Ing. Eva Stehlova, na materskej dovolenke, Brezno:
- Sochu vidim prvykrat, je pekna. Martin Razus si takuto poctu zasluzi. Podla mna vsak mohli sochu trosku viac zladit s kamenmi vedla nej. Mozno by sa hodilo, keby bol v normalnom obleku, alebo do kamenov vryt trosku bronzu.

Mgr. Zlatica Strukanova, dochodkyna, Brezno:
- Martin Razus si to zasluzi, bol to vzacny clovek. Je nadherny pocin od mesta, aj od evanjelickej cirkvi, ze to iniciovali a dotiahli do takejto podoby. Paci sa aj ludom mimo Brezna, povedali mi, ze je to nadherne, na urovni, Razusa si treba uctit, lebo patri medzi politickych i kulturnych dejatelov. Obdivovali, ze mesto nema velke prostriedky, a predsa si dalo takuto namahu. Odhalenie sochy bolo velmi krasne, dostojne, na vysokej urovni, prejavy boli pekne pripravene, bolo nadherne, ze spolu spievali dva velke breznianske zbory. Len jednu chybicku to malo, ze velmi prsalo.

MUDr. Blanka Sperkova, lekarka, Poprad:

- Je to velmi pekna spomienka na cloveka, ktory vo vasom meste posobil. Socha je velmi pekna, paci sa mi usporiadanie okolo, pekne prevedenie. Bohuzial, v Poprade taketo pamiatky nemame, lebo zo Spisa je malo dejatelov, na Horehroni ich zilo ovela viac.

Mgr. Stanislav Kandera, dochodca, Brezno:
- Som velmi rad, ze v Brezne stoji takato socha, ved Martin Razus ma velke zasluhy a v Brezne posobil. Ma na to pravo, bol to velmi dobry farar, spisovatel i politik.  Dokonca je z rodiny mojej maminky, sobasil mojich rodicov a Peter Rapos, ktory bol aj na otvoreni, je moj bratranec. Mne sa vidi, ze socha ma k postave velku hlavu a dlhsie ruky. Je to vsak prvy dojem, ale inak sa mi paci.

Kamila Bartosova, dochodkyna, Brezno:
- Svoj nazor som povedala vo vasej ankete pred rokom, uz vtedy sa mi pacil tento model. Konecne, ze taky clovek, akym je Martin Razus, ma v Brezne svoj pamatnik.

Mariana Pobisova, servirka, Podbrezova:

- Odhalovanie sochy som videla cestou do roboty. Podla mna je pekna, pasuje sem. Mozno by bolo lepsie, keby bol inak obleceny, nejde mi to k tym kamenom vedla. Myslim si vsak, ze v tomto malom parku je uz vela soch na takom malom priestore.

Daniela Kukolova, nezamestnana, Brezno:

- Je nacase, ze Martin Razus ma v meste svoju sochu, aspon nejaku pamiatku, ved byval na fare. Mne sa paci, oblecenie i spevnik v ruke ho vystihuje.

(ng, sv)

Spomienky tak trochu nostalgicke

   Od smrti nezabudnutelneho ucitela a spisovatela, nam takeho draheho Frantiska Kreutza, uplynulo uz nejakych par dni a nestalo sa to, na co vsetci cakaju. Vsetci, co sme ho poznali osobne, ale aj ostatni Breznania netrpezlivo cakaju na to, ze Zakladna skola na Pionierskej ulici 4 sa bude volat Zakladna skola Frantiska Kreutza. A to cim skor.
   Hoci mam „len“ tridsatpat rokov, zivo si ho pamatam aj ja. Bol som v prvej triede a bol to prave on, co sa aj so mnou aj s mojimi kamaratmi na chodbach skoly tak rad a tak casto rozpraval, zartoval, nosil nam do triedy ukazovat knihy a ucil nas laske k nim a pamatame si ho ako vzdy usmiateho a charizmatickeho stareho pana. Ucitel Frantisek Kreutz bol ale stary len kalendarne, rozhodne nie naturou, humorom a laskou k ludom. Nikdy sme ho nevideli vazneho, „zasmusileho“ alebo nebodaj nahnevaneho. Vsetko riesil, ako sa hovori v znamom ceskom filme Vyssi princip, „prakticky, ale ludsky“.
   Hovori sa uz viac rokov, ze sa k ZS Pionierska 4 pripoji mala ZS Karola Raposa. Zdravy rozum samozrejme vsetkym kompetentnym a hlavne riaditelstvam oboch skol musi povedat len jedno, a to, ze skola ponesie meno Frantiska Kreutza. Viem, ze vedenie ZS Pionierska 4 o to musi poziadat Ministerstvo skolstva, mladeze a telesnej vychovy SR a verim, ze tak ucini co najrychlejsie.
   Nielenze si to zasluzi pan Frantisek Kreutz, ale zasluzia si to aj pedagogovia skoly, ktori za minimum robili, robia a vzdy budu robit maximum. A za to im patri nasa vdaka a ucta.

Bc. Robert Fabry

Kosenie - pokracovanie

   Vazena pani Edita Stulajterova, pretoze nemam vasu adresu, pokusim sa vam odpovedat prostrednictvom Horehronia.

   Vo vasom clanku v Horehroni z 8. augusta sa pytate, co sa kosi v septembri, resp. oktobri. Ti isti pracovnici a tie iste malotraktorove kosacky, ktori celu sezonu kosia, plynule, bez prerusenia pokracuju hrabanim listia nielen do oktobra, ale doslova do konca roka.
   Pytate sa, co narastie v horucavach, ake boli v juli. Zial, ani horucavy nejako zvlast neobmedzili rast. Hovorite, ze problem buriny treba riesit, ked je aktualny. S tym mozno len suhlasit. Prave preto zaciname s kosenim koncom aprila a venujeme tomu vsetky dostupne mechanizmy nepretrzite celu sezonu.
   Tvrdite, ze v celom meste su vykosene len pasy vedla hlavnej cesty. Ze to nie je pravda, to predsa vidia vsetci! Je pravda, ze namestie a niektore ulice: CSA, Svermova, Chalupkova, Razusova sa kosia castejsie. Cele mesto, vratane vsetkych sidlisk a vratane dvorov kosime dvakrat za sezonu. Este pred niekolkymi rokmi sme sidliska kosili len raz. Ak okolo niektorych bytovych blokov alebo napr. skol, obchodov, firiem, ... v bezprostrednej blizkosti nie su plochy upravene, to nie je nedostatok technickych sluzieb, ale konkretnych uzivatelov, resp. majitelov konkretnej budovy.
   Tvrdite: tolko ludi nezamestnanych a na kosenie a hrabanie ich niet. V skutocnosti jedine kosci su sezonnymi zamestnancami technickych sluzieb. Vsetci ostatni, co maju nieco spolocne s hrabanim a dalsim spracovanim travy, su z uradu prace. A nielen na useku udrzby verejnej zelene. Ani triedenie odpadu, ani udrzba miestnych komunikacii, ani cistenie mesta by bez vyuzivania tzv. aktivacnych prac z uradu prace neboli mozne.
   V clanku uvadzate: este pred par rokmi park na Ulici CSA bol uplne iny. Byvali mocipani sa snazili. Vazena pani Stulajterova, ziadni byvali mocipani. Este pred niekolkymi rokmi kosili park na CSA a aj dalsie verejne plochy drobnochovatelia. Dnes uz nechcu pokosenu travu, ani ked im ju ponukame zadarmo s odvozom rovno domov. Pretoze v tej trave je uz pomaly viac psich exkrementov ako skutocnej travy.
   Odporucate nam vyuzivat spilene stromy na opravu laviciek. To uz robime vela rokov. A nielen lavicky, ale aj detske zariadenia.
   Napriek tomu, ze vase tvrdenia su mylne, dakujem vam, ze ste napisali do Horehronia. Mozno tieto informacie zaujmu aj dalsich obyvatelov. Ak vam mozem odporucit, vyuzite moznost, ktoru kazdorocne organizuje primator mesta: stretnutia s obcanmi mesta za ucasti poslancov mestskeho zastupitelstva po jednotlivych volebnych obvodoch. Na vsetky tieto stretnutia chodim aj ja a je to velmi vhodne miesto na vysvetlenie si navzajom akychkolvek problemov.

Ing. Tomas Gabon, riaditel Technickych sluzieb mesta Brezna
 

Piesen znela dedinou aj dolinou

   Na sviatocny den, 29. jul, budu zdravotne postihnuti spominat. Prave v tento den sa konal v poradi uz 8. rocnik sutaze zdravotne postihnutych v zaujmovo umeleckej tvorivosti (ZUT) v Kulturnom dome v Dolnej Lehote, kde pritomnych privital starosta obce Stefan Bella. Pozvanie prijal prezident Slovenskej humanitnej rady (SHR) Ing. Ivan Sykora, starostovia obci Zavadka, Dolna Lehota a primator mesta Tisovec. Ospravedlnili sa predseda SZZP pan Sury a riaditelka Uradu SZZP Mgr. Jela Pokrievkova. Uvod predniesla Bozena Lackova (Tisovec) Vyber textov o speve.
   Vysledky sutaze: Solo spev deti a mladez: Rene Purdek - cena poroty ( ZO SZZP D. Lehota), Janette Lackova - cena poroty (ZO SZZP Tisovec); solo spev dospely: 1. Peter Tazky  (ZO SZZP D. Lehota), 2. Jan Datko (ZO SZZP Podbrezova) a Jolana Hlasnikova (ZO SZZP D. Lehota), 3. Bozena Lackova (ZO SZZP Tisovec); spevacke skupiny: 1. Kantarikova, Kanova, Strmenova, Soltysova, ZO SZZP D. Lehota (na fotografii), 2. Duo Magdalena Kukolova, Elena Siskova (ZO SZZP Zavadka  nad Hronom), cena starostu obce D. Lehota duo matka a dcera Bozena a Janette Lackova (ZO SZZP Tisovec); prednes poezie a prozy: Cena poroty Peter Vaculciak, Milan Rufus Deti a duha (ZO Podbrezova), 1.  Blanka Hruskova, vlastna tvorba Sklamanie (ZO SZZP Zavadka nad Hronom), 2. Emilia Malcekova, P. O. Hviezdoslav Zuzanka Hraskovie (ZO SZZP Podbrezova), 3. Anna Kanova, A. Mikloskova, Biela palicka (ZO SZZP D. Lehota) a Elena Schneidgenova, A. Saint de Exupery Maly princ, uryvok (ZO SZZP Podbrezova); spevacke subory: 1. Lehotianka z Dolnej Lehoty, 2. Nadeje zo Zavadky nad Hronom, 3. Tisovsky invalid z Tisovca; hudobnici solisti: 1. Jan Datko, heligonka Horehronske piesne (ZO Podbrezova) a Peter Tazky, hudobnik profesional, absolvent konzervatoria a VSMU, Zmes piesni...; zvykoslovia: 1. Emil Blasko, ludovy rozpravac (ZO SZZP Tisovec), 2. Romsky tanec zo ZO SZZP Dolna Lehota.
   Na to, aby sa mohli tito obcania stretavat je potrebna pomoc vsetkych. My sme tuto pomoc nasli v Zakladnej organizacii Dolna Lehota, nielen clenovia, ale rodiny sa zapojili do pripravy. Pohostit viac ako tristo pritomnych da poriadne zabrat, preto mi dovolte podakovat sa riaditelovi z Gastroservisu, starostovi Stefanovi Bellovi, predsednicke ZO SZZP Klare Gillovej s celou rodinou, clenkam vyboru, primatorovi Ing. Petrovi Minacovi, vsetkym ucinkujucim a pritomnym, vazenej porote, ktora mala naozaj tazku a zodpovednu pracu hodnotenia, vsetkym dobrym ludom, ktori nam akymkolvek sposobom pomohli, aby sa tato krasna akcia vydarila. S laskou a uctou sa sklanam.

A. Husenicova, predsednicka OR SZZP Brezno