsi na koncipovanie takehoto diela. V architektonickej stranke mi jednoznacne - nielen preto, ze je vnuckou Martina Razusa - vychadzala doc. Vierka Lichardova s jej manzelom a zo socharov Jozko Barinka, docent na Vysokej skole vytvarnych umeni v Bratislave. Napokon sa to ukazalo aj v konfrontacii v ramci sutaze, kde jednoznacne  prave tieto navrhy zvitazili. Samozrejme, ze budu rozne nazory. Na kazdu sochu, malbu, knihu su tiez rozne nazory za i proti. Ale to patri k samotnemu umeniu a k jeho vyvoju. Osobne som rad, ze prave socha takej osobnosti, akou bol Martin Razus, stoji v Brezne na prekrasnom namesti.

Prednedavnom ste spomedzi dvadsatjeden uchadzacov uspeli vo volbach na post dekana Fakulty architektury STU v Bratislave. Vyhrali ste v troch kolach tajneho hlasovania, co nas, vasich rodakov, velmi tesi. Aku koncepciu zvolite v nastavajucich styroch rokoch?
   - Nemal som v programe prihlasit sa na tuto funkciu, pretoze som dostal granty na napisanie niekolkych knih. No prisli za mnou starsi clenovia pedagogickeho zboru, ale predovsetkym mnozstvo studentov, co ma potesilo, pretoze az vtedy som zistil, aku mam v tomto smere oporu. Kvoli tomu sa oplati zanechat ine veci. Skola je velmi zlozity mechanizmus, ovela zlozitejsi, ako sa na prvy pohlad zda. Cize otazok a rieseni bude mnoho, ale za najdolezitejsiu pre buduci rok pokladam - a tak si aj koncipujem do istej miery svoj pracovny tim - europsku akreditaciu vysokych skol. Pokial by sme nepresli touto akreditaciou, staneme sa - nechcem to povedat pejorativne - vidieckou, neuznavanou skolou. Nebudeme moct nadvazovat kontakty s inymi skolami, nebudeme mat take moznosti cestovania studentov, ale aj pedagogov, ani moznosti vyskumu atd. Tomu chcem podriadit vsetky sily nielen svoje, ale dobreho kolektivu, lebo len v spolocnej praci sa da robit na takomto vaznom cieli.

(ng)