|
Odvolali styridsatpat
riaditelov domovov dochodcov a domovov socialnych sluzieb
Na
rokovani Zastupitelstva Banskobystrickeho samospravneho kraja v utorok 8.
augusta odvolali okrem inych styridsatpat riaditelov domovov dochodcov
a domovov socialnych sluzieb v zriadovatelskej posobnosti BBSK ku dnu 15.
august. Odvolani riaditelia sa budu moct o svoje posty znova uchadzat vo
vyberovom konani, ktore predseda BBSK vykona do 15. oktobra.
Podla
dovodovej spravy odvolanie riaditelov je v sulade so schvalenou strategiou
rozvoja socialnych sluzieb. Parcialnym kratkodobym cielom cislo jeden je
vybudovanie systemu riadenia socialnych sluzieb, ktoreho predmetom je zmena
riadenia ludskych zdrojov s dorazom na profesionalizaciu zamestnancov.
Z riaditelov rozpoctovych organizacii sa stanu manazeri flexibilne reagujuci
na poziadavky trhu, ktori komplexne zabezpecia cinnosti smerujuce
k naplnaniu strategickych cielov rozvoja zariadeni. Dovodom na odvolanie je
zvysovanie kvality poskytovania socialnych sluzieb, prehodnotenie
kvalifikacnych a osobnostnych predpokladov, zabezpecenie progresivnosti,
funkcnosti a dostupnosti socialnych sluzieb pre obcana nasho regionu
s dorazom na uspokojovanie jeho individualnych potrieb, zabezpecenie
efektivnejsieho hospodarenia s verejnymi zdrojmi a prilivu inych financnych
zdrojov do socialnej oblasti ako zo zdrojov Banskobystrickeho samospravneho
kraja.
V okrese
Brezno boli odvolani riaditelia siestich takychto zariadeni, konkretne DD
a DSS Hron v Dubovej (Ing. Margita Surabova), DS a DSS v Hronci (RSDr.
Daniel Pinka), DD a DSS Luna v Brezne (Ing. Jana Grlicka), DSS Kotva
v Brezne - Prednych Halnoch (Bc. Eva Sekelska), DSS v Drabsku (Mgr. Emilia
Valovcanova) a DSS v Pohorelskej Masi (Ing. Dana Kalovcova).
(r)
Nova jaskyna na
Muranskej planine
Jaskyniarom z Tisovca s pomocou geologa
a alpinistu Lukasa Vlceka z Pohronskej Polhory sa prednedavnom podaril priam
unikatny objav. Nova jaskyna s pracovnym nazvom M-2 ma zatial preskumanych
takmer pol kilometra chodieb a dosiahnutu hlbku 70 metrov.
Myslienka, ze niekde tu by sa mala nachadzat jaskyna, bola vyslovena uz
v patdesiatych rokoch minuleho storocia. Pokusy o jej objavenie vsak neboli
korunovane uspechom. Vtedajsi jaskyniari predpokladali existenciu
rozsiahleho odvodnovania juhovychodnej casti Muranskej planiny sietou
podzemnych jaskyn.
„Predcasom sme na zaklade sucasnych
geologickych poznatkov a skusenosti s prieskumom rozsiahlych jaskynnych
systemov doma i v zahranici vytipovali presne miesto, kde by sa teoreticky
mal nachadzat vchod do podzemia - kluc k rozlusteniu hadanky, kam sa trati
a kadial pod zemou prudi vsetka dazdova voda, ked tu nevytvara takmer ziadne
povrchove toky. Po niekolkych dnoch lopoty s odhadzovanim kamenov sme
v skalnej suti uvolnili tesny otvor, veduci do hlbin zeme,“
povedal nam Lukas Vlcek.
Prvy sa
dole odhodlal jeden z iniciatorov prieskumu - jaskyniar, vsestranny umelec
a archeolog Dusan Hutka z Tisovca, ktory zliezol pomedzi skalne bloky isteny
zhora lanom. Po chvili sa vratil so zmiesanymi pocitmi a opisom neprijemneho
kamenneho zavalu s blokmi hmotnosti az niekolko ton, visiacimi zo stropu.
Ani zaval neodradil Lukasa Vlceka, ktory vzapati cezen zaliezol este dalej
a prenikol do malej siene s neprieleznym pokracovanim. Na dalsich akciach sa
jaskyniari podujali zabezpecit zaval pred nechcenym spadnutim a rozsirit
prielezy do este neznamych priestorov.
Nasledujuce objavy predcili vsetky ich ocakavania. Chodby vyzdobene
kvaplami, mohutne siene a hlboke priepasti akoby nemali konca. Zakazdym, ked
unaveni objavitelia vystupovali z jaskyne, s rozcarovanim konstatovali:
„Chodby pokracuju dalej, ale doslo nam lano“. Novoobjavena lokalita je
skutocne tazkou jaskynou. Je charakteristicka strmym uklonom chodieb
a mnozstvom priepasti. Kazdou z nich tecu vydatne podzemne potoky a padaju
huciace vodopady. Jaskynu M-2 este nikto neabsolvoval suchy, vsadepritomna
voda premoci aj toho najskusenejsieho a najopatrnejsieho prieskumnika.
Najvyssi vodopad v jaskyni ma vysku viac nez 30 metrov. Nachadza sa
v obrovskej priepasti nazvanej Tartaros. Podla greckej mytologie je Tartaros
najhlbsim miestom podsvetia - podzemnej rise tienov, v ktorej vladli Hades
s manzelkou Persefonou. Tartaros je podla mytov miestom, kde po svojej
porazke ostali uvazneni Titani, ale aj Tantalos, stojaci po kolena vo vode,
ale napriek tomu potrestany vecnym smadom. Nas Tartaros si skutocne zasluzi
takyto nazov, so svojimi rozmermi a hlbkou vyse 50 m je najmohutnejsou
a najhlbsou jaskynnou sachtou na Muranskej planine. Najhlbsi doposial znamy
bod v jaskyni, v jednej z vetiev pod touto priepastou, sa podarilo dosiahnut
dvom Horehroncom - Lukasovi Vlcekovi z Pohronskej Polhory a Marianovi
Jagercikovi z Polomky, ktori sa uz roky venuju prieskumu najhlbsich jaskyn
na Slovensku. Tieto sa nachadzaju v utrobach Krakovej hole v Nizkych Tatrach
a najhlbsia z nich dosahuje hlbku takmer 500 metrov s dlzkou niekolkych
kilometrov.
„Objav jaskyne sa odohral priamo vo
chvili, ked sme si odhalenim pamatnej tabule v Tisovci pripomenuli pamiatku
nestora jaskyniarstva na Muranskej planine - Svatopluka Kamena, oslavili 55.
vyrocie zalozenia jaskyniarskeho klubu Tisovec a zaroven pokrstili nadhernu
knizku V zaplavenych hlbinach pod Tisovskym a Muranskym hradom od Zbigniewa
Nisponskeho, ktory v tychto koncinach jaskyniarcil uz pred viac ako
patdesiatimi rokmi. Pri kazdej dalsej navsteve tejto jaskyne mi v mysli
rezonuju jeho slova: V tejto chvili sa vasou zasluhou najvacsi sen
Svatopluka Kamena stava skutocnostou...“,
priznal sa Lukas Vlcek.
(lv, dh)
|
